oznamovací príd. určený na oznamovanie: o. signál; o-ia technika zaoberajúca sa prenášaním informácií; (hromadné) o-ie prostriedky (tlač, rozhlas, televízia); gram.: o. spôsob kt. vyj., že dej je skutočný, indikatív; o-ia veta kt. niečo tvrdí al. oznamuje
oznamovací -cia -cie príd.
oznamovací -cia -cie príd. 1. ▶ určený, vhodný na oznamovanie správ, informácií, informačný: oznamovacie panely v priestoroch školy; o. lístok o uložení doporučenej zásielky na pošte; zverejniť výsledky na oznamovacej tabuli; posielať oznamovacie listy o úspešnosti v súťaži ▷ práv. oznamovacia povinnosť povinnosť oznamovať úradom príslušné informácie vyplývajúce zo zákona □ hromadné oznamovacie prostriedky tlač, rozhlas, televízia a internet, masmédiá 2. elkom. ▶ súvisiaci s oznamovaním, prenosom a prijímaním správ; slúžiaci na oznamovanie: oznamovacie zariadenie; o. tón, signál v telefóne; oznamovacia sústava; oznamovacia technika technický odbor zaoberajúci sa vysielaním, prenosom a prijímaním správ 3. lingv. oznamovací spôsob ▶ gramatická kategória, ktorá vyjadruje, že dej, ktorý sa pomenúva slovesom, je skutočný; syn. indikatív; oznamovacia veta veta, ktorej hlavnou funkciou je tvrdenie al. konštatovanie
oznamovací určený na oznamovanie, na oznamy • informačný: oznamovací, informačný tón; informačná tabuľa • vývesný (určený na vyvesovanie oznamov): vývesná skrinka
oznamovací, -ia, -ie príd. určený, potrebný na oznamovanie: o-ia tabuľa na ktorej sú oznamy; práv. o-ia povinnosť povinnosť niečo oznámiť; gram. o. spôsob slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje slovesný dej ako skutočný, istý, indikatív; o-ia veta ktorou vyslovujeme, oznamujeme nejakú skutočnosť