Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ovládnuť -e -u -dol dok.

1. zmocniť sa vlády, moci nad niečím, opanovať: o. krajinu, svet

2. podriadiť svojmu vplyvu, svojmu rozhodovaniu ap., opanovať: o. obchod, trh; o-l celú rodinu

3. dobre sa naučiť (narábať s niečím, riadiť niečo), zvládnuť: dobre o-l remeslo, o. pracovné operácie, o-tie techniky; strojopis, cudzí jazyk o-l rýchlo

4. vziať do svojej moci, zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: o-l ho nepokoj, žiaľ

5. potlačiť vôľou, premôcť, opanovať: o. svoj hnev;

nedok. ovládať -a

1. k ovládnuť

2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

nedok. ovládať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

ovládnuť ‑e ‑u ‑dol dok.; ovládnuť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

ovládnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutý -dnutie dok.

ovládnuť sa -dne sa -dnu sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnuc sa -dnutie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

ovládať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo, koho) ▶ násilím (vojensky) al. silou (ekonomicky, politicky) presadzovať, udržiavať svoju vládu, nadvládu, moc: ekonomicky o. malé štáty; toto územie v minulosti ovládali keltské kmene; staroveké orientálne štáty boli ovládané rodovou aristokraciou; rastie odpor proti ovládaniu menej rozvinutých krajín; rodia sa nové režimy, ktoré sa snažia o. ľudí
2. (koho, čo) ▶ dostávať pod svoj vplyv, do svojej moci (duševne, telesne); mať v moci niekoho, mať na niekoho, na niečo rozhodujúci vplyv, podmaňovať si, podriaďovať si niekoho: schopnosť o. myseľ iných; manipulátor chce ľudí o.; ovláda svojich ľudí železnou disciplínou; masy neraz ovládajú demagógovia; dovolila, aby ovládal jej život; propaganda najmä v totalitných režimoch slúži na ovládanie davu; Neskrýva sa za tým iba túžba po moci? Rád ovládaš ľudí, to je mi jasné. [D. Mitana]; Ľudia, ktorí žijú v strachu, sa omnoho ľahšie ovládajú. [M. Vadas]
3. (čo) ▶ prirodzene zotrvávať v dominantnom postavení, mať rozhodujúci vplyv, prevahu v niečom; byť na prvom mieste, víťaziť: o. trh s realitami; nadnárodná spoločnosť prakticky ovláda túto oblasť podnikania; obchod s korením a indickým tovarom v minulosti ovládali Arabi; skladba v posledných týždňoch ovládala hitparády; Modeling ovládajú éterické krásky. [Mo 1998]
4. (čo) ▶ vedieť s niečím dobre zaobchádzať, vedieť používať niečo; mať vedomosti o niečom, vyznať sa v niečom, poznať, vedieť: o. strojopis; o. prácu s počítačom; o. všelijaké triky; plynule ovláda dva cudzie jazyky; svoje remeslo ovládajú pomerne slušne; hudobný nástroj ovládal majstrovsky; žiaci učivo vôbec neovládali; rozhodovať bez ovládania potrebných faktov; ovládanie lopty, puku je základom technického rozvoja každého hráča; Netajil sa tým, že ovláda tajomstvá tibetskej medicíny. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných a telesných stavoch) brať do svojej moci, zachvacovať, zmocňovať sa: často ho ovláda nepokoj, strach; ovláda ju veľký žiaľ; cítil, ako mu bolesť začína o. telo; Po náhlom, divnom pokoji, ktorý ho ovládal, nevedel na nič reagovať. [L. Ballek]; Menšou mierou a v istých okolnostiach nás všetkých ovláda pudové konanie. [A. Chudoba]
6. (čo) ▶ dostávať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premáhať, potláčať: o. svoj pohlavný pud; naučil sa dokonale o. svoje správanie; v čase spáchania skutku nevedel a nemohol o. svoje konanie; snažila sa o. triašku spôsobenú strachom i zimou; emócie sa veľmi ťažko ovládajú; len s námahou ovládal vzrušenie; Zoči-voči ustrašenému dieťaťu vlastný nepokoj matka tvrdo ovláda. [K. Jarunková]
7. (čo) ▶ viesť, riadiť chod stroja, prístroja, zariadenia a pod. (i na diaľku); kvalifikovane s niečím narábať: zariadenie možno o. diaľkovo, mechanicky, digitálne; brána a garážové dvere sa ovládajú elektronicky; sklon operadla sa ovláda manuálne; spojky a prevodovky sú ovládané hydraulicky; nefunguje ovládanie hlasitosti rádia; ide o nový spôsob ovládania dotykového displeja telefónu ▷ tech. diaľkové ovládanie mechanické al. elektrické riadenie prístrojov a výrobných al. iných zariadení z miesta priestorovo oddeleného, vzdialeného (uvedenie do chodu, zastavenie, prepájanie a pod.), prístroj na takéto riadenie
◘ fraz. ovládať niečo ako abecedu veľmi dobre niečo vedieť, poznať
▷ dok. 1 – 6 ↗ ovládnuť

