Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ovinúť -ie -ú -nul dok.

1. vinutím dookola priložiť na niečo, oviť, omotať, o(b)krútiť, obtočiť: o. šál okolo krku

2. vinutím dookola obaliť niečo, omotať, o(b)krútiť: o. strom lykom, o. sa plachtou;

nedok. ovíňať -a, ovinovať

// ovinúť sa vinutím sa umiestniť okolo niečoho: ramená sa o-li okolo tela;

nedok. ovíňať sa, ovinovať sa

ovinúť -nie -nú oviň! -nul -núc -nutý -nutie dok.

ovinúť sa -nie sa -nú sa oviň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok.

ovíňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, ovinovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. 1. (čo okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom prikladať, umiestňovať niečo poddajné dookola niečoho, niekoho; syn. obvíňať, okrúcať, obtáčať, ovíjať: ovíňa, ovinuje si šál okolo krku; obuv je pripevnená na nohu remeňom, ktorý sa ovinuje okolo lýtka; zapletené vlasy si ovíňala okolo hlavy
2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom niečo niečím (celkom al. čiastočne) pokrývať, vo vrstvách obaľovať, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obvíňať, okrúcať, omotávať: o. ranu obväzmi; boľavé kríže mu ovinuje ľadvinovým pásom; ovinovanie dolných končatín elastickým ovínadlom
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. inými časťami tela držať, chytať, obopínať niečo, niekoho (často na vyjadrenie túžby, náklonnosti a pod.); syn. obvíňať, obtáčať, okrúcať: zaliečavo mu ovinovala krk svojím ramenom; ovíňajúc ruky okolo chrbta dievčiny, pritisol svoje líce k jej vlasom
4. (čo, koho) ▶ byť umiestnený okolo niečoho, dookola obopínať niečo; syn. obvíňať, obtáčať, ovíjať: vlnený šál mu ovinuje skoro celú hlavu; šaty z bieleho brokátu ovíňajú jej mladé telo; plátno ovíňalo telo nebožtíka
5. trochu expr. (čo) ▶ dookola, do kruhu niečo obkolesovať, obklopovať; syn. obvíňať, obtáčať, ovíjať: ostrov ovíňajú, ovinujú tyrkysové vody oceánu; chodník ovíňa severnú stranu budovy; A dodnes vidno priekopy, ktoré ho [hradisko] chránili, zvyšky valu, ba aj cestu, ktorá ho ovíňala. [P. Dvořák]
▷ dok. ↗ ovinúť

ovíňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa, ovinovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -nujúci sa -novanie sa nedok. zried. 1. (okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho, okrúcať sa, ovíjať sa; syn. obvíňať sa, ovíjať sa: pytón sa ovíňa okolo stromu; okolo kmeňa sa ovinovala akási zvláštna rastlina
2. (okolo čoho, okolo koho (čím)) ▶ rukami al. inými časťami tela sa držať, chytať, vinutím sa obopínať okolo niečoho, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.), obkrúcať sa, obtáčať sa, ovíjať sa: stehnami sa mi ovíňaš okolo drieku; dvíhal ju a ona sa mu so smiechom ovíňala okolo krku
3. trochu expr. (okolo čoho) ▶ byť rozložený, umiestnený dookola niečoho, rozprestierať sa, vinúť sa, ovíjať sa: okolo kníh sa efektne ovíňa točivé schodisko; strieborná retiazka sa jej ovíňala okolo krku
▷ dok. ↗ ovinúť sa

ovinúť -nie -nú oviň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom priložiť, umiestniť niečo poddajné okolo niečoho, niekoho; syn. obvinúť, okrútiť, omotať, oviť: o. si plachtu okolo bedier; o. krajčírsky meter okolo hrudníka; papierový pásik ovinieme okolo meranej guľatiny; okolo krku mu ovinula hrubý šál; obuv je pripevnená k nohe remeňmi ovinutými okolo členkov; pren. Ovinula ma clivota ako mamin teplý šál. [H. Zelinová]
2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom niečo niečím (celkom al. čiastočne) pokryť, vo vrstvách obaliť, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obvinúť, okrútiť, omotať, oviť: o. si mokré vlasy uterákom; obväzy na noc treba o. voľnejšie; vrúbeľ ovinieme lykom; polystyrénové vence oviňte farebnými stuhami; izolačná páska slúži na ovinutie elektrických vodičov; A pozrel na bicykel, na ligotavý červený rám, rukoviatky ovinuté červenou bužírkou. [M. Ďuríčková]
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. inými časťami tela chytiť, obopnúť niečo, niekoho (často na vyjadrenie túžby, náklonnosti a pod.); syn. obvinúť, okrútiť, oviť: ovinie ju ramenami a zovrie do náručia; ovinula mu ruky okolo krku, okolo pliec; mimovoľne jej ovinul ramenom šiju; Ovinuli ho štíhle chladné nohy. [A. Hykisch]
4. (čo, koho) ▶ dookola k niečomu priľahnúť, niečo obopnúť: plátno skutočne ovinulo mŕtve telo Ježiša Krista [A. Pauliny]
5. trochu expr. (čo, koho) ▶ rozprestrieť sa v blízkosti niečoho, okolo niečoho, niečo dookola obklopiť, obkolesiť: telové mlieko vás ovinie exotickou vôňou; Sivé ráno, ovinuté hmlovitým oparom vlhkého jesenného ovzdušia, pokojne ležalo medzi domami. [P. Andruška]
▷ nedok. ↗ ovíňať, ovinovať

