Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ovládnuť -e -u -dol dok.

1. zmocniť sa vlády, moci nad niečím, opanovať: o. krajinu, svet

2. podriadiť svojmu vplyvu, svojmu rozhodovaniu ap., opanovať: o. obchod, trh; o-l celú rodinu

3. dobre sa naučiť (narábať s niečím, riadiť niečo), zvládnuť: dobre o-l remeslo, o. pracovné operácie, o-tie techniky; strojopis, cudzí jazyk o-l rýchlo

4. vziať do svojej moci, zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: o-l ho nepokoj, žiaľ

5. potlačiť vôľou, premôcť, opanovať: o. svoj hnev;

nedok. ovládať -a

1. k ovládnuť

2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

// ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

nedok. ovládať sa

ovládať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.

ovládať sa -da sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

neovládaný -ná -né príd. 1. tech. ▶ ktorý sa vymkol (ľudskej) kontrole al. ktorý sa nedá ovládať; ktorého chod nie je riadený: n. tlačný čln plával po Dunaji; neovládané vozidlo vrazilo do zvodidiel
2. ▶ (o citoch, prejavoch človeka) ktorý nie je zvládnutý, potlačený vôľou; ktorý sa naplno prejavil, nekontrolovaný; op. ovládaný: n. citový výbuch, smiech; neovládané vzrušenie; pozeral na ňu s neovládaným zúfalstvom; n. hnev má deštruktívne účinky
▷ ↗ i ovládať

ovládať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo, koho) ▶ násilím (vojensky) al. silou (ekonomicky, politicky) presadzovať, udržiavať svoju vládu, nadvládu, moc: ekonomicky o. malé štáty; toto územie v minulosti ovládali keltské kmene; staroveké orientálne štáty boli ovládané rodovou aristokraciou; rastie odpor proti ovládaniu menej rozvinutých krajín; rodia sa nové režimy, ktoré sa snažia o. ľudí
2. (koho, čo) ▶ dostávať pod svoj vplyv, do svojej moci (duševne, telesne); mať v moci niekoho, mať na niekoho, na niečo rozhodujúci vplyv, podmaňovať si, podriaďovať si niekoho: schopnosť o. myseľ iných; manipulátor chce ľudí o.; ovláda svojich ľudí železnou disciplínou; masy neraz ovládajú demagógovia; dovolila, aby ovládal jej život; propaganda najmä v totalitných režimoch slúži na ovládanie davu; Neskrýva sa za tým iba túžba po moci? Rád ovládaš ľudí, to je mi jasné. [D. Mitana]; Ľudia, ktorí žijú v strachu, sa omnoho ľahšie ovládajú. [M. Vadas]
3. (čo) ▶ prirodzene zotrvávať v dominantnom postavení, mať rozhodujúci vplyv, prevahu v niečom; byť na prvom mieste, víťaziť: o. trh s realitami; nadnárodná spoločnosť prakticky ovláda túto oblasť podnikania; obchod s korením a indickým tovarom v minulosti ovládali Arabi; skladba v posledných týždňoch ovládala hitparády; Modeling ovládajú éterické krásky. [Mo 1998]
4. (čo) ▶ vedieť s niečím dobre zaobchádzať, vedieť používať niečo; mať vedomosti o niečom, vyznať sa v niečom, poznať, vedieť: o. strojopis; o. prácu s počítačom; o. všelijaké triky; plynule ovláda dva cudzie jazyky; svoje remeslo ovládajú pomerne slušne; hudobný nástroj ovládal majstrovsky; žiaci učivo vôbec neovládali; rozhodovať bez ovládania potrebných faktov; ovládanie lopty, puku je základom technického rozvoja každého hráča; Netajil sa tým, že ovláda tajomstvá tibetskej medicíny. [I. Izakovič]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných a telesných stavoch) brať do svojej moci, zachvacovať, zmocňovať sa: často ho ovláda nepokoj, strach; ovláda ju veľký žiaľ; cítil, ako mu bolesť začína o. telo; Po náhlom, divnom pokoji, ktorý ho ovládal, nevedel na nič reagovať. [L. Ballek]; Menšou mierou a v istých okolnostiach nás všetkých ovláda pudové konanie. [A. Chudoba]
6. (čo) ▶ dostávať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premáhať, potláčať: o. svoj pohlavný pud; naučil sa dokonale o. svoje správanie; v čase spáchania skutku nevedel a nemohol o. svoje konanie; snažila sa o. triašku spôsobenú strachom i zimou; emócie sa veľmi ťažko ovládajú; len s námahou ovládal vzrušenie; Zoči-voči ustrašenému dieťaťu vlastný nepokoj matka tvrdo ovláda. [K. Jarunková]
7. (čo) ▶ viesť, riadiť chod stroja, prístroja, zariadenia a pod. (i na diaľku); kvalifikovane s niečím narábať: zariadenie možno o. diaľkovo, mechanicky, digitálne; brána a garážové dvere sa ovládajú elektronicky; sklon operadla sa ovláda manuálne; spojky a prevodovky sú ovládané hydraulicky; nefunguje ovládanie hlasitosti rádia; ide o nový spôsob ovládania dotykového displeja telefónu ▷ tech. diaľkové ovládanie mechanické al. elektrické riadenie prístrojov a výrobných al. iných zariadení z miesta priestorovo oddeleného, vzdialeného (uvedenie do chodu, zastavenie, prepájanie a pod.), prístroj na takéto riadenie
◘ fraz. ovládať niečo ako abecedu veľmi dobre niečo vedieť, poznať
▷ dok. 1 – 6 ↗ ovládnuť

ovládať sa -da sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. ▶ silou vôle potláčať svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, vedieť sa kontrolovať, premáhať sa: musí sa veľmi o., aby nevybuchol; čoraz ťažšie sa ovládam; za každých okolností sa ovládaj!; bol očividne nahnevaný, no ešte sa ovládal; už sa vôbec neovládal; venovala mu nepatrný úsmev, dokonale sa ovládajúc; Rozhodla som sa, že situáciu musím vyriešiť bleskovo, inak sa prestanem ovládať. [M. Hvorecký] ▷ dok. ↗ ovládnuť sa

ovládnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutý -dnutie dok. 1. (čo, koho) ▶ násilím (vojensky) al. silou (ekonomicky, politicky) presadiť svoju vládu, nadvládu, moc: vojensky o. územie, krajinu; politicky o. médiá, súdy; ekonomicky o. surovinové a ľudské zdroje; povstalci ovládli prístav; v polovici 6. storočia v Karpatskej kotline Avari ovládli Slovanov; podsvetie ovládlo niekoľko firiem; v ovládnutých oblastiach Rimania postavili opevnené tábory; Po vybudovaní nového hlavného mesta Karakorum obrátili sa Mongoli na juh, aby dokončili ovládnutie Kórey a severnej Číny. [A. Hykisch]
2. (koho, čo) ▶ dostať pod svoj vplyv, do svojej moci (duševne, telesne): mať schopnosť o. myseľ iných; úplne o. svojho partnera; celkom ho ovládla, mohla si s ním robiť, čo chcela; pren. Buď ho ovládol démon hrabivosti, takže keď zbadal stámilióny, zatúžil po miliardách, alebo podľahol pýche. [HR 2003]
3. (čo) ▶ prirodzene sa presadiť a nadobudnúť tak dominantné postavenie, rozhodujúci vplyv, prevahu v niečom: o. mediálny, finančný trh; technika ovládla svet; Čína ovládla trh v mnohých priemyselných odvetviach; domáci úplne ovládli dianie na ihrisku; pren. expr. krajinu ovládla zima a mráz
4. zried. (čo) ▶ nadobudnúť, osvojiť si potrebné zručnosti, poznatky, naučiť sa; syn. zvládnuť: vždy sa snažil o. remeslo; dokonale ovládol techniku maľby; Slováci cítia cudnú úctu k cudzím jazykom. Nepoviem – pasívne nejaký ten svetový jazyk ovládnu. [J. Satinský]
5. (koho, čo) ▶ (o duševných a telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zmocniť sa niekoho, opanovať, zachvátiť: náhle ho ovládne úzkosť, strach; všetkých ovládlo skutočné pracovné nadšenie; ovládli ju zmiešané pocity, pochybnosti; zlá predtucha ich ovládla; našu hru ovládla nervozita; celé telo mu ovládla sladká únava; Opäť ho ovládla predošlá skľúčenosť a beznádej, opäť sa mu pripomenuli vlastné starosti. [E. Farkašová]; Ovládnutý čudným, doteraz nepoznaným pocitom samoty a opustenosti chodím po dvore. [J. Pohronský]
6. (čo) ▶ dostať pod kontrolu, vôľou, sebaovládaním premôcť, potlačiť: o. hnev, podráždenosť; nevie vždy o. svoju podozrievavosť; rozbúšilo sa jej srdce, nevedela ho o.; ovládne zvedavosť a na nič sa nepýta; s námahou ovládol svoje rozhorčenie; Kde je? Čo je s ním? – zvolala bez ovládnutia. [A. Baláž]; Prv ako mohla ovládnuť svoj hlas, vykríkla. [V. Vrbková]
7. publ. (čo) ▶ dostať sa na prvé miesto, zvíťaziť v súťaži: o. anketu o najlepšieho futbalistu; cyklista suverénnym spôsobom ovládol domáce majstrovstvá; skladba na niekoľko týždňov ovládla hitparádový rebríček; Dorasteneckú kategóriu ovládli naši jazdci, keď po oba dni nepustili nikoho na stupne víťazov. [Sme 2009]
▷ nedok. 1 – 6 ↗ ovládať

