Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

pátrať -a nedok. usilovať sa niečo, niekoho nájsť, niečo sa dozvedieť, sliediť, stopovať: p. po zločincovi, p. pohľadom po miestnosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pátrať ‑a ‑ajú nedok.

pátrať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok.

pátranie -nia -ní s. (i po kom, po čom) 1. ▶ (v kriminalistike) koordinovaná činnosť príslušníkov policajného zboru zameraná na hľadanie, nájdenie a zaistenie hľadaných objektov (osôb, vecí): niekoľkodňové neúspešné p. po páchateľovi; p. po hľadaných osobách podozrivých al. obvinených zo spáchania trestného činu; p. po nezvestných osobách o ktorých nie je známe, kde sa nachádzajú, a o ich nezvestnosti bolo podané oznámenie; p. po veciach napr. po odcudzených motorových vozidlách, umeleckých dielach; výsledky pátrania; vyhlásiť celoštátne p.; žiadať o pomoc pri pátraní; zapojiť verejnosť do pátrania; policajné p. bolo bezvýsledné; p. po tzv. horúcej stope bezprostredne po spáchaní trestného činu, obvykle z miesta činu (nálezu)

2. ▶ koordinovaná činnosť členov profesionálneho al. dobrovoľného zboru zameraná na hľadanie niekoho, na záchrannú činnosť: intenzívne, rozsiahle p. po nezvestných ľuďoch po povodniach v obci; pokračovať v pátraní po obetiach zemetrasenia, po havarovanej helikoptére
fraz. pátranie na vlastnú päsť hľadanie bez organizačného zabezpečenia, individuálne, samostatné
▷ ↗ i pátrať


pátrať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. 1. (po kom, po čom; ø) ▶ (v kriminalistike) organizačne zabezpečovať a garantovať nájdenie a zaistenie hľadaných objektov (osôb, vecí): p. po stratených deťoch; p. po totožnosti mŕtveho cyklistu; p. po odcudzenom vozidle; p. po akejkoľvek stope; seriál o mladej kriminalistke pátrajúcej po sériových vrahoch; polícia po neznámom páchateľovi intenzívne pátra; Miestni policajti pátrali, ako mohli, ale nenašli ho. [D. Dán]
2. (po kom, po čom) ▶ zaoberať sa profesionálne al. ako dobrovoľný člen organizovanou záchrannou činnosťou, vyhľadávaním osôb, vecí: p. po zmiznutom, havarovanom lietadle; p. v troskách zrútených domov po živých ľuďoch; záchranári pátrajú po osobách zasiahnutých lavínou; hasiči pátrali po nezvestnom vodákovi
3. (po čom) ▶ prejavovať úsilie zistiť, dozvedieť sa niečo, získavať informácie o niečom: p. po pôvode bolesti; dychtivo, intenzívne p. po informáciách na internete; pátrajte po príčinách neúspechu; investigatívne pátranie televíznych reportérov; Hrabe sa v dobovej tlači, pátra v archívoch, číta osobnú korešpondenciu, zhovára sa s členmi rodiny. [J. Štrasser]; Nepátraj po minulosti, – radila jej mama. [Sme 1995]
4. (po čom) ▶ vyhľadávať skryté al. stratené veci zo záujmu al. zábavy, usilovať sa niečo nájsť: p. po stratených pokladoch; p. po stratenej batožine; vodič márne pátra po parkovacom automate; Deti môžu [na výstave] pátrať po stopách draka. [Sme 2010]
5. (po čom; kde) ▶ usilovať sa dotykom niečo nájsť, nahmatať niečo, zistiť: ruky pátrali po tepne na krku; rukami jej pátral pod sukňami; rukou pátrala po mojej ruke
fraz. trochu kniž. pátrať zrakom/pohľadom/očami sústredene niečo pozorovať, skúmať; pátrať na vlastnú päsť zisťovať niečo a) bez cudzej pomoci, samostatne b) svojvoľne; pátrať v pamäti [po niečom] s námahou sa rozpomínať na niečo

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


pátrať p. hľadať, sliediť


rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sakniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domuhľadieťpozerať sadívať sa: hľadieť na všetky stranyhovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolíhľadaťpátrať (očami)


sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pátrať, -a, -ajú nedok. (po kom, po čom i bezpredm.) usilovať sa niečo nájsť, hľadať, sliediť, vyzvedať sa, stopovať: p. po páchateľovi, p. po príčinách niečoho; Darmo pátrala v jeho tvári po vibrovaní utajenej zúfalosti. (Šolt.) Zrazu padli do pátrajúcich očú drôty. (Fr. Kráľ); očami pátra po mene (Jes.);

dok. vypátrať (koho, čo)

pátrať nedok.
1. expr. zried. hľadať, sliediť, vyzvedať sa, stopovať, usilovať sa niekoho nájsť: Už ottál celé splašené zme sa pozerali, či za nami ňepátrajú (Lapáš NIT)
2. turč expr. zried. šmátrať, habkať, hmatať: Ľen pátrala, pátrala okolo tíh dveriec (Blatnica MAR)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu