ovca ovce oviec ž. 1. ▶ prežúvavé zviera strednej veľkosti z čeľade turovitých s nerovnakou veľkosťou rohov samcov a samíc, chované na mäso, mlieko a vlnu: plemenná, dojná o.; kotná o.; o. mliekového typu; rohaté, bezrohé plemeno ovce; stádo, črieda oviec; ohrada pre ovce; chovať, pásť, strihať, dojiť ovce; zavrieť ovce do košiara; o. sa kotí, bahní; o. sa zatúlala, zablúdila; o. sa zdula; trávu na svahoch spásali ovce; Čochvíľa zídu z hôľ aj ovce. Ich zvonce naplnia vzduch predtuchou zimy. [P. Jaroš]; Čo bľačíte ani ovca, nie som hluchý! – bolo počuť zvonku odpoveď. [Š. Žáry] ↗ i fraz.; Pobehujú ako splašené ovce! [J. Papp] ▷ zool. ovca domáca Ovis aries; zootech. cigájska ovca plemeno oviec vyššieho vzrastu s masívnou lebkou a výraznými trojbokými rohmi poskytujúce polojemnú vlnu, mäso a mlieko; ovca merino plemeno oviec poskytujúce veľmi jemnú vlnu; karakulská ovca plemeno ázijskej ovce s dlhými a zvislými ušami, sivého sfarbenia, chované pre kožu a kožušinu perzián; kaspická stepná ovca plemeno stredoázijskej ovce, ktorá je prapredkom rozličných vlnