páchať -a/-še -ajú/-šu -chaj/páš! -ajúc/-šuc nedok. konať niečo zlé: p. násilie, trestnú činnosť, p. krivdu na niekom; p. hriech
páchať -cha/kniž. i páše -chajú/kniž. i pášu (ne)páchaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok.
páchať pácha/ kniž. páše páchajú/ kniž. pášu (ne)páchaj/ kniž. (ne)páš! páchal páchajúc páchajúci páchaný páchanie nedok. (čo (na kom, na čom/voči komu, voči čomu)) ▶ vedome robiť niečo zlé, nedovolené voči niekomu, niečomu, dopúšťať sa niečoho zlého, nedovoleného, konať: p. zločiny, výtržnosti; p. ohavnosti, krutosti, zverstvá; p. násilie na ženách, na deťoch, na zvieratách; p. podvody s kreditnými kartami, na daniach; pácha nespravodlivosť voči chudobným; úmyselné páchanie zla; krivdy páchané na ľuďoch, na národoch; recidivisti páchajúci násilnú trestnú činnosť pobudnú za mrežami dlhšie; týmto konaním páchate priestupok voči občianskemu spolunažívaniu; kradnú, lúpia, znásilňujú, zabíjajú, pášu svinstvá [L. Ťažký]; Takéto typy potom nezvládnu životné situácie a páchajú samovraždy. [R. Sloboda]; Lena s Davidom v jeho detskej izbe za tenkými stenami nepáchali žiadne nemravnosti. [L. Piussi]; pren. závisť spôsobila rozbroj v nebi a medzi ľuďmi páše nevýslovné zlo je pôvodcom nedobrého □ páchať hriech (v kresťanskom zmysle) hrešiť, dobrovoľne al. z nedbanlivosti porušovať Božie prikázania ▷ dok. ↗ spáchať
páchať, -a/-še, -ajú/-šú, rozk. páchaj/páš nedok. (čo) robiť niečo zlého: p. hriech , zločiny, ukrutnosti; p. niekomu (na niekom) krivdu; Bláznovstvá pášu, keď sú deťmi. (Smrek);
dok. spáchať
páchať1 nedok. 1. strsl, zsl robiť niečo zlé: Ten malí je ťicho jako miš, iďen sa pozreť, čo tam pácha (Návojovce TOP); Veru sä na dobron ňezastaviu̯, miseu̯ zlotu páchaťi (Kokava n. Rim. RS); Velikú škodu hentá zver páchá (Dol. Súča TRČ) 2. myj vystrájať, šantiť (obyč. o deťoch): Detiská páchajú (Myjava)
páchať2 nedok. 1. vsl ovoniavať, očuchávať: Pahajce tote kvetki, jak šumňe pahnu! (Spiš. Štvrtok LVO); I ja pachala totu masc (Hrabkov PRE); Tag rat pachal tote kvitki (Dl. Lúka BAR) F. pujdzem skoro fijalki zo spotku pachac (V. Šariš PRE) - zomriem 2. expr. tušiť, cítiť: Dobre ti pachal, že ňidž ňezrobime! (Sedlice PRE)
páchať ndk 1. čo konať, robiť niečo; obyč. robiť niečo zlé: Benedik z rozkazu a dowoleny geho (pána Bahyndalu) wzdyczkj pusobycz a pachagycz; Petra Poliakowych byly zayaly, do Hornian wedly, a tam dywne weczy s nym pachaly (TRENČÍN 1581; 1583); tak sy se mnou pachal gako muž z wlastni ženou (BACÚROV 1641); (Ježiš) Otce swého prosyl: odpust, o Otče, wsem neprátelům mým, neboť neweďý, co samy páchagý (CC 1655); takže (Dorota) skrze boske prikazany, y skrze kraginske prawo, zapowedane telesne skutky pachala a wedle wiznani swedkuw s toho y tyarssena zostala bila (VELIČNÁ 1724); musým být starostliwý, abych žiwot polepssyl a wjce nepáchal, zač sem litowal (UKK 1768) 2. čo -ávať frekv k 1: saepius perpatrate solere: páchawati (PD 18. st)