ovládať sa -da sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. ▶ silou vôle potláčať svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, vedieť sa kontrolovať, premáhať sa: musí sa veľmi o., aby nevybuchol; čoraz ťažšie sa ovládam; za každých okolností sa ovládaj!; bol očividne nahnevaný, no ešte sa ovládal; už sa vôbec neovládal; venovala mu nepatrný úsmev, dokonale sa ovládajúc; Rozhodla som sa, že situáciu musím vyriešiť bleskovo, inak sa prestanem ovládať. [M. Hvorecký] ▷ dok. ↗ ovládnuť sa

ovládnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutý -dnutie dok. 1. (čo, koho) ▶ násilím (vojensky) al. silou (ekonomicky, politicky) presadiť svoju vládu, nadvládu, moc: vojensky o. územie, krajinu; politicky o. médiá, súdy; ekonomicky o. surovinové a ľudské zdroje; povstalci ovládli prístav; v polovici 6. storočia v Karpatskej kotline Avari ovládli Slovanov; podsvetie ovládlo niekoľko firiem; v ovládnutých oblastiach Rimania postavili opevnené tábory; Po vybudovaní nového hlavného mesta Karakorum obrátili sa Mongoli na juh, aby dokončili ovládnutie Kórey a severnej Číny. [A. Hykisch]
2. (koho, čo) ▶ dostať pod svoj vplyv, do svojej moci (duševne, telesne): mať schopnosť o. myseľ iných; úplne o. svojho partnera; celkom ho ovládla, mohla si s ním robiť, čo chcela; pren. Buď ho ovládol démon hrabivosti, takže keď zbadal stámilióny, zatúžil po miliardách, alebo podľahol pýche. [HR 2003]
3. (čo) ▶ prirodzene sa presadiť a nadobudnúť tak dominantné postavenie, rozhodujúci vplyv, prevahu v niečom: o. mediálny, finančný trh; technika ovládla svet; Čína ovládla trh v mnohých priemyselných odvetviach; domáci úplne ovládli dianie na ihrisku; pren. expr. krajinu ovládla zima a mráz
4. zried. (čo) ▶ nadobudnúť, osvojiť si potrebné zručnosti, poznatky, naučiť sa; syn. zvládnuť: vždy sa snažil o. remeslo; dokonale ovládol techniku maľby; Slováci cítia cudnú úctu k cudzím jazykom. Nepoviem – pasívne nejaký ten svetový jazyk ovládnu. [J. Satinský]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných a telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, opanovať, zachvátiť: náhle ho ovládne úzkosť, strach; všetkých ovládlo skutočné pracovné nadšenie; ovládli ju zmiešané pocity, pochybnosti; zlá predtucha ich ovládla; našu hru ovládla nervozita; celé telo mu ovládla sladká únava; Opäť ho ovládla predošlá skľúčenosť a beznádej, opäť sa mu pripomenuli vlastné starosti. [E. Farkašová]; Ovládnutý čudným, doteraz nepoznaným pocitom samoty a opustenosti chodím po dvore. [J. Pohronský]
6. (čo) ▶ dostať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premôcť, potlačiť: o. hnev, podráždenosť; nevie vždy o. svoju podozrievavosť; rozbúšilo sa jej srdce, nevedela ho o.; ovládne zvedavosť a na nič sa nepýta; s námahou ovládol svoje rozhorčenie; Kde je? Čo je s ním? – zvolala bez ovládnutia. [A. Baláž]; Prv ako mohla ovládnuť svoj hlas, vykríkla. [V. Vrbková]
7. publ. (čo) ▶ dostať sa na prvé miesto, zvíťaziť v súťaži: o. anketu o najlepšieho futbalistu; cyklista suverénnym spôsobom ovládol domáce majstrovstvá; skladba na niekoľko týždňov ovládla hitparádový rebríček; Dorasteneckú kategóriu ovládli naši jazdci, keď po oba dni nepustili nikoho na stupne víťazov. [Sme 2009]
▷ nedok. 1 – 6 ↗ ovládať

ovládnuť sa -dne sa -dnu sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnuc sa -dnutie sa dok. ▶ silou vôle potlačiť svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, stlmiť svoj duševný stav, premôcť sa; syn. opanovať sa: nevie sa o.; s vypätím všetkých síl sa ovládne; dotkne sa vás to, ale ovládnite sa!; bola poriadne nazlostená, no ovládla sa; tréner sa neovládol a hráčom vynadal; Aby získali čas, ovládli sa, preladili, prekryli smutné, ustrašené tváre maskami bodrej nádeje. [K. Jarunková] ▷ nedok. ↗ ovládať sa

