Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

píšťala -y -ťal ž.

1. jednoduchý dychový hud. nástroj: drevená p., p. z vŕby, organové p-y

2. niečo tvarom podobné píšťale: sklárska p. trubica na fúkanie sklárskych výrobkov; anat. kosť na predkolení; expr. nohy ako p-y tenké;

píšťalový príd.;

píšťalka -y -liek ž. zdrob.: rozhodcovská p.;

píšťalôčka -y -čok, píšťalenka -y -niek ž. zdrob. expr.

píšťalka -ky -liek ž. zdrob.

píšťala -ly -ťal ž. 1. ▶ jednoduchý dychový hudobný nástroj v tvare rúrky, obyč. s niekoľkými hmatovými dierkami; súčasť zložitejších hudobných nástrojov: drevená p.; cínová p.; bezdierková p.; šesťdierkové pastierske píšťaly; organové píšťaly; píšťaly gájd; hrať, pískať na píšťale; spievať so sprievodom píšťaly; Zhlboka sa nadýchava a celou silou vyzdravených pľúc fúka do píšťaly. [K. Jarunková] ▷ hud. Panova píšťala zložená z viacerých rozlične dlhých trstinových, bambusových al. drevených trubíc, syrinx (podľa Pana, starogréckeho boha lesov, lovcov a pastierov); koncová píšťala ktorej tón vzniká odkrývaním a zakrývaním spodného konca, koncovka
2. anat. ▶ kosť na predkolení, holenná kosť, tibia: ľavá, pravá p.; zlomenina píšťaly; plastové chrániče píšťal a kolien
3. ▶ zvukové signálne zariadenie niektorých dopravných prostriedkov: Zo stanice sa podchvíľou ozýval žalostný tón parných píšťal [vlakov], clivý, divý, že človeku bolo na zbláznenie od smútku. [L. Ballek]; Nepočujem nič iné, len lodnú píšťalu, bzučanie ventilátorov, šuchot dažďa a škrípanie svojho pera. [Sko 1983]
4. sklár. ▶ trubica, pomocou ktorej sa vyfukujú sklené výrobky: sklárska p.; naberať sklovinu na píšťalu
5. hist., voj. ▶ husitská palná zbraň, v ktorej sa pušný prach v hlavni zapaľoval pomocou žeravého želiezka, predchodca dnešnej pištole: streľba z píšťaly
▷ zdrob. ↗ píšťalka; píšťalôčka -ky -čok, zried. píšťalenka -ky -niek ž. zdrob. k 1 expr.: vŕbová p.; hlas píšťalenky; Píšťalôčka zelená, vykrútená z dreva, ale mi tá vyhráva, ale mi tá spieva. [ľudová pieseň]

píšťalka -ky -liek ž. 1. zdrob. ▶ menšia píšťala, jednoduchý dychový hudobný nástroj: drevená p.; bambusová, trstinová p.; p. z jarmoku; zahrať na píšťalke veselé melódie; Tá píšťalka má okolo desať centimetrov. [I. Kadlečík]; Píšťalka jarná vo vŕbovom prútí mi v piesni núka motív jesenný. [R. Dobiáš] ▷ etnogr. handrárska píšťalka obyč. kostený trojdierkový nástroj na pískanie s jedinečným ostrým zvukom (v minulosti používaný zberačmi handier); hlinená píšťalka figurálny dychový nástroj pre deti, obyč. v tvare vtáčika
2. ▶ malý nástroj na signálne pískanie: rozhodcovská p.; p. na výcvik psa; výpravcova p. ostro zapískala; Zhovárali sa, fajčili a jeden čosi vysvetľoval vysokému feldvéblovi, ktorému sa opálala na krku ligotavá píšťalka na zelenej šnúročke. [V. Handzová]
▷ zdrob. k 1 píšťalôčka, píšťalenka ↗ píšťala

píšťala, -y, -ťal ž.

1. nástroj na pískanie, obyč. trúbkovitého tvaru: vŕbová p., p. na organe, pískať, hrať na p-e

● expr. nohy, ruka ako p-y veľmi tenké;

2. sklár. trubica, pomocou ktorej sa vyfukujú sklené výrobky: sklárska p., pneumatická p.;

3. anat. holenná kosť;

píšťalový príd.: p-é nástroje; p-á kosť;

píšťalka, -y, -liek ž. zdrob. k 1: p. výhybkára, sudcovská p.; krútiť si z vŕby p-u;

pišťalôčka, -y, -čok i píšťalenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.

píšťalka ž. (píždželka, píšťouka)
1. csl jednoduchý nástroj na pískanie rúrkovitého tvaru: Due hoďini na Bzinách pri kostoľe vartáš pískau̯ píšťeľkou (Medzibrodie n. Or. DK); Kelo mä olenžovau̯ za tú píščalku, eš som mu jú aj miseu̯ kúpič (Sása REV); Aká pekná píšťouka, nože na ňej zapískaj, akí má hlas! (Kokava n. Rim. RS); Noční vartáš do rána do treciej každú hodzinu pískal na píščelke, kolko je hodzín (Trstie ILA); Otĺkol kóru, stáhol a hned na tem dreve hu virezal, dal pískor a bola píščelka (Blatné MOD); Ke_dzme husi pásli, sused mi spravev z vrbi píšťalku a celkom pekňe pískala (Lapáš NIT); Piščalka bula z dreva, co piskala (Dl. Lúka BAR); Už maju mľazgu te pruti, ta mož zrobic piščalku z ňih (Spiš. Podhradie LVO)
L. vikruťiť píšťeľku (Dol. Lehota DK), vitočic piščalku (Chrasť n. Horn. SNV), hnézgat píždželku, mízgat píždželku (Brestovany TRN), otlúkat píščelku (Skalica) - vyrezávať píšťalku z vŕbového prúta
2. expr. veľmi chudá žena: Pozri, šak to vieter zlomí hentú píščelku! (Prosné PB)
3. obyč. mn. č. expr. dlhé mužské nohavice z domáceho plátna: piščalki (Vranov); píšťalôčka i píšťalenka ž. zdrob. expr. k 1 (vyskytuje sa hlavne v ľudovej slovesnosti): Mau̯ som píšťelečku a ďeviaťich ďierkach... (Paludza LM); Z vŕbi chlapcovi urobiu̯ píšťeluočku (Králiky BB); Píščalenka mízgaj, štiri roki pízgaj! (Brestovany TRN); Otlúkaj sa, píščelečko! (Skalica); Davaľi sebe znameňe s piščalečku (Sokoľ KOŠ)

píšťouka p. píšťalka

píždželka p. píšťalka