páchať pácha/ kniž. páše páchajú/ kniž. pášu (ne)páchaj/ kniž. (ne)páš! páchal páchajúc páchajúci páchaný páchanie nedok. (čo (na kom, na čom/voči komu, voči čomu)) ▶ vedome robiť niečo zlé, nedovolené voči niekomu, niečomu, dopúšťať sa niečoho zlého, nedovoleného, konať: p. zločiny, výtržnosti; p. ohavnosti, krutosti, zverstvá; p. násilie na ženách, na deťoch, na zvieratách; p. podvody s kreditnými kartami, na daniach; pácha nespravodlivosť voči chudobným; úmyselné páchanie zla; krivdy páchané na ľuďoch, na národoch; recidivisti páchajúci násilnú trestnú činnosť pobudnú za mrežami dlhšie; týmto konaním páchate priestupok voči občianskemu spolunažívaniu; kradnú, lúpia, znásilňujú, zabíjajú, pášu svinstvá [L. Ťažký]; Takéto typy potom nezvládnu životné situácie a páchajú samovraždy. [R. Sloboda]; Lena s Davidom v jeho detskej izbe za tenkými stenami nepáchali žiadne nemravnosti. [L. Piussi]; pren. závisť spôsobila rozbroj v nebi a medzi ľuďmi páše nevýslovné zlo je pôvodcom nedobrého □ páchať hriech (v kresťanskom zmysle) hrešiť, dobrovoľne al. z nedbanlivosti porušovať Božie prikázania ▷ dok. ↗ spáchať