pápež -a m. rímsky biskup, hlava kat. cirkvi, Svätý Otec: p. sídli v Ríme;
pápežský príd.: p. stolec, p. legát, p-é encykliky
● kniž. byť p-ejší ako p., od p-a a) prepínať v horlivosti b) byť prepiato dogmatický;
pápežstvo -a s. hodnosť pápeža
pápež -ža pl. N -ži m.
pápež -ža pl. N -ži m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ ▶ najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi s absolútnou mocou vo veciach viery a morálky, pokladaný za nástupcu sv. Petra, rímsky biskup, (pri oslovení a ako čestný titul) Svätý Otec; najvyšší predstaviteľ štátu Vatikán; (v gréckokatolíckej cirkvi) v spojení rímsky pápež: bývalý, súčasný p.; dogma o neomylnosti pápeža; stretnutia pápeža s veriacimi; pastoračná návšteva pápeža v rodnej krajine; novozvolený p. nepoužíva svoje občianske meno; pápeža volí zbor kardinálov ◘ fraz. byť pápežskejší ako pápež preháňať v dôslednosti, horlivosti v porovnaní s tým, komu istá činnosť prislúcha; nech som pápež, keď to nie je pravda! zdôraznenie potvrdenia pravdivosti výpovede
pápež -a m. ‹n < l < g› cirk. hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý Otec:
● hovor. expr. nech som p. vyjadruje nedôveru k istému tvrdeniu, nesúhlas s ním, pochybnosti a pod.;
pápežský príd.: p. štát; p-á stolica, kúria; p-é požehnanie apoštolské; p-á bula; p-á schizma spôsobená vládou dvoch (al. viacerých) pápežov súčasne
● byť pápežskejší ako pápež, od pápeža dôslednejší, prísnejší než príslušný činiteľ; dogmaticky niečo požadovať
pápež, -a m. najvyšší hodnostár, hlava katolíckej cirkvi: rímsky p.;
pápežský príd.: p. legát, p. úrad, p-á kúria, p-á bula, p-á hodnosť; p. stolec, p-á stolica úrad pápeža
● hovor. žart. je pápežskejší ako pápež preháňa v horlivosti;
pápežstvo, -a str. hodnosť pápeža
pápež m nem hlava rímskokatolíckej cirkvi: každy s wasz naboznym serczem poproste Pana Buoha nayperwe za otcza swatheho papesse Sixtusa (SM 1479); od koho by byl zryzeny staw manželsky? Nie od kralow, nie od papeže rimskeho (BAg 1585); pri počatku tohoto letha rzimsky papež Clemens odpustky prodawal za penjze wssem (RUŽOMBEROK 1600); pápež jest a musí biťi ňesklamanitedlný (BR 1785); otecz swatj, papes, s pokladu swateho Petra a Pawla dal odpustkj (Káz 18. st) F. w Rjme byl a papeža newydel (SiN 1678) o zanedbaní niečoho dôležitého, podstatného; -ov príd privl: mnissi wjce prikazanj papežowjch nežly Boha sweho (sa) ostrjhaly (WO 1670); -ský príd 1. patriaci pápežovi, viazaný na hodnosť pápeža: papež rjmskj celé národy w ssanc sázý, aby sám pod swau papežskau čepici sedeti mohl (COB 17. st) pod tiarou; nevimluwnu radost mala bi ta matka z narozeneho synacka sweho, že on winde na hodnost papesku (MS 1749) 2. majúci vzťah k pápežovmu úradu: musel bych k legatovj papezskemu se uteczj a geho citovatj (SKALICA 1601 E); conclave pontificium: papežská komora, kde se kardinálowé k wolenj papeže scházegi (WU 1750) P. atpn Sigismundo Papezowycz v hornej Nitre 1476