Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

päsť -e ž.

1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa; udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou

2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň

expr. je to ako p. na oko neprimerané; robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne; zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou; vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;

pästný príd.: p. súboj, zápas; práv. a publ. p-é právo vymáhanie nárokov silou;

pästička -y -čiek ž. zdrob.: detské p-y

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
päsť ‑e ‑í ž.; pästný; pästička ‑y ‑čiek ž.

päsť -te -tí ž.

pästičkapäsť


pästiskopäsť


päsť -te -tí ž. 1. ▶ ruka s prstami pevne zovretými, zaťatými do dlane: silné, veľké päste; oceľové päste tvrdé; úder päsťou, päsťami do tváre, do hrude; zovrieť ruku v p., do päste; zatínať pästei fraz.; buchnúť, tresnúť, udrieť päsťou do stola, po stolei fraz.; búšiť päsťou na dvere; biť, mlátiť niekoho päsťami; dostal päsťou do žalúdka; podopiera si päsťou bradu; vyskočila a drobnými päsťami sa na neho zahnala; Zakryl som si päsťami uši, zaťal zuby a oči stisol najviac, ako som len vládal. [M. Vadas]; Vyšli sme do ulíc, vykrikovali sme heslá a hrozili päsťami. [P. Macsovszky]; pren. chlapi si vymieňali názory päsťami bili sa ▷ voj. pancierová päsť (v 2. svetovej vojne) nemecká ručná protitanková zbraň s dlhou hlavňou a odpaľovacou hlavicou schopná preraziť, poškodiť pancierSkalná päsť, Jánošíkova päsť skalný útvar v podobe zovretej päste, prírodná pamiatka pri obci Lisková v okrese Ružomberok
2. hist. ▶ stará jednotka dĺžkovej miery používaná najmä na meranie výšky koní, približne 10,5 cm
fraz. hodí sa to/je to ako päsť na oko nehodí sa to tam so zreteľom na celok, vôbec to nepristane k ostatným veciam; buchnúť/tresnúť/udrieť päsťou do stola/po stole rázne naznačiť nespokojnosť; držím vám päste želanie úspechu, dobrého konca; dvíhať/dvihnúť/zdvihnúť [proti niekomu] päsť/päste a) chcieť sa biť b) prejavovať, prejaviť odpor, protest, búriť sa, vzbúriť sa; konať na vlastnú päsť a) konať bez cudzej pomoci, samostatne b) konať svojvoľne; ovoňať niečiu päsť byť niekým zbitý, potrestaný bitkou; vládnuť železnou päsťou vládnuť tvrdo, nekompromisne; zatínať päste premáhať hnev v snahe o sebakontrolu
pästička -ky -čiek ž. zdrob. k 1: drobná detská p.; Malá šermuje pästičkami vo vzduchu a očká má plné sĺz [...]. [P. Nagyová-Džerengová]; pästisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 1: má mocnú p.; [...] rozkročil nohy a reval, búchajúc sa pritom pästiskami do stehien. [R. Jašík]

samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

päsť, -te ž.

1. zovretá ruka s prstami pevne zaťatými do dlane: zovrieť, zaťať p., hroziť p-ou, biť niekoho p-ou; mať tvrdé p-e;

pren. fyzická sila, násilie: dostať sa pod päsť niekoho (Tim.); bás. Päsť osudu raz udrie na tvoj prúd. (Smrek)

zatínať p-e búriť sa; expr. kameň ako p. veľký; Bolo si ako päsť (Kuk.) maličké; hovor. začať, robiť niečo na vlastnú (svoju) p. a) na vlastnú zodpovednosť; b) samostatne; expr. ako p. na oko o niečom nevhodnom, neprimeranom;

2. voj. pancierová p. druh protitankovej zbrane;

pästička, -y, -čiek (nár. i piastka, -y, -tok) ž. zdrob.

