ozdobný príd.
1. určený na ozdobu, okrasný, dekoratívny: o. motív, záves
2. ozdobený: o. telegram;
ozdobne prísl.;
ozdobnosť -i ž.
ozdobne 2. st. -nejšie prísl.
ozdobne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ zdobiacim, tvarovo a farebne nápadným spôsobom, dosahujúc, vytvárajúc zdobenosť celku al. nejaký zdobiaci prvok; syn. okrasne, dekoratívne: o. vyrezávaný nábytok; o. kované železné mreže; o. prešívaný okraj sukne; o. nastriekať šľahačku na tortu; o. sa podpisovať ornamentálne; súťaž o najozdobnejšie zabalený darček 2. ▶ esteticky pôsobivo, skrášľujúco; syn. okrasne, dekoratívne: farebné plody, listy pôsobia v záhrade o.; kvet aksamietnice, ibišteka vyzerá o.; dom i okolie sú na Vianoce o. vysvietené 3. ▶ (o jazykovom prejave) so slovnými, textovými ozdobami; syn. okrasne, ornamentálne: vyjadrovať sa o.; Keby sa to stalo, pravdaže by sme tu o tom sladko a ozdobne nevypisovali, no nijaký strach, nestane sa to. [P. Karvaš]
1. slúžiaci na ozdobu, ozdobujúci, okrašľujúci, okrasný: o-é predmety, tvary, motívy; o-á keramika; poet. o-é apiteton; bot. ľubovník o. (Hypericum elegans);
2. umelecky ozdobený, okrášlený: hlávka odetá v ozdobnom, ligotavom čepci (Tim.); malé o-é šáločky (Kuk.);
ozdobnosť, -ti ž.