Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno; p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

● ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň; žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

opak. pásať, pásavať -a

// pásť sa

1. kŕmiť sa pašou na pasienku: kravy, husi sa p-ú (na tráve)

2. expr. kochať sa: p. sa (očami) na peknej postave, na niečích rozpakoch

● expr. môže sa ísť p. je bez prostriedkov;

opak. pásať sa, pásavať sa -a

pásť pasie pasú pas! pásol pásla pasúc pasúci pasený pasenie nedok.

pásť sa pasie sa pasú sa pas sa! pásol sa pásla sa pasúc sa pasúci sa pasenie sa nedok.

napásť -pasie -pasú napas! -pásol -pásla -pasúc -pasený -pasenie dok. (čo) ▶ pasením, dozeraním na paši dosiahnuť, že sa zvieratá nasýtia, nakŕmia čerstvou trávou: dobre napas tie ovce!; Drevo som mal už naložené, kone napasené. [L. Ťažký]; Napásol kravičky, starostlivo ich uviazal. [V. Ferko] ◘ fraz. napásť si brucho dobre sa najesť, nasýtiť sa; napásť si oči potešiť sa pohľadom na niekoho, na niečo ▷ nedok. ↗ pásť

napásť sa -pasie sa -pasú sa napas sa! -pásol sa -pásla sa -pasúc sa -pasený -pasenie sa dok. ▶ (o zvieratách) nakŕmiť sa, nasýtiť sa pašou, čerstvou trávou, pasením sa: ovce sa dobre napásli; odviesť napasené stádo; Kočiš odopol hnedákovi zubadlo, aby sa mohol napásť. [H. Zelinová]; Za dve-tri hodiny sa [ťava] napasie, nachrúme hoci predlanskej trávy. [D. Tatarka] ▷ nedok. ↗ pásť sa

pásať ↗ pásť

pásať sa ↗ pásť sa

pásavať ↗ pásť

pásavať sa ↗ pásť sa

pásť pasie pasú pas! pásol pásla pasúc pasúci pasený pasenie nedok. 1. (čo) ▶ dozerať na hospodárske zvieratá na paši: p. kravy, jalovice; p. družstevné stádo; cez leto p. u starkej kozy, husi; Spolu sme pásli kone a chodili za dievčatami. [V. Pankovčín]; pren. hrub. Kde je Jožo? – Nepasiem ho. [J. Fekete] nestarám sa, kde je
2. expr. (po kom) ▶ horlivo hľadať niekoho, sliediť za niekým, prenasledovať niekoho: polícia pásla po tých, ktorí boli v kontakte s podozrivým; V istom čase pásli po tebe, hľadali ťa, na tvoju hlavu vypísali odmenu. [L. Mňačko]; [...] ten, čo ma chcel zabiť, si ma asi s niekým jednoducho poplietol. Že jednoducho pásol po niekom, na koho sa podobám! [J. Johanides]
3. expr. (po kom) ▶ mať, prejavovať záujem o niekoho, okázalo prejavovať náklonnosť, sympatiu k inej osobe: pásol po susede; Nevedela som, či mám byť rada, že po mne nepasie, alebo sa uraziť, že preňho nie som dostatočne zaujímavá. [Z. Šulajová]; Keď sme boli ôsmaci, pásol po nej totiž jeden deviatak. [VNK 2003]
4. expr. (po čom) ▶ s veľkým úsilím sa o niečo usilovať, chcieť získať (funkciu, postavenie), bažiť: pasie iba po peniazoch; mnohí pasú po moci; Chcú tvoju funkciu, pasú iba po nej! [P. Nagyová-Džerengová]
5. hrub. (koho) ▶ nútiť ženu na prostitúciu a mať z toho prospech: S Viktorom boli partneri, rovnocenní, nepásol ju a ona nebola... nebola kurva v tom zmysle, ako to beriete vy, muži! [D. Dán]
◘ fraz. ja som s tebou husi/kravy/svine nepásol nie sme si rovní (vekom, postavením, majetkom a pod.); odísť k Abrahámovi ovce/morky pásť zomrieť; pásť si oči/zrak na niekom, na niečom kochať sa niekým, niečím, tešiť sa pri pohľade na niekoho, na niečo; pásť okom/očami po niekom, po niečom a) obdivovať niekoho, niečo b) prezerať si (zmyselne, intenzívne) niekoho, niečo; pásť (si) brucho/bruchá a) dobre jesť, tučnieť b) obohacovať sa, materiálne sa (nezákonne) zabezpečovať
◘ parem. ja pán, ty pán, a kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja sme rovnocenní partneri
▷ opak. pásať -sa -sajú -sal, pásavať -va -vajú -val: cez leto pásavali ovce; Len ten starec, čo tam pásal kozy, hovoril po našom. [L. Ballek]

