päsť -e ž.
1. ruka so zovretými, zaťatými prstami: zvierať, zatínať p-e i fraz. búriť sa; udrieť p-ou na stôl, hroziť p-ou
2. pancierová p. (v 2. svet. vojne) nemecká ručná protitanková zbraň
● expr. je to ako p. na oko neprimerané; robiť niečo na svoju, na vlastnú p. a) svojvoľne b) samostatne; zdvihnúť p. proti niekomu a) vzbúriť sa b) brániť sa silou; vládnuť (železnou) p-ou tvrdo, kruto;
pästný príd.: p. súboj, zápas; práv. a publ. p-é právo vymáhanie nárokov silou;
pästička -y -čiek ž. zdrob.: detské p-y
päsť -te -tí ž.
pästička ↗ päsť
pästisko ↗ päsť
päsť -te -tí ž. 1. ▶ ruka s prstami pevne zovretými, zaťatými do dlane: silné, veľké päste; oceľové päste tvrdé; úder päsťou, päsťami do tváre, do hrude; zovrieť ruku v p., do päste; zatínať päste ↗ i fraz.; buchnúť, tresnúť, udrieť päsťou do stola, po stole ↗ i fraz.; búšiť päsťou na dvere; biť, mlátiť niekoho päsťami; dostal päsťou do žalúdka; podopiera si päsťou bradu; vyskočila a drobnými päsťami sa na neho zahnala; Zakryl som si päsťami uši, zaťal zuby a oči stisol najviac, ako som len vládal. [M. Vadas]; Vyšli sme do ulíc, vykrikovali sme heslá a hrozili päsťami. [P. Macsovszky]; pren. chlapi si vymieňali názory päsťami bili sa ▷ voj. pancierová päsť (v 2. svetovej vojne) nemecká ručná protitanková zbraň s dlhou hlavňou a odpaľovacou hlavicou schopná preraziť, poškodiť pancier □ Skalná päsť, Jánošíkova päsť skalný útvar v podobe zovretej päste, prírodná pamiatka pri obci Lisková v okrese Ružomberok 2. hist. ▶ stará jednotka dĺžkovej miery používaná najmä na meranie výšky koní, približne 10,5 cm ◘ fraz. hodí sa to/je to ako päsť na oko nehodí sa to tam so zreteľom na celok, vôbec to nepristane k ostatným veciam; buchnúť/tresnúť/udrieť päsťou do stola/po stole rázne naznačiť nespokojnosť; držím vám päste želanie úspechu, dobrého konca; dvíhať/dvihnúť/zdvihnúť [proti niekomu] päsť/päste a) chcieť sa biť b) prejavovať, prejaviť odpor, protest, búriť sa, vzbúriť sa; konať na vlastnú päsť a) konať bez cudzej pomoci, samostatne b) konať svojvoľne; ovoňať niečiu päsť byť niekým zbitý, potrestaný bitkou; vládnuť železnou päsťou vládnuť tvrdo, nekompromisne; zatínať päste premáhať hnev v snahe o sebakontrolu ▷ pästička -ky -čiek ž. zdrob. k 1: drobná detská p.; Malá šermuje pästičkami vo vzduchu a očká má plné sĺz [...]. [P. Nagyová-Džerengová]; pästisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 1: má mocnú p.; [...] rozkročil nohy a reval, búchajúc sa pritom pästiskami do stehien. [R. Jašík]
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
päsť, -te ž.
1. zovretá ruka s prstami pevne zaťatými do dlane: zovrieť, zaťať p., hroziť p-ou, biť niekoho p-ou; mať tvrdé p-e;
pren. fyzická sila, násilie: dostať sa pod päsť niekoho (Tim.); bás. Päsť osudu raz udrie na tvoj prúd. (Smrek)
● zatínať p-e búriť sa; expr. kameň ako p. veľký; Bolo si ako päsť (Kuk.) maličké; hovor. začať, robiť niečo na vlastnú (svoju) p. a) na vlastnú zodpovednosť; b) samostatne; expr. ako p. na oko o niečom nevhodnom, neprimeranom;
2. voj. pancierová p. druh protitankovej zbrane;
pästička, -y, -čiek (nár. i piastka, -y, -tok) ž. zdrob.
