ovíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým, otáčavým pohybom umiestňovať niečo poddajné dookola niečoho; syn. obvíjať, okrúcať, omotávať: o. si pramienok vlasov okolo prsta; pri pletení sa priadza ovíja okolo ukazováka ľavej ruky; vlasy zapletali do dvoch vrkočov, ktoré si ovíjali okolo hlavy; bielu nezošitú zásteru si ženy ovíjali okolo tela odzadu dopredu; vietor jej ovíjal sukňu okolo nôh; Akoby si na ňu sadol pavúk a tkal sieť strachu, ovíjal okolo nej svoje vlákna [...]. [P. Nagyová-Džerengová]
2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokrývať, vo vrstvách obaľovať, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obvíjať, okrúcať, omotávať: o. si nohu obväzom; o. reťazou vyvrátené kmene stromov; stromčeky v záhrade sa ovíjali konopným povrazom; Klince si pre istotu pridržiaval kliešťami a ruku ovíjal ponožkou. [P. Hrúz]; Vstúpia [masky] do každého domu a zatiaľ čo medveď tancuje s gazdinou, ovíjajú ju povrazom. [ER 1998]
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. iným časťami tela držať, chytať, obopínať niečo, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obvíjať, obtáčať, okrúcať: ovíja jej ruku okolo drieku, okolo krku; nohami mu ovíjala boky; kráčala zavesená do manžela, ovíjala ho rukami; ovíjal ju ramenami, pridŕžal si ju pri sebe; Zastav, – vzlykla Vimka, popamäti, ovíjajúc prsty okolo povrazov [hojdačky]. [A. Pavelková]
4. (čo, koho) ▶ byť umiestnený okolo niečoho, dookola obopínať niečo: zopnuté ruky jej ovíja ruženec; v oblasti pŕs ju ovíjala pavučinová látka; [...] len hrubý sveter (rukávy na uzol) mu ovíjal bedrá a stehná [J. Johanides]; [...] prostredník pravej ruky ovíjal zlatý had, veľmi nepodarený pokus o extravagantný prsteň. [D. Dán]
5. trochu expr. (čo) ▶ byť, rozprestierať sa v blízkosti niečoho, dookola niečoho, tesne niečo obklopovať, obkolesovať: horské štíty ovíja opar hmly; mesto ovíjajú okolité kopce; lúčku ovíjal kľukatý chodník; Ponurú siluetu ovíjali stuhy dymu. [J. Červenák]; prales ovíja ničivými ramenami pyšné stavby mesta [K. Jarunková]
▷ dok. k 1 – 3 ↗ oviť
ovíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janý -janie sa nedok. 1. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho; syn. obvíjať sa, okrúcať sa, omotávať sa: [...] zľakla sa hada, ktorý sa okolo nej začal ovíjať, kým spala. [KN 2009]; Na peróne sa okolo žŕdky ovíjala zástava s červeným pruhom. [D. Dušek]
2. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny; syn. obvíjať sa, okrúcať sa, popínať sa, vinúť sa: fazuľa sa ovíja okolo tyčiek; okolo kmeňov starých stromov sa ovíjal brečtan; spletené úponky viniča sa ovíjali okolo mriežky; pestovať popínavú odrodu rajčín ovíjajúcu sa okolo kolíkov
3. (okolo čoho, okolo koho (čím)) ▶ rukami al. inými časťami tela sa držať, chytať, vinutím sa obopínať okolo niečoho, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obvíjať sa, okrúcať sa: nohami sa mu ovíjala okolo drieku; Pavlove mocné ruky sa ovíjajú okolo mojich pliec. [K. Lászlová]; V tme som rozoznala Vierinu štíhlu postavu. Ovíjala sa okolo nejakého chalana. [E. Rúčková]
4. trochu expr. (okolo čoho, okolo koho) ▶ byť rozložený na väčšej ploche, obyč. tesne dookola niečoho, rozprestierať sa, vinúť sa: okolo stromov sa začala o. hmla; mračná sa ovíjajú okolo mesiaca; okolo osady sa ovíjali zelené kopce; mrazivý vzduch sa ovíjal okolo nej; Zdola sa dvíhal pivničný chlad, ovíjal sa mu okolo nôh a miešal s cigaretovým dymom. [J. Puškáš]
▷ dok. k 1, 3 ↗ oviť sa
oviť ovije ovijú ovi! ovil ovijúc ovitý ovitie dok. 1. (čo okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým, otáčavým pohybom umiestniť niečo poddajné dookola niečoho, niekoho; syn. obviť, okrútiť, omotať, ovinúť: o. remienky okolo nôh; oranžovú stuhu ovijeme okolo venčeka; zapletený vrkoč si ovite okolo hlavy; okolo pliec jej ovil deku; okolo krku mal ovitú červenú šatku; Zlodeji ovili okolo bankomatu lano a vytrhli ho. [Sme 2010]
2. (čo, koho (čím)) ▶ krúživým pohybom niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokryť, vo vrstvách obaliť, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obviť, okrútiť, omotať, ovinúť: o. krk teplým šálom; ranu mu jemne ovila; takmer všetky prsty má ovité obväzom; prekrásne vianočné gule sú ovité lesklými farebnými niťami; pren. Aprílová chumelica ich čoskoro ovila svojím závojom. [J. Papp]
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. inými časťami tela chytiť, obopnúť niečo, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obviť, okrútiť, ovinúť: o. ruky okolo krku; pritúli sa k mužovi a on ju ovije ramenom okolo pliec; prstami ovil zábradlie; ovil dlane okolo hrnčeka, akoby ho chcel zohriať; áno, tu pod chatou sa prvý raz milovali, za tmy ovila stehnami jeho pás [V. Švenková]
▷ nedok. ↗ ovíjať
oviť sa ovije sa ovijú sa ovi sa! ovil sa ovijúc sa ovitý ovitie sa dok. 1. (okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho; syn. obviť sa, okrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: okolo kmeňa sa ovil had; koniec biča sa mu ovil okolo ramena; spodné a stredné listy hlaváčika sú napoly ovité okolo stonky; pren. plamene sa ovili okolo jeho tela; pren. Smola nikdy neprichádza osamotene, vždy sa k nej pridružia iné smoly, ovijú sa okolo nej ako popínavé rastliny [...]. [M. Zelinka]
2. (čím) ▶ krúživým pohybom sa pokryť, obaliť sa niečím, obyč. nejakou textíliou, nejakým odevom; syn. obviť sa, okrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: o. sa uterákom; ovila sa teplým plédom a vyšla na ulicu
3. (okolo čoho, okolo koho (čím)) ▶ rukami al. inými časťami tela sa pridržať, chytiť sa, vinutím sa obopnúť okolo niečoho, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obkrútiť sa, obtočiť sa, obviť sa, ovinúť sa: jej ruky sa mu ovili okolo šije; dievčatko sa pevne ovilo okolo matky; Len čo sa schýlil nad ňu a perami sa dotkol jej čela, okolo krku sa mu ovili rozhorúčené ramená. [J. Nižnánsky]
▷ nedok. k 1, 3 ↗ ovíjať sa