pásť sa pasie sa pasú sa pásol sa pásla sa pasúc sa pasúci sa pasenie sa nedok. ▶ (o zvieratách) kŕmiť sa obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod., spásať porast na paši: kravy, ovce sa pasú; na lúke sa pasie črieda koní; pri plote sa pásli kozy
◘ fraz. expr. môžem sa ísť pásť! som, ostal som bez finančných prostriedkov ▷ opak. pásať sa -sa sa sajú sa -sal sa, pásavať sa -va sa -vajú sa -val sa: kedysi sa tam pásal dobytok; Cez leto sa pásavali pri potoku kravy. [V. Šikula]

pásť, pasie, pasú, pásol nedok.

1. (čo) dozerať na statok al. hydinu na paši: p. ovce, kravy, husi; pasenie dobytka, oviec; Ja pán, ty pán, a kto bude svine pásť? (prísl.) ironicky vyjadruje záporný vzťah ľudí k tzv. podradným prácam

● hovor. Či som ja s tebou husi pásol?, s tebou som husi nepásol nie sme si rovní; expr. p. (si) brucho dobre jesť; expr. p. oči (na kom, na čom) obdivovať niekoho, niečo, so záľubou sa dívať na niekoho, na niečo; hovor. žart. ísť k Abrahámovi (pánbožkovi) morčence (húsky) pásť umrieť;

2. (za kým, za čím, po kom, po čom) striehnuť na niekoho, na niečo: Vidí, že ona už pasie za každým slovom od neho. (Kuk.) Imro pasie vraj po Zuzke. (Ráz.) Žandári jednostaj po nás pasú. (Pláv.);

opak. pásať i pásavať, -a, -ajú;

dok. k 1 napásť

|| pásť sa

1. (o zvieratách) živiť sa na paši obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod.: husi, sliepky, morky, ovce, kozy, kravy, kone sa pasú; pren. muchy sa pasú na cukre, na mäse lezú po potravinách a olizujú ich

● hovor. expr. môže sa ísť pásť (o človeku) je bez prostriedkov, v biede;

2. expr. (na čom) so záľubou pozorovať; kochať sa: Rada sa pasie na jeho mukách. (Kuk.) Balsazár sa lakotne pasie na tejto situácii. (Fig.) Pásol sa pohľadom na ich netrpezlivosti. (Zúb.);

opak. pásať sa i pásavať sa;

