pátrať -a nedok. usilovať sa niečo, niekoho nájsť, niečo sa dozvedieť, sliediť, stopovať: p. po zločincovi, p. pohľadom po miestnosti
pátrať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok.
pátranie -nia -ní s. (i po kom, po čom) 1. ▶ (v kriminalistike) koordinovaná činnosť príslušníkov policajného zboru zameraná na hľadanie, nájdenie a zaistenie hľadaných objektov (osôb, vecí): niekoľkodňové neúspešné p. po páchateľovi; p. po hľadaných osobách podozrivých al. obvinených zo spáchania trestného činu; p. po nezvestných osobách o ktorých nie je známe, kde sa nachádzajú, a o ich nezvestnosti bolo podané oznámenie; p. po veciach napr. po odcudzených motorových vozidlách, umeleckých dielach; výsledky pátrania; vyhlásiť celoštátne p.; žiadať o pomoc pri pátraní; zapojiť verejnosť do pátrania; policajné p. bolo bezvýsledné; p. po tzv. horúcej stope bezprostredne po spáchaní trestného činu, obvykle z miesta činu (nálezu)
2. ▶ koordinovaná činnosť členov profesionálneho al. dobrovoľného zboru zameraná na hľadanie niekoho, na záchrannú činnosť: intenzívne, rozsiahle p. po nezvestných ľuďoch po povodniach v obci; pokračovať v pátraní po obetiach zemetrasenia, po havarovanej helikoptére ◘ fraz. pátranie na vlastnú päsť hľadanie bez organizačného zabezpečenia, individuálne, samostatné ▷ ↗ i pátrať
pátrať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. 1. (po kom, po čom; ø) ▶ (v kriminalistike) organizačne zabezpečovať a garantovať nájdenie a zaistenie hľadaných objektov (osôb, vecí): p. po stratených deťoch; p. po totožnosti mŕtveho cyklistu; p. po odcudzenom vozidle; p. po akejkoľvek stope; seriál o mladej kriminalistke pátrajúcej po sériových vrahoch; polícia po neznámom páchateľovi intenzívne pátra; Miestni policajti pátrali, ako mohli, ale nenašli ho. [D. Dán] 2. (po kom, po čom) ▶ zaoberať sa profesionálne al. ako dobrovoľný člen organizovanou záchrannou činnosťou, vyhľadávaním osôb, vecí: p. po zmiznutom, havarovanom lietadle; p. v troskách zrútených domov po živých ľuďoch; záchranári pátrajú po osobách zasiahnutých lavínou; hasiči pátrali po nezvestnom vodákovi 3. (po čom) ▶ prejavovať úsilie zistiť, dozvedieť sa niečo, získavať informácie o niečom: p. po pôvode bolesti; dychtivo, intenzívne p. po informáciách na internete; pátrajte po príčinách neúspechu; investigatívne pátranie televíznych reportérov; Hrabe sa v dobovej tlači, pátra v archívoch, číta osobnú korešpondenciu, zhovára sa s členmi rodiny. [J. Štrasser]; Nepátraj po minulosti, – radila jej mama. [Sme 1995] 4. (po čom) ▶ vyhľadávať skryté al. stratené veci zo záujmu al. zábavy, usilovať sa niečo nájsť: p. po stratených pokladoch; p. po stratenej batožine; vodič márne pátra po parkovacom automate; Deti môžu [na výstave] pátrať po stopách draka. [Sme 2010] 5. (po čom; kde) ▶ usilovať sa dotykom niečo nájsť, nahmatať niečo, zistiť: ruky pátrali po tepne na krku; rukami jej pátral pod sukňami; rukou pátrala po mojej ruke ◘ fraz. trochu kniž. pátrať zrakom/pohľadom/očami sústredene niečo pozorovať, skúmať; pátrať na vlastnú päsť zisťovať niečo a) bez cudzej pomoci, samostatne b) svojvoľne; pátrať v pamäti [po niečom] s námahou sa rozpomínať na niečo
hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)
obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou
2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)
3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu
4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne
pátrať p. hľadať, sliediť
rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sa • kniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domu • hľadieť • pozerať sa • dívať sa: hľadieť na všetky strany • hovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolí • hľadať • pátrať (očami)
sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť
vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo
pátrať, -a, -ajú nedok. (po kom, po čom i bezpredm.) usilovať sa niečo nájsť, hľadať, sliediť, vyzvedať sa, stopovať: p. po páchateľovi, p. po príčinách niečoho; Darmo pátrala v jeho tvári po vibrovaní utajenej zúfalosti. (Šolt.) Zrazu padli do pátrajúcich očú drôty. (Fr. Kráľ); očami pátra po mene (Jes.);
dok. vypátrať (koho, čo)
pátrať nedok. 1. expr. zried. hľadať, sliediť, vyzvedať sa, stopovať, usilovať sa niekoho nájsť: Už ottál celé splašené zme sa pozerali, či za nami ňepátrajú (Lapáš NIT) 2. turč expr. zried. šmátrať, habkať, hmatať: Ľen pátrala, pátrala okolo tíh dveriec (Blatnica MAR)