ovinúť sa -nie sa -nú sa oviň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. 1. (okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho; syn. obvinúť sa, okrútiť sa, omotať sa, oviť sa: had sa ovinie okolo koristi
2. (čím/do čoho) ▶ krúživým pohybom sa pokryť, obaliť sa niečím, obyč. nejakou textíliou al. nejakým odevom; syn. obvinúť sa, okrútiť sa, omotať sa, oviť sa: o. sa teplou vlnenou šatkou; o. sa do deky; natrite si telo olejom a oviňte sa plachtou; pevne sa ovinula zamatovou pelerínou
3. (okolo čoho, okolo koho (čím)) ▶ rukami al. inými časťami tela sa chytiť, vinutím sa obopnúť okolo niečoho, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. oviť sa: rukami sa mu ovinie okolo pliec a pobozká ho; ovinie sa okolo mňa silnými ramenami; dieťa sa ovinulo matke okolo krku; Ovinul sa koňovi okolo nohy, zviera sa bránilo, chcelo si nohu vypliesť. [V. Šikula]
4. trochu expr. (okolo koho, okolo čoho) ▶ rozložiť sa tesne dookola niečoho, rozprestrieť sa; syn. obkrútiť sa, obtočiť sa, oviť sa: okolo nás sa ovinula jej nezameniteľná vôňa; okolo mňa sa ovinulo teplo a vôňa materinej dúšky; farba sa ovinie ako ochranný film okolo každého vlasu
▷ nedok. k 1, 3, 4 ↗ ovíňať sa, ovinovať sa

ovinúť, -nie, -nú dok. (čo, koho čím, čo okolo čoho) obtočiť, omotať, oviť, okrútiť, obvinúť okolo niečoho, okolo niekoho: Ovinula mu nohy ramenami. (Urb.); o. (niekomu) ruku, rameno okolo krku (hrdla, šije, drieku); o. šál okolo krku; Mladý človek ovinul dievča okolo pása (Jes.) objal; pren. (Zem) deti svoje šťastím ovinie (Pláv.) poskytne im šťastie;

nedok. ovinovať, -uje, -ujú i ovíňať, -a, -ajú

|| ovinúť sa (okolo čoho, okolo koho) obtočiť sa, omotať sa, oviť sa: Dievčenské ruky ovinú sa okolo chlapcovej šije. (Heč.); pren. Nie všetky ratolesti stromu ovinú sa lístím (Vaj.) obrastú;

nedok. ovinovať sa i ovíňať sa

vinúť, -nie, -nú nedok. (koho, čo k sebe, k čomu i na čo) s láskou, nežne k sebe pritláčať, tisnúť, túliť, privíňať: v. k sebe dieťa; V duchu (ho) objímam a viniem k srdcu. (Vaj.) Vinul k sebe a hladkal hlávku synka. (Tim.) Vinie k prsiam dieťa. (Kuk.);

dok. privinúť

|| vinúť sa

1. (ku komu, k čomu) s láskou, nežne sa pritláčať, tisnúť, túliť sa, privíňať sa: dieťa sa vienie k matke; hruď ku hrudi sa vinie (Roy);

pren. mať niekoho, niečo rád, lipnúť na niekom, na niečom, pridŕža sa niekoho, niečoho: v. sa k dedičstvu a minulosti (Mráz); (Štúr) s toľkou nehou vinul sa k mládeži. (Hurb.)

2. (okolo koho, okolo čoho) v závitoch sa obtáčať, ovíjať sa: Vinula sa okolo neho ako ten brčťan okolo duba. (Lask.) Priehľadný sa závoj vinie okolo pásu. (Vaj.) Okolo matky vinie sa veniec jagavých očí (Al.) obklopuje ju.

3. zried. (po čom, kde) tesne sa k niečomu primykať, pnúť sa po niečom: hmla sa vinie po vrchoch; na (po) múre sa vinie brečtan;

4. kľukato, vlnovite sa tiahnuť, pohybovať, robiť záhyby, zákruty, hadiť sa: chodník, cesta sa (kľukato, hadovite) vinie; (Rieka) sa vinula údolím ako vretenica. (Jaš.); cestou vinúcou sa rozsiahlymi pastvinami (Jégé); Dym sa vinie ponad nás doďaleka. (Ráz.)

● niečo sa vinie niečím ako červená niť je základnou myšlienkou, hlavnou ideou: tento náhľad na veci sa ako červená niť vinie známymi prácami. (Je-á)

5. kniž. (z čoho i bezpredm.) (o zvuku) ticho znieť, vychádzať z vnútra, ozývať sa: Vzdych vinie sa jej z úst. (Tim.); z najhlbšej útroby vinúci sa hlas (Kal.); Pridusená melódia vinula sa z nástroja. (Vaj.) Hudba bola dosť dobrá; mäkko vinuli sa tóny. (Vaj.);

dok. k 1 privinúť sa, k 2 ovinúť sa

ovinúť dok. omotať, obaliť, okrútiť: Čítanku ovinul do papiéru (Bošáca TRČ); Vechec slami skrucil, ovinul i zaviazal, ta to bila kička (Dl. Lúka BAR)