päčš p. päsť
pass p.päsť
päsť ž. (päčš, pass, pejsc, piasť) csl ruka so zovretými prstami: Ešťe ňesťihle aňi dopoviedaťi, rauch enó na stuov päsťov (Čelovce MK); Päsťou ma uďereu̯ po braďe (Ozdín LUČ); Zaťau̯ pesťe a čušau̯ (Kociha RS); Passú ho túkol (V. Rovné BYT); Udreu̯ ho pasťú do boka tak silno, že padou̯ na zem (Bánovce n. Bebr.); Tušín sceš pastu cez zubi! (Brezová p. Brad. MYJ); Jakú mu dál piasťú mezi oči, enom sa složíl jak colštok (Skalica); Ked je nazlosceni, ta furt s pejscu po sceňe bije (Spiš. Podhradie LVO); Aš sciskal pezdz od zlosci (Dl. Lúka BAR); päšč (Drienčany RS) F. mláďeňec takí aňi päzď veľkí (Dlhá n. Or. DK) - veľmi malý; navrela mu hrča ako päz_na čeľe (Turíčky LUČ) - veľká; nariasle nám reťkovke ako chlapská päs (Čelovce MK), také kusi kamená jak pasci (Ardanovce HLO) - veľmi veľké; s tími tvojimi pascami jako kladzivo bi si to vimlácel jako hruški (Trstie ILA) - s mimoriadne veľkými päsťami; tá šatka ťi svečí ako päzd na oko (Králiky BB), šikuje sa to jak past na oko (Lukáčovce HLO) - vôbec sa to nehodí; robí na svoju pesť (Rim. Píla RS) - samostatne; son na svoju pazd otkázaní (Dol. Súča TRČ) - nemôžem sa spoliehať na iných; past pod hlavu, brucho vella seba a riťú sa zakrije (Bošáca TRČ) - iron. o nemajetnom človeku; pästička i piastka zdrob. expr.: Ač päsťički zaťínalo, chudiatko, čo ho to boľelo (Ležiachov MAR); piastka (Mošovce MAR); pa̋ska (Krivá DK) F. takuo ako piaska (Drienovo KRU) - malé (o dieťati)
pejsť p. päsť
piastka p. päsť
piasť p. päsť
päsť [pa-, pe-, pia-, pie-] ž 1. dlaň so zovretými prstami: stane-li se tak ze geden bozeyny czlowiek piesti (je) biti, a opowi to prawu, tedy bude na to ortel (ŽK 1473); a dal sem mu (Turkovi) od pleci až do piesti ruky obidve obtočiti (LIETAVA 1593 RaT); labda kožena pod swobodnym nebem pestau bywa odražena; spolu stahnuta ruka ge pest, otewrena ruka gest dlan (OP 1685); ket sa geg ženi dowedali: Čuo bi s tyeba bolo wipadlo odpowedala, že ako krpecz, ako pyast a gako huska (VELIČNÁ 1724); contundere aliqvem pugnis pobiťi ňekoho pasťama (KS 1763); Rachel vulgo Rasska (vypovedala): Striga sem a diabel ke mne pristupil a mel oczy yako pesti a nohj kamene (KRUPINA 1695); pugneus: pastowy, gako past hruby (KS 1763) F. p. na/o p. tĺcť búchaním päsťou o päsť prejavovať zlosť: ona hnewagicze sa past na past tlukla (DRIETOMA 1740); Zophia howorila a pest na pest tlukla, musiss ma wzgat (KRUPINA 1740); Medwedycska stara past o past tlkla: Weru ta wsseczku rozwlacsim ((BYTČA) 18. st) 2. jednotka malej dĺžkovej miery (10,5 cm) používaná najmä na meranie výšky koní: Mihalya pak tak obuskom uderili, že mu nawrelo na dwe pestyi se (SELEŠŤANY 1742); geden (kôň) ge wirezani, černeg srsty, 15 pasty wisoki (PUKANEC 1788); -ný, -ový príd k 1: L. (mladý majster) powinen bude mastrsstuk včinit: geden žensky kožuch, tri pestowe rukawycze (CA 1676) palčiaky; pugillaris: hrstny, pestny, gedneg hrsti, pasti (KS 1763); -ka, -očka [-eč-] dem k 1: pugillus: hrstka, pastka, pastečka (KS 1763)