oznámenie -ia s. (ver., úr. ap.) písomná správa; tlačivo, na kt. je uverejnená: úmrtné o., podať trestné o., dostať o. o rozsudku; vytiahnuť z tašky o.
oznámenie -nia -ní s.
oznámenie -nia -ní s. (i o čom/s vedľajšou vetou) ▶ písomná al. ústna informácia o niečom dôležitom, týkajúcom sa verejnosti al. jednotlivca; písomnosť s takouto informáciou, oznam: úradné, verejné o.; o. oficiálnych výsledkov volieb; anonymné telefonické o. o uložení bomby; doručiť, poslať, prijať písomné o.; výpoveď zamestnávateľa je platná v písomnej forme, čiže ústne o. je neplatné; verejnej súťaži predchádza povinné uverejnenie oznámenia v obchodnom vestníku; Musel sa postarať o rýchle oznámenie zmeny programu. [J. Lenčo]; ani sa nevie, či padol, prišlo iba oznámenie, že je nezvestný [P. Vilikovský] ▷ admin. priestupkové oznámenie ohlásenie priestupku príslušnému úradu; práv. trestné oznámenie ohlásenie trestného činu; pošt. oznámenie o uložení zásielky papierová al. elektronická informácia o uložených doporučených al. poistených listoch, úradných zásielkach al. balíkoch □ smútočné, úmrtné oznámenie písomná informácia o úmrtí, ktoré smútiaca rodina rozposiela príbuzným, priateľom a známym, obyč. s uvedením dátumu a miesta pohrebu; svadobné oznámenie písomná informácia, v ktorej nastávajúci manželia obyč. nápaditou grafickou úpravou oznamujú dátum sobáša ▷ ↗ i oznámiť
oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom
p. aj správa1
oznámenie p. oznam
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
oznámenie, -ia str. písomné al. ústne ohlásenie nejakej zprávy, oznam: úradné o., písomné, ústne o.; práv. trestné o. ohlásenie trestného činu súdu; disciplinárne o. ohlásenie trestného činu, ktorého sa dopustil verejný orgán, podané súdu
oznámenie s. zried. znamenie, signál, ohlásenie: Prišlo ľetadlo, oznameňe, rucilo bombu a uš še utočilo (V. Kazimír TRB)
oznámenie [-í] s písomné al. ústne ohlásenie správy o niečom: oznameny Paula Hutnika z nasseho miasta gest takowe (JELŠAVA 1567); (ľudia) maly y oznamenj wule boskeg skrze čloweka, ale bludne od čerta posslo (KoB 1666); obnuntiatio: oznámeni negakého nessťásťá (KS 1763); jak bez mého oznámení nalezená budeš (BR 1785)