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-uť/97707±47 2.25: verbá inf. dok. 62314 dosiahnuť/14749 ponúknuť/4999 zvládnuť/4190 odmietnuť/2785 zasiahnuť/2528 vypočuť/2521 vytiahnuť/2512 stiahnuť/2182 ovládnuť/1858 oddýchnuť/1687 siahnuť/1598 dotiahnuť/1234 pritiahnuť/1114 (197/18357)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali

osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť sa • ovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavíri • fraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriamene • prisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvyky • hovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvyky • expr.: vcicať • vcucať • kniž. vsiaknuť • vsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti

ovládnuť sa p. zdržať sa 3

ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu

podrobiť (si) uviesť niekoho, niečo do závislosti, zbaviť slobody • podmaniť si: kmene si podrobili, podmanili celú krajinu • zotročiť • porobiť • ujarmiť (uvrhnúť do otroctva) • zried. zjarmiť (Hviezdoslav) • podriadiť si: podriadenie si domorodcov • ovládnuť • opanovať: ovládnuť, opanovať východoeurópsky trh • uchvátiť • zmocniť sa (násilne): uchvátenie, zmocnenie sa moci • expr. zried. zgalejníčiť (Bodenek)

premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • ovládnuť sa • opanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybuchol • zdržať sa • udržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial sa • fraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakať • zaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič

premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka • poraziť • prevládať • prevládnuť • uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých • hovor. položiť: jeho odvaha ma položila • zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom • nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji • šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo • zdolať • zničiť • zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli • popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuť • kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti • podrobiť si • zdrviť • rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera • zlomiť • prelomiť • oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor • zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať • potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač • nedať najavo • udusiť • zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev • zadržať: zadržať zlosť • ovládnuť • opanovať • skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť • expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa • utajiť: utajiť radosť • umlčať • prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať • ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava • preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach • zmôcť: zmohol ho hlad • prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste • hovor.: vziať • zobrať: choroba ho vzala, zobrala

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

ovládať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) mať, držať niečo al. niekoho vo svojej moci, rozhodovať o niečom al. o niekom: o. krajinu, územie; o. národy; o. svet; o. obchod; (Marco) ovláda väčšinu prítomných. (Krno); pren. Ani ich (myšlienky) nemožno všetky ovládať. (Zúb.) Videlo sa, že pohyby jeho tela sú ovládané iba strunami. (Fig.)

2. (koho, čo) neopúšťať, držať sa niekoho, niečoho, trvať v niekom, v niečom: ovláda ma nepokoj, nepríjemný pocit; Srdce akási sladkosť ovládala. (Tim.) Ovládala ich len akási zvieracia ľahostajnosť. (Urb.)

3. (čo) krotiť, premáhať, potlačovať: o. hnev, city, pudy;

4. (čo) vedieť niečím narábať, vedieť používať niečo: o. stroj, nástroj; o. techniku; o. prírodu; o. remeslo; o. jazyk, cudziu reč; šport. o. loptu, hru;

dok. ovládnuť, -ne, -nu, -dol

|| ovládať sa nedok. i dok. silou vôle sa premáhať, premôcť, vedieť sa opanovať v niečom: Mikuš sa ťažko ovládal. (Hor.) Zdalo sa, že sa už neovláda (Urb.);

dok. i ovládnuť sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

ovládnuť i ovládať dok.
1. prekonať silou, premôcť; mať na niečo dosť sily, uvládať: Šťekau̯ doňho, tag vom si, že ho ovládze (Dačov Lom KRU); Že to ešťe ňeovládze (V. Bielice TOP); Pasuvali zme sa, ale on ma preccaj ovládal (Bošáca TRČ); Kebi ho bóu̯ ovládau̯, bóu̯ bi ho zatopiu̯ (Velčice TRČ)
2. dávať pokyny, riadiť: A tem ednem hlasom ovládaľi (Dačov Lom KRU)
3. dostať pod svoj vplyv, počariť, porobiť: Kerísí rok kolké ofce pohinúli, opletačiég bolo, lebo luďié hronžili, a to mosel len nákí cudzí bača ovlánnút (Dol. Súča TRČ)