dok. napásť sa

pásať sa² p. pásť sa

pásať² p. pásť

pásavať sa p. pásť sa

pásavať² p. pásť

pásť i pástiť nedok.
1. csl dozerať na zvieratá na paši: Po prvej kosienke zme išli tam koňe pásť (Lipt. Mara LM); Takuo ďesadročňie už miselo pás (Cerovo KRU); Tuštak son ja̋ tan bou̯ furton laśní, poviedau̯ son jin, že ja̋ pri takich lakonceh ouce pásťi ňebuďen (Kokava n. Rim. RS); Von žďi sám pase kravi (Čičmany ŽIL); Páséu̯ a ked išeu̯ domóu, moseli ho stríc prenášat, lebo bi ho bola voda zebrala (Dobrá Voda PIE); Posu̯au̯ ho baranú páscit (Jablonové MAL); Pastir paśe za peňeźi (Smižany SNV); Aľe ked ňemal co pasc, ta už ľem karmic trebalo (Kokšov-Bakša KOŠ); U ľece me meśeľi budz doma, kravi pajsc (Závadka SOB)
F. čo som ja dakoďi s vama baraňi pásou̯? (Králiky BB), ňepásél son s ťebú sviňe (Bošáca TRČ) - nie sme si rovní; pasie na ňej oči! (Bodorová MAR) - nespúšťa z nej oči, zaľúbene, s pôžitkom sa pozerá; pázď jazik po ľuďoch (Sučany MAR) - ohovárať, klebetiť; len tod bruch pase a nižd nerobí (Revúca) - iba nadarmo je; brucho pást (Lukáčovce HLO) - prejedať sa, tučnieť; koňíčki pásť (Mošovce MAR), koňíčki pást (Stráže n. Myj. SEN), páscit koníčki (Šípkové PIE) - ležať dolu bruchom (o dieťati); začala psa pazdz z jednim paropkem (Sedlice PRE) - cudzoložila; koľkie ženi šľi takto Abrahámovi ouce pásť (Žaškov DK) - umreli; chudák, už dva roke pasie kozi u Abraháma (Pukanec LVI) - je mŕtvy; chto si husi nasadzil, ňech si ich aj pase! (Lazy p. Makytou PCH) - o deti sa má starať rodič
2. strsl, zsl striehnuť na niekoho, sliediť za niekým, chcieť niekoho pristihnúť: Daj pozor, ľebo pasú po ťebe (Košťany n. Tur. MAR); Uš celé tíňňe pasem po tom, do mi choďí do vinohradu krannuť hrozno (V. Maňa VRB); Fša̋ pase za nó, ka̋ ide (Kameňany REV); Nevedel, že uš po nom pasú polovníci (Trenč. Závada TRČ); Pase po nom (Lukáčovce HLO); Pase po ňem už otkedi (Brodské SKA)
3. veľmi hľadať, vyhľadávať niečo: Čez esem zme enag za želudom pásle po horách (Čelovce MK); Tí halúze, čo sa naodlamuvali, po tém velice pásli (Smolenice TRN)
4. používať ako pastvisko: Ten pánski čapáš, to gdo pasie? (Stožok ZVO); pásať² i pasávať² opak. k 1: Na holi zme pásavali statok (Or. Poruba DK); Tem pása veľa hrackej (Šutovce PDZ); Tu pásau̯ obecnie ouce (Cerovo KRU); Kravi zme pasávaľi (Detva ZVO); Tag ja si na ňu veľmej dobre pamätám, ľebo ja som aj s ňou tej kravičke pasávau̯ (V. Lom MK); Statki som pásávav na prielohu, koď zmo orávaľi (Muráň REV); Po tom (prielohu) sme pásali (Podmanín PB); Pásala som husi (Kostolná TRČ); Zme choďívali na lúki pásávat (Bernolákovo BRA)

pástiť p. pásť

pásť sa nedok.
1. csl kŕmiť sa pašou na pasienku, živiť sa obhrýzaním rastlín (o zvieratách): Tuná sa nemá de pást (Likavka RUŽ); Kráuke sa nám pásle a mi za ňima zme sa poberaľi (V. Lom MK); Čiľkaj sa kozi už ľen pasú po tom holém pasienku (Podmanín PB); Cez leto sa husi pásli na strniščách (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Šak pás sa pásla, jag aj druhé husi, len ňepribrala (Lapáš NIT); Nažarte kravi śe ňechca pasc (Dl. Lúka BAR); Na luki śe paśe statek (V. Šariš PRE); Koza še najratši paše na krakoch (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. utri to, abi sa ťi na tom muchi ňepásľi! (Martin) - aby po tom neliezli; mali sa na čom oči pást (Lukáčovce HLO) - bolo na čo so záujmom, s pôžitkom hľadieť; ta śe možem isc pajsc (Záhradné PRE), jak tam ňidž ňezarobim, ta še možem isc pasc (Brezina TRB) - nebudem mať z čoho žiť, budem na mizine
2. zried. nalievať sa (o zboží): Koj na oves padá, to se povia, že se pase (Prihradzany REV)
3. expr. zried. mať výhody, bohatnúť: Aľeže śe teras paśeš, otkedi ce zrobiľi richtarom! (Závadka SAB); pásať sa² i pásavať sa opak. k 1: Ofce sä pásavaľi hore, ľen o jedenástej prišľi na nocľach (Zábrež DK); Koze sa pásale o_camej časnej jari po samú pozňú esem, kim sa sňach ňenaváľau̯ (Čelovce MK); Na tonto brehu, tan sa pásávalo (Smolenice TRN)

