pálenie -nia s. 1. kynol. ▶ (o psoch s tmavšou srsťou) bledšie, obyč. karamelové sfarbenie srsti na určitých častiach tela, obyč. na krku, hrudi a nad očami: čierny pes s hnedým pálením; krysiarik, ratlík a doberman majú p.; ponúkame trpasličie jazvečíky čierne s pálením
2. ▶ telesný pocit pripomínajúci dotyk s niečím horúcim; silná pálivá bolesť (často v dôsledku ochorenia): nepríjemné p. jazyka; p. pokožky a slizníc; p. v očiach; pocity pálenia, svrbenia; brnenie, p. a iné prejavy; silné p. a rezanie pri močení; hovor. mať problémy s pálením záhy s nadmernou tvorbou žalúdočnej kyseliny a jej návratom do pažeráka; Môže vzniknúť [po poštípaní medúzou] bolestivé pálenie a opuch. [Cs 2007]
▷ ↗ i páliť
pálený -ná -né príd. 1. ▶ vyrobený pálením, technologickým procesom vypaľovania pri veľmi vysokých teplotách; op. nepálený: pálená tehla; pálené vápno; pálené keramické výrobky; nádoby z pálenej hliny; použiť vysokokvalitnú pálenú krytinu; Strecha z pálených škridiel obrástla machom a pripomína betlehem. [M. Zelinka] ▷ výtvar. siena pálená hnedočervené farbivo vznikajúce pálením prírodných hliniek a okrov; takýto odtieň
2. potrav. pálený cukor ▶ pevná hmota hnedej farby pripravená zohrievaním kryštálového cukru na teplotu topenia, ktorá pri chladnutí rýchlo tuhne, karamel
3. kynol. ▶ (o psoch s tmavšou srsťou) majúci bledšie, obyč. karamelové sfarbenie srsti na určitých častiach tela, napr. na krku, hrudi a nad očami: traja pálení psíkovia; ponúkali na predaj päť sučiek, tri boli pálené a dve celé čierne
▷ ↗ i páliť
páliaci -ca -ce príd. hut. ▶ využívajúci veľmi vysokú teplotu na delenie pevného materiálu, kovu, rezací, paličský: p. plazmový stroj na rezanie; pri bežnom rezaní kovov sa na chladenie páliacej hlavice plameňom používa prietok kyslíka ▷ ↗ i páliť
pálievať ↗ páliť
páliť -li -lia páľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (ø; na čo, na koho) ▶ (o sálavom zdroji) vyžarovať, vydávať veľké teplo; sústredene zasahovať teplom, silno hriať: oheň páli; slnko neznesiteľne pálilo; celý deň nám páli na hlavu; na čakajúcich tanečníkov pálili reflektory; pren. na chrbte ma pálil jeho pohľad
2. (ø; čo, koho) ▶ spôsobovať pálčivú bolesť pri dotyku s niečím horúcim: rozhorúčený piesok pod nohami páli; hrnček s horúcim čajom pálil prsty; polievka bola horúca, ale už nepáli
3. (ø; koho, čo (kde)) ▶ (o istej látke, jave) spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit ako pri dotyku s niečím horúcim, štípať: žihľava páli; mráz nám páli líca; štipľavý dym páli v hrdle, v pľúcach; soľ veľmi ľahko preniká do vankúšikov na labkách a psa páli; Svetlo ho pálilo v očiach. [A. Hykisch]; neos. Kúty tak razili plesňou, až pálilo v nose. [M. Hvorecký]
4. (koho; ø) ▶ (o častiach tela) spôsobovať niekomu pocit pálčivej bolesti, prejavovať sa pálčivou bolesťou obyč. ako dôsledok nejakej činnosti, námahy, poranenia al. ochorenia a pod., pálčivo bolieť: pália ma oči; tak silno sme tlieskali, až nás pálili dlane; omrznuté prsty na nohách pálili; spálená pokožka neznesiteľne pálila; rana už nepáli; hovor. páli ma záha; Od tridsiateho kilometra [maratónu] ma už veľmi pálili lýtka a boleli všetky šľachy a kĺby. [VNK 2001]; neos. pálilo ho v hrudi; neos. v hrdle ju pálilo štípalo
5. expr. (koho) ▶ spôsobovať prenikavú duševnú bolesť, trýzeň; syn. hrýzť, zhrýzať: jej slová ho pálili v duši; tie myšlienky ma pália viac ako láva; v srdci ma pálil strach [P. Karvaš]
6. (čo (za koho)) ▶ cielene spotrebúvať niečo prostredníctvom ohňa, aby sa dosiahol istý účinok, napr. svetlo, vôňa a pod.: p. vonné tyčinky; p. sviečky za svojich mŕtvych predkov; pri slávnostnom bohoslužobnom obrade pálili kadidlo; Rimania v olejových lampách pálili rybí tuk
7. (čo) ▶ likvidovať niečo ohňom, spaľovať: p. odpad; pálili v záhrade suché konáre; na protest pálil vlajku okupantov; odsúdiť verejné pálenie kníh; Pálili dediny. Vraždili obyvateľstvo. [KŽ 1968]
8. (koho) ▶ usmrcovať ohňom, upaľovať: v stredoveku pálili ženy obvinené z bosoráctva; kde sa pália knihy, tam budú páliť ľudí [LT 1998]
9. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne spôsobovať telesnú bolesť niečím horúcim, žeravým (pri výsluchoch, pri poprave): p. dieťa, psíka cigaretami; pálili ich žeravými kliešťami; Jánošík bol pálený ohňom
10. (čo) ▶ spracúvať, pripravovať al. upravovať pomocou ohňa, žiaru, vypaľovať: p. tehly; keramiku treba p. dvakrát; pece na pálenie hliny, slinku; Uhliarske remeslo naozaj spočívalo v pálení dreva a v predávaní toho, čo po spálení zostalo. [Týž 2008]
11. (čo (z čoho); ø) ▶ vyrábať alkoholický nápoj z kvasených štiav (z ovocia, obilia) tepelnou destiláciou: p. pálenku; nelegálne, po domácky p. špiritus; pálenie alkoholu z hrozna, z jabĺk; Jedni chystali kvas, druhí ho pálili a ďalší odnášali vypálenú slivovicu. [Pd 1994]; Liehovarníci už začali páliť a predpovedajú dobrý rok. [Sme 2003]
12. zastaráv. (čo) ▶ pripravovať a udržiavať oheň na ohnisku, zakladať, klásť: p. ohne na Jána; pálenie vatier
13. (do koho, do čoho; na koho, na čo; po kom, po čom; čo; odkiaľ) ▶ prudko, opakovane al. bez prerušenia strieľať zo strelnej zbrane, zo zbraní: p. do ľudí, do davu; p. zo samopalu, z diel; p. slávnostné salvy; vojaci pálili na nepriateľské lietadlá; páchateľ pálil z auta po policajtoch; po psovi opakovane pálil zo vzduchovky; Už nik nebude mieriť a páliť na nikoho. [L. Ťažký] □ páľ! povel na streľbu
14. šport. profes. (kam; odkiaľ; zried. na koho) ▶ (vo futbale, v hokeji a pod.) usmerňovať strelu, strieľať: bez prípravy p. na bránu hostí; p. tesne vedľa žrde; pálil zo všetkých možných pozícií, z pokutového územia; unikal z pravej strany, ale pálil na brankára; hráč pálil z voleja ponad bránu (vo futbale) prv ako odkopnutá lopta dopadla na zem
15. expr. (kam; odkiaľ) ▶ rýchlo, náhlivo ísť, bežať, utekať, ponáhľať sa; syn. upaľovať: pálim do práce; zbalili sa a pálili odtiaľ; pálil z domu na obľúbenú párty
16. hovor. expr. (za kým) ▶ aktívne prejavovať ľúbostný záujem, túžbu, brať za niekým: však za ňou páliš?; [...] je veľmi pekná. Chalani za ňou pália a všelijako sa jej prihovárajú. [R. Brat]; všetci sme pálili za tými istými babami [J. Satinský]
◘ fraz. [deti] jedli, akoby pálil s veľkou chuťou, rýchlo, hltavo jedli; páliť ako oheň/plameň/žeravé uhlie/žeravé uhlíky/žeravé železo spôsobovať silnú pálivú bolesť tela al. neznesiteľné duševné utrpenie; niekomu to [neskutočne/obdivuhodne/vynikajúco] páli je mimoriadne bystrý, má vynikajúce, pohotové myslenie; páli ho jazyk al. niečo ho páli na jazyku premáha chuť niečo povedať, vyzradiť; pália ho podošvy/podrážky nedokáže žiť na jednom mieste; publ. páliť kalórie al. páliť tuk/tuky spotrebúvať, ničiť energetické zásoby v organizme (obyč. športom, pohybom a pod.) a tým spôsobovať chudnutie; páliť si prsty [s niečím, s niekým, pre niečo, pre niekoho, za niečo, za niekoho] zasahovať do niečoho (obyč. riskantného, nebezpečného) al. pomáhať niekomu a pritom škodiť sám sebe; páliť sviečku z oboch koncov/strán (obyč. o mužovi) byť príliš aktívny v pohlavnom živote, mať súbežne viac partneriek; páliť za sebou [všetky] mosty prerušovať všetky styky a tak si znemožňovať návrat; peniaze ho pália [vo vrecku] neuvážene utráca, ihneď míňa (nadobudnuté) peniaze
◘ parem. čo ťa nepáli, nehas al. nehas, čo ťa nepáli nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka; keď sused horí, aj teba páli človeka sa dotýkajú aj veci, osudy druhých; okolo Anny páli ako chlebová pec (26. júl) koncom júla býva veľmi horúco
▷ opak. pálievať -va -vajú -val: kedysi tu pálievali drevené uhlie; na stráni pálievali svätojánske ohne; pálieval doma znamenitú borovičku
páliť sa -li sa -lia sa -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. ▶ nadmerným pôsobením tepla, žiarom (obyč. pri pečení, varení) sa porušovať na povrchu, prihárať, pripaľovať sa, pripekať sa: cítim, že v kuchyni sa čosi páli; nepáli sa niečo?; Môžem vás tu chvíľu nechať samého? Mne sa tam páli lečo. [D. Dán]
2. ▶ spotrebúvať sa al. ničiť sa ohňom, žiarom, trením, spaľovať sa, horieť: drevo v peci sa páli rýchlejšie, ako rastie v lese; Kolesá sa šmýkali na mieste, obaja cítili, že sa páli spojka. [J. Hargaš]