pátos -u m.
1. slávnostnosť, majestátnosť, hlboké vzrušenie: p. revolúcie, p. utrpenia
2. vzletný štýl, spôsob prejavu: rečniť s p-om
pátos -su pl. N -sy m.
pátos -su pl. N -sy m. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ znak hlbokého prežívania spätého s pocitom slávnostnosti, majestátnosti, vznešenosti: vlastenecký p. doby; p. revolúcie, boja; poézia so silným mravným pátosom; budeme sa musieť v umení vrátiť k etickému pátosu a vznešenosti [I. Kadlečík] 2. iba sg. ▶ silné citové zanietenie, priveľké oduševnenie, vzletnosť vo vyjadrovaní, v umeleckom stvárnení, nadnesenosť; syn. patetickosť, patetizmus: vyhnúť sa pátosu; recitovať s romantickým pátosom; [...] bez zbytočného pátosu obnažiť citový svet sklamanej ženy. [Sme 1997]; Chcel som byť vtipný, pretože všetko tam bolo vážne, vyšponované, plné pátosu. [Týž 2005] 3. hovor. ▶ nadnesený, vzletný, často neprimeraný prejav sprevádzaný silným citovým zanietením; syn. patetizmus, patetickosť: pripomínať si sviatok bez zbytočných pátosu; vyjadrovať sa v láskyplných pátosoch; výstižné komentáre a žiadne sladké pátosy
pátos -u m. ‹g›
1. hlboké hnutie mysle, vzrušený stav, prudké vzrušenie
2. vzletný spôsob hovoreného al. písomného prejavu; nadnesené, vzletné podanie umeleckého diela
pátos 1. prudké, hlboké vzrušenie • majestátnosť • slávnostnosť: pátos, majestátnosť utrpenia • patetika • patetickosť: pátos, majestátnosť, patetika dikcie
2. nadšený, vzletný spôsob prejavu • patetika • patetickosť: hovoriť s pátosom, s patetikou • nadnesenosť • kniž. vozvýšenosť (Vajanský)
pátos, -u m. prudké vzrušenie; vzletný výraz, nadnesený spôsob reči: p. dikcie, falošný p., teatrálny p., hovoriť s p-om