ozdobný príd.
1. určený na ozdobu, okrasný, dekoratívny: o. motív, záves
2. ozdobený: o. telegram;
ozdobne prísl.;
ozdobnosť -i ž.
ozdobný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ozdobný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa estetickou pôsobivosťou, a preto tvarovo a farebne nápadnejší ako iný rovnakého druhu; využívaný ako ozdoba; syn. okrasný, dekoračný, dekoratívny: o. predmet, doplnok, prvok na fasáde; ozdobná spona, čelenka, vreckovka; ozdobná mreža, kľučka, lišta na bráne, na okne; ozdobné písmo ornamentálne; ozdobné manžetové gombíky; o. kameň, kamienok používaný v šperkárstve al. v stavebníctve; ozdobné stromy, kry, rastliny; zrkadlo v ozdobnom ráme; výroba úžitkovej i ozdobnej keramiky; darček zabalený do ozdobného papiera; hodiny sú len ozdobné; Ak zhotovujeme ozdobnejšiu poličku s krivkami, príslušné časti najprv nakreslíme na papier a vystrihneme šablónu. [VNK 2003] ▷ bot. telekia ozdobná Telekia speciosa vysoká rastlina s veľkými žltými kvetmi 2. ▶ slúžiaci na ozdobovanie, skrášľovanie; používaný pri zdobení, ozdobovaní, vytváraní ozdôb; syn. dekoračný, dekoratívny: ozdobné nite; ozdobné nožnice, dierovače; o. vykrajovač na zeleninu a ovocie; ozdobné pečiatky na sušienky 3. ▶ súvisiaci s ozdobovaním, skrášľovaním; syn. dekoračný, dekoratívny: výrobky ozdobného charakteru; plniť ozdobnú úlohu, funkciu v byte, v záhrade; papričky sa predávajú na ozdobné účely i na konzumáciu 4. 2. st. -nejší ▶ (o jazykovom al. umeleckom prejave) založený na využívaní ozdôb, príkras; v ktorom prevládajú formálne ozdoby často na úkor obsahu; syn. dekoratívny: o. štýl hudobných kompozícií; spev sa postupne stával zložitejším a ozdobnejším; expr. Spomenuté označenie nie je len ozdobnou frázou, ale zodpovedá realite. [P. Salner]
kvetnatý 1. ktorý má veľké množstvo kvetov • poet. kvetistý: letná kvetnatá, kvetistá lúka • zakvitnutý • rozkvitnutý: zakvitnuté, rozkvitnuté stráne, stromy
2. ktorý má veľa príkras, ozdôb, nadnesenosti, štylizovanosti (obyč. o reči) • poet. kvetistý: kvetnatá, kvetistá reč básnika • ozdobný • vyumelkovaný • vyšperkovaný • expr. vyčačkaný: ozdobný, vyumelkovaný štýl • štylizovaný • patetický: kvetnatá, patetická reč diskutujúcej
ozdobný 1. určený na ozdobu, na skrášlenie • okrasný: ozdobná, okrasná rastlina; ozdobný, okrasný vankúš • výzdobný • dekoračný • dekoratívny • zried. zdobný: dekoračný, dekoratívny prvok, záves • ornamentálny • vzorkový (ktorý pozostáva z ornamentov, vzoriek): ornamentálny vzor; vzorková technika • parádny (určený na parádu): ozdobné, parádne poháre • hovor. cifrovaný: cifrované písmo, cifrovaný opasok
2. ktorý má nejakú ozdobu • ozdobený • zdobený: ozdobný, ozdobený, zdobený tanier • vzorkovaný (ozdobený vzorkami): ozdobný, vzorkovaný obrus • parádny (ozdobami skrášlený): vo vitríne stáli ozdobné, parádne predmety
1. slúžiaci na ozdobu, ozdobujúci, okrašľujúci, okrasný: o-é predmety, tvary, motívy; o-á keramika; poet. o-é apiteton; bot. ľubovník o. (Hypericum elegans);
2. umelecky ozdobený, okrášlený: hlávka odetá v ozdobnom, ligotavom čepci (Tim.); malé o-é šáločky (Kuk.);
ozdobnosť, -ti ž.
ozdobný príd. 1. slúžiaci na okrasu, ako ozdoba: Takéto kveťinki boli polla cesti a šelijaké také kríki ozdobné (Lapáš NIT); ozdobní gombík (Myjava) 2. kováč. v spoj. ozdobni mlatek (Hôrka POP) - nástroj pomocou ktorého sa robia ozdoby
ozdobný príd 1. slúžiaci na ozdobu, okrasu, okrasný: hodiny nowe na wežj vdelane, což bude Bohu mile, mestu ozdobne (RUŽOMBEROK 1602); monilia eqvorum: na koňa ozdobny nástrog, gakozto zawesné caffragi (KS 1763); ozdobne slaupi a gina neobičegna budinkowa okrasa dowolena nebila (PT 1796) 2. pekne upravený, pekný, krásny: ty, nad Judit múdregssý a nad Hester ozdobnegssý (CC 1655); kral w rozkossech se kochagjce a magjce ozdobnu ženu w dome swém (MP 1718); w Ryme se nalezagi welmy pekne a ozdobne hrobj (CS 18. st); x. pren musý byskup býti bez auhony, maudrý, ozdobný cnostmi (BAg 1585) oplývajúci 3. (o reči) vytríbený, jemný, kvetnatý: kunsst mlúweni gakoby hruby spusob mlúweni rečnickimij barwamj, gakož sau ozdobne rečy, prislowi (OP 1685); mladj ržemeslnicy vsylugj se wsselygake wyrečenj y ginssy ozdobne slowa navčit (RW 1702); rhetorica: umeni o ozdobnem mlúweňu (KS 1763); -e prísl 1. spôsobom prispievajúcim k vonkajšej nádhere, okrase: od žadneho malire lepssie a ozdobnegssie nemohu wimalowani biti (TC 1631); artificio praeditus: ozdobne zhotowené djlo (WU 1750); saltare eleganter: ozdobne tancowati (KS 1763) 2. (o reči) vyberane, vytríbene: dworane aby wedelj, gak magj wsseligakými gazyký ozdobné mlúwitj (RW 1702); rhetorisso: ozdobne mlúwim (KS 1763); -osť ž krása, nádhera: mnozy w nebi su angele z ozdobnostu mnohu (GŠ 1758); lautitia: ozdobnost (AP 1769); aby zamek do ssirsség ozdobnosty obnowyt móhl, múry zwalit poručil (PeP 1771)