ovládnuť sa -dne sa -dnu sa -dni sa! -dol sa -dla sa -dnuc sa -dnutie sa dok. ▶ silou vôle potlačiť svoje obyč. negatívne pocity a ich prejavy, stlmiť svoj duševný stav, premôcť sa; syn. opanovať sa: nevie sa o.; s vypätím všetkých síl sa ovládne; dotkne sa vás to, ale ovládnite sa!; bola poriadne nazlostená, no ovládla sa; tréner sa neovládol a hráčom vynadal; Aby získali čas, ovládli sa, preladili, prekryli smutné, ustrašené tváre maskami bodrej nádeje. [K. Jarunková] ▷ nedok. ↗ ovládať sa

ovládať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) mať, držať niečo al. niekoho vo svojej moci, rozhodovať o niečom al. o niekom: o. krajinu, územie; o. národy; o. svet; o. obchod; (Marco) ovláda väčšinu prítomných. (Krno); pren. Ani ich (myšlienky) nemožno všetky ovládať. (Zúb.) Videlo sa, že pohyby jeho tela sú ovládané iba strunami. (Fig.)

2. (koho, čo) neopúšťať, držať sa niekoho, niečoho, trvať v niekom, v niečom: ovláda ma nepokoj, nepríjemný pocit; Srdce akási sladkosť ovládala. (Tim.) Ovládala ich len akási zvieracia ľahostajnosť. (Urb.)

3. (čo) krotiť, premáhať, potlačovať: o. hnev, city, pudy;

4. (čo) vedieť niečím narábať, vedieť používať niečo: o. stroj, nástroj; o. techniku; o. prírodu; o. remeslo; o. jazyk, cudziu reč; šport. o. loptu, hru;

dok. ovládnuť, -ne, -nu, -dol

|| ovládať sa nedok. i dok. silou vôle sa premáhať, premôcť, vedieť sa opanovať v niečom: Mikuš sa ťažko ovládal. (Hor.) Zdalo sa, že sa už neovláda (Urb.);

dok. i ovládnuť sa

ovládať nedok. mať (niekoho al. niečo) v moci, mať pod svojím vplyvom: A ten žandar ho ovladal, aj ho vicofkal pomedzi luďich, aj ho zavreli (Riečnica KNM); Šecek majetek sceu̯ ovládat (Stupava BRA)

ovládať sa nedok.
1. mať vládu nad sebou, premáhať sa silou vôle, opanovať sa: Nevia sa ovládat a potom jé nabrízgá (Gočaltovo ROŽ)
2. byť pri sile, mať (ešte) silu, vládať niečo robiť: Jeden s tich troch śe iśče ovladau̯, uźau̯ tamtih dvoch pot pazuchi a odvid jih do ukritu (Hažín SOB)

ovládnuť i ovládať dok.
1. prekonať silou, premôcť; mať na niečo dosť sily, uvládať: Šťekau̯ doňho, tag vom si, že ho ovládze (Dačov Lom KRU); Že to ešťe ňeovládze (V. Bielice TOP); Pasuvali zme sa, ale on ma preccaj ovládal (Bošáca TRČ); Kebi ho bóu̯ ovládau̯, bóu̯ bi ho zatopiu̯ (Velčice TRČ)
2. dávať pokyny, riadiť: A tem ednem hlasom ovládaľi (Dačov Lom KRU)
3. dostať pod svoj vplyv, počariť, porobiť: Kerísí rok kolké ofce pohinúli, opletačiég bolo, lebo luďié hronžili, a to mosel len nákí cudzí bača ovlánnút (Dol. Súča TRČ)

ovládať dk
1. čo ovládnuť: Buh Wssemohuci asirskemu kralowy nedal, ani nedopustil, abi mesto swate, Jeruzalem, owladal (MS 1749); Alexander bil mocnj, kteristo wstek swet owladal (Káz 18. st)
2. dokázať niečím narábať, zvládnuť: potitus: kdo ňečo obsáhel, owládal; dictis pervincere: slowama owládati (KS 1763)
3. premôcť: Apaffi byl pisal do Hornej zeme, aby hore sedali a byli pohotove, Tatara toho že ovlazu (RUDNO 1663 RaT); ovladovať ndk k 3: superat: premáhá, owladuge (KS 1763)