pásať, pásať sa, pásavať, pásavať sa p. pásť

pasievať p. pásť

pásť ndk čo dozerať na statok pri paši: ktoz zene swuog dobytek na trh czuzy a pase ten dobytek na pasynku obecznem, ma dati ssest peniez (ŽK 1473); newym, aby kosywaly na tegto pretrzj kedi, než že kone sme pasli slobodne (TRENČÍN 1590); kdy sem sluhuwal v panow Mottyessiczkych, tedy som swobodne pasol owcze w Brložneg hore (P. LEHOTA 1615); prečo tu pasetye woly, wassey matery, ked my konye nepaseme (N. MESTO n. V. 1746); wsade magu past lichwu rozumni a skuseni mužowe a ne chlapci (LDo 1792); pren náb živiť: nepomina nas Pawel, abichme služebnikow cirkewnich branili, nebo gestli on tebe pasie chlebem duchownim, y ty geho mass krmiti pokrmem telesnim (TC 1631); Gežjssy, pas nas na horach zelenich (PoP 1723-24)
F. ešte si len húsky pásla, už si v mojom srdci rástla (RL 15. st) ešte keď si bola dieťa; (podľa Luthera) mohu wlcy owce pasti (TP 1691) môže sa diať nemožné; megte na sebe a na mu a wassu wedcz pylnu starost, wssak nepasiete kozy (KRUPINA 17. st) zaoberáte sa vážnou vecou, nie ľahkou, jednoduchou; znaic, že smrt wás wždi pase (Pie 18. st) bedlí nad vami; kdo bez knihy chody do sskoly, hody se potom past woly (Se 18. st) neučený musí robiť len jednoduchú prácu; p. brucho prejedať sa: powec, ó, bohacu, hodowniku, ktery z wibornymy a chwostnymi gedlami brucho pasgess (MS 1758); p. oči dívať sa: Boh tak mnohu krasu ozdobil kwet, aby očy nasse rozkossne pasol (PP 1734); swetská márnost, očy pasess, srdce táhňess do siďel podwodňe (GV 1755); atheiste chodja do kostela, ale ze wssetečnosty oczy pasty (WS 18. st); pásať, pasávať, pasievať frekv: Rusnak pasal owce az k Bezkidu (PREDMIER 1601); pasawal som konye w Symundeakoweg zahradye (TRENČÍN 1613); slobodne pasiewali dobitky Badinci na specificowanich mestiszkach (ŠTIAVNIČKA 1676); husy a morky pasawala spolu z hydom pana groffa (P. PODHRADIE 1722); fatens statek slobodne pasawal w spoleczneg passgencze (PALÚDZKA 1734); pásť sa ndk (o dobytku) živiť sa spásaním trávy na pasienkoch: woly z tučnu tráwu se pásli (PT 1778); pásať sa, pasávať sa frekv: toho tagyty nemohu, ze by dobytky gych se nebyly pasaly y na lukach panskych (ILAVA 1638); statek pasal se na pazytyach, len luky se hajewali (ORLOVÉ 1690); kone i statek času garneho po lukach pribillinskich se pasawagu (PRIBYLINA 1784)