päčš p. päsť


pass p.päsť


päsť ž. (päčš, pass, pejsc, piasť) csl ruka so zovretými prstami: Ešťe ňesťihle aňi dopoviedaťi, rauch enó na stuov päsťov (Čelovce MK); Päsťou ma uďereu̯ po braďe (Ozdín LUČ); Zaťau̯ pesťe a čušau̯ (Kociha RS); Passú ho túkol (V. Rovné BYT); Udreu̯ ho pasťú do boka tak silno, že padou̯ na zem (Bánovce n. Bebr.); Tušín sceš pastu cez zubi! (Brezová p. Brad. MYJ); Jakú mu dál piasťú mezi oči, enom sa složíl jak colštok (Skalica); Ked je nazlosceni, ta furt s pejscu po sceňe bije (Spiš. Podhradie LVO); Aš sciskal pezdz od zlosci (Dl. Lúka BAR); päšč (Drienčany RS)
F. mláďeňec takí aňi päzď veľkí (Dlhá n. Or. DK) - veľmi malý; navrela mu hrča ako päz_na čeľe (Turíčky LUČ) - veľká; nariasle nám reťkovke ako chlapská päs (Čelovce MK), také kusi kamená jak pasci (Ardanovce HLO) - veľmi veľké; s tími tvojimi pascami jako kladzivo bi si to vimlácel jako hruški (Trstie ILA) - s mimoriadne veľkými päsťami; tá šatka ťi svečí ako päzd na oko (Králiky BB), šikuje sa to jak past na oko (Lukáčovce HLO) - vôbec sa to nehodí; robí na svoju pesť (Rim. Píla RS) - samostatne; son na svoju pazd otkázaní (Dol. Súča TRČ) - nemôžem sa spoliehať na iných; past pod hlavu, brucho vella seba a riťú sa zakrije (Bošáca TRČ) - iron. o nemajetnom človeku; pästička i piastka zdrob. expr.: Ač päsťički zaťínalo, chudiatko, čo ho to boľelo (Ležiachov MAR); piastka (Mošovce MAR); pa̋ska (Krivá DK)
F. takuo ako piaska (Drienovo KRU) - malé (o dieťati)


pejsť p. päsť


piastka p. päsť


piasť p. päsť

päsť [pa-, pe-, pia-, pie-] ž
1. dlaň so zovretými prstami: stane-li se tak ze geden bozeyny czlowiek piesti (je) biti, a opowi to prawu, tedy bude na to ortel (ŽK 1473); a dal sem mu (Turkovi) od pleci až do piesti ruky obidve obtočiti (LIETAVA 1593 RaT); labda kožena pod swobodnym nebem pestau bywa odražena; spolu stahnuta ruka ge pest, otewrena ruka gest dlan (OP 1685); ket sa geg ženi dowedali: Čuo bi s tyeba bolo wipadlo odpowedala, že ako krpecz, ako pyast a gako huska (VELIČNÁ 1724); contundere aliqvem pugnis pobiťi ňekoho pasťama (KS 1763); Rachel vulgo Rasska (vypovedala): Striga sem a diabel ke mne pristupil a mel oczy yako pesti a nohj kamene (KRUPINA 1695); pugneus: pastowy, gako past hruby (KS 1763)
F. p. na/o p. tĺcť búchaním päsťou o päsť prejavovať zlosť: ona hnewagicze sa past na past tlukla (DRIETOMA 1740); Zophia howorila a pest na pest tlukla, musiss ma wzgat (KRUPINA 1740); Medwedycska stara past o past tlkla: Weru ta wsseczku rozwlacsim ((BYTČA) 18. st)
2. jednotka malej dĺžkovej miery (10,5 cm) používaná najmä na meranie výšky koní: Mihalya pak tak obuskom uderili, že mu nawrelo na dwe pestyi se (SELEŠŤANY 1742); geden (kôň) ge wirezani, černeg srsty, 15 pasty wisoki (PUKANEC 1788); -ný, -ový príd k 1:
L. (mladý majster) powinen bude mastrsstuk včinit: geden žensky kožuch, tri pestowe rukawycze (CA 1676) palčiaky; pugillaris: hrstny, pestny, gedneg hrsti, pasti (KS 1763); -ka, -očka [-eč-] dem k 1: pugillus: hrstka, pastka, pastečka (KS 1763)

päsť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) päsť
G (bez) päste
D (k) pästi
A (vidím) päsť
L (o) pästi
I (s) päsťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) päste
G (bez) pästí
D (k) pästiam
A (vidím) päste
L (o) pästiach
I (s) päsťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a na svoju päsť et à son compte
päsť pritisla na hruď poing sur sa poitrine
úder päsťou do sna coup de poing dans le rêve

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu