páter -tra m. titul rehoľného kňaza;
páterko -a mn. -ovia m. expr.
páter [-t-] pátra pl. N pátri m.
páter [-t-] pátra pl. N pátri m. ⟨lat.⟩ cirk. ▶ rímskokatolícky (rehoľný) kňaz, skr. P.; oslovenie (rehoľného) kňaza: dôstojný, ctihodný p.; dominikánsky, benediktínsky p.; pátri františkáni, kapucíni; náš p. bol misionárom medzi Slovákmi v americkom Clevelande; traja pátri jezuiti celebrovali slávnostnú svätú omšu s domácim kňazom ▷ páterko -ka pl. N -kovia m. zdrob. hypok. al. iron.: starý milý p.; V lepšom prípade by mi povedali: – Dobre, páterko, máš 24 hodín na to, aby si sa zbalil a odišiel. [DF 2002]
páter -tra m. ‹l› cirk. katolícky kňaz, skratka P.; kňaz všeobecne;
páterský príd.
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
páter p. kňaz
páter1 [vysl. -t-], tra m. (lat.) cirk. katolícky kňaz, obyč. rehoľný: p. gvardián;
páterko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. al. iron.
páter2, -e ž. kniž. zried. chrbtica, chrbtová kosť (Hviezd., Bunč.)
pacer p. páter3
pacier p. páter3
páter1 m. (páťer) katolícky kňaz, obyč. rehoľný: Jezuiťi boľi veččinou pátri (Návojovce TOP); Tuto ako je náš cintorín, tag že choďí voľáki páťer s kňihou (Devičie KRU); Ona už mieu̯a šecko pro pátera prichistané (Záh. Bystrica BRA); Františkanskeho kňeźa volaľi pater (Dl. Lúka BAR)
páter2 m. (pátr) obiehajúci dopravný pás: F tem novém obilňím magazíňe, tam sa to obilé dopravuje pátrem na šecki štoki, ten chlap enom zapne pátr a uš to ide samo (Skalica); páter (Lukáčovce HLO)
páter3 m. (pacer, pacier) gem, spiš, šar chrbtová kosť, chrbtica: Boľi me f paceru (Studenec LVO); Naša huś škinta na obidva nohi, isto ju dachto po paceru uderil (Torysa SAB); Pacer vibraľi kolo źebruf (Dl. Lúka BAR); Pot pacierom ho boľelo (Hrabkov PRE); páťer (Revúca); pátrový príd.: pátrová košč (Ploské REV)
pátrový p. páter3
pátr p. páter2
páter m lat cirk 1. živ vysvätený katolícky kňaz, najmä rehoľník: patter, czi mne nicz nezustawite? (JELŠAVA 16. st); tomuto aneb ginemu paterowy, ktery neny nasseho naboženstwy, nicz nemužeme datj (VYHNE 1686); pan pater procurator Iacobus Ssupka obeslausse pred seba do Opatoweg wssetkich poddanich; klučarowy, kdy bil poslany do Nitry k panom patrom piaristom (TRENČÍN 1693; 1729); patre kapuciny pekny klasster magu (KrP 1760); panskj drab ma dworskemu oznamity a dworsky Geho Milosty panu pater superiorowi (ZNIEV 18. st) 2. neživ cirk guličky navlečené na šnúre al. retiazke ako pomôcka pri modlení ruženca, ruženec: mezy poswecenimy wecmy uzywagy take krestane agnus Dei a ruzencuw, neb pateruw (ŠV 1675); -ový príd k 2: L. nasleduge počet modliteb paterowich (ŠV 1675) ružencov; -ko expr hypok k 1: mluwila žena: Ťelátko - praví - dvojéj cťi hodní páterkové, ňemám (BR 1785)
páter ž lat anat chrbtová kosť, chrbtica: pater, slup tela, zloženy z tridceti čtjr pryhby, aby telo se hybati mohlo (OP 1685); pater (:hrbetowa kost:) (KoA 17. st); ztlucy lysty zelene (šalvie), tym potieraty audy, ale musyss potieraty od tylu po patiery k rukam y k noham (HL 17. st); -ový príd L. sukna bgela paterowa nowa zo ziwotkom (BYTČA 1771-72) šatová sukňa