ozbrojenec -nca m. kto je ozbrojený: o-i na koňoch
ozbrojenec -nca pl. N -nci m.
ozbrojenec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ človek, obyč. civilista, ktorý má pri sebe zbraň, výzbroj a obyč. ňou aj útočí: maskovaný o. vtrhol do reštaurácie a spustil paľbu; neznámy o. postrelil dve ženy; v noci prepadol benzínovú pumpu o. s maskou na tvári; Polícia uviedla, že poslala do banky vyjednávača, ktorý ozbrojenca presviedčal, aby sa vzdal. [Sme 2009] 2. ▶ ozbrojený príslušník neoficiálnych, nelegálnych vojenských, polovojenských al. mocenskopolitických organizácií, skupín, ktoré sú obyč. v opozícii voči oficiálnym vojenským a bezpečnostným zložkám: islamskí, čečenskí ozbrojenci; ozbrojenci radikálneho hnutia; územie kontrolované ozbrojencami; boje medzi protivládnymi ozbrojencami a vojakmi; vládne jednotky zasiahli proti ozbrojencom; ozbrojenci uniesli troch humanitárnych pracovníkov 3. ▶ ozbrojený vojak, policajt, príslušník stráže a pod.: ozbrojenci na koňoch; na konci kolóny ide policajné auto s ozbrojencami; byt opustil v sprievode policajných ozbrojencov v čiernych kuklách; cisár vyslal na hrad ozbrojencov; Na chodbe stáli dvaja ozbrojenci v uniforme mestských vojakov. [J. Štiavnický]; Kronikár takto opisuje udalosti: Tatári vtrhli s päťstotisíc ozbrojencami do Uhorska. [D. Kováč]
ozbrojenec, -nca m.
1. v stredoveku ozbrojený vojak, žoldnier: Z celého hradu začali sa zbiehať ozbrojenci do princezninej veže. (Karv.) Zvolenská stolica dala tisíc ozbrojensov. (Hor.)
2. zried. kto je ozbrojený, ozbrojený muž: Policajti a fabrickí ozbrojenci zasa proti nim (robotníkom) zakročili. (Zúb.)