páchanie [-í] s konanie niečoho (obyč. neprístojného): trestal nekdy Buch wssemohuci nahlu a nenadalu smrtu negwissiho knezy Hely proto, že synum slobodu k pachani hrichuw dopustil (MS 1758); patratio: páchani, spáchani, skutek spáchany (KS 1763); rúčňe weďeli y pod oblečeňím swogím pisstole naríďiť, že tiž služebníci obadwa w gedním okamžeňý značký gsú sa wiwraťili, ňemohúc ani díchnuť. Po páchaňí techto Fattimu, pri kterég prsách treťý ten meč držal z hrozbú, že buďe klať, wiwédli (BR 1785)