ozbrojený príd.
1. kt. má pri sebe zbraň: o-á stráž; o-é sily armáda
2. v kt. sa používajú zbrane: o-é povstanie
● po zuby o. silno;
ozbrojene prísl.
ozbrojený -ná -né príd.
ozbrojený -ná -né príd. 1. ▶ majúci pri sebe zbraň, zbrane: o. člen ochranky; ozbrojené policajné komando; ozbrojená vojenská hliadka; o. lúpežný gang; ozbrojené revolučné, opozičné skupiny; o. páchateľ vylúpil banku; pred vchodom stála ozbrojená stráž 2. ▶ súvisiaci s vojenským silami štátu, s branným potenciálom štátu, vojenský: ozbrojené zložky; príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov □ Ozbrojené sily Slovenskej republiky súhrn všetkých vojenských zložiek štátu vytvorených na zachovanie mieru a bezpečnosti Slovenskej republiky a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, skr. OS SR (od r. 2002); ozbrojená moc vojenská sila; ozbrojené sily armáda, vojsko 3. ▶ v ktorom sa používa al. sa použila zbraň al. vojenská výzbroj: o. útok; ozbrojená lúpež; ozbrojené prepadnutie banky; o. boj za nezávislosť; ozbrojené zrážky medzi vládnymi vojakmi a povstalcami; obete ozbrojeného násilia; príprava ozbrojeného povstania; spor hrozil prerásť do ozbrojeného konfliktu; armáda pokračuje v ozbrojených provokáciách 4. ▶ v názvoch hmyzu: zool. lumok ozbrojený Amblyteles armatorius užitočný hmyz s typickým osím sfarbením; potočnikár ozbrojený Agriotypus armatus drobný cudzopasný hmyz ◘ fraz. po zuby ozbrojený majúci nápadne veľa zbraní, dobre vyzbrojený
branný týkajúci sa obrany (štátu), vojenskej služby • vojenský: branná, vojenská povinnosť; branná, vojenská pohotovosť • ozbrojený (s cieľom brániť, obyč. štát): ozbrojené sily, zložky
ozbrojený p. vojenský 1
vojenský 1. vzťahujúci sa na vojsko, súvisiaci s vojskom: vojenská hodnosť, vojenská jednotka • zastar. vojenný: vojenná služba (Hviezdoslav), vojenné bubny (Felix) • branný: branná moc • ozbrojený: ozbrojené sily štátu • poľný • frontový: poľná, frontová nemocnica • vojskový
2. p. prísny 1
vyzbrojený ktorý má zbrane • ozbrojený: dobre vyzbrojená, ozbrojená armáda • obrnený (vyzbrojený brnením): obrnený bojovník
ozbrojený príd. ktorý má zbraň, zbrane, vyzbrojený: o. vojak, o. oddiel; o-á stráž; o-é sily vojsko, armáda; o-é povstanie, o. boj v ktorom sa používajú zbrane; o-á moc armáda, vojsko al. polícia
● po zuby o. majúci množstvo zbraní;
ozbrojený príd majúci zbraň, vyzbrojený: kdo by pak mečem ozbrogenj wssel do mesta, trestan bude (SK 1697); armatus: ozbrogeny (KS 1763); widte, kterak zastup wogansky ozbrogeny prichaza, aby mne lapil (Káz 18. st) L. Hrabussičane s ozbrogenjmi rukami proti tomu se postawili (HRANOVNICA 18. st) so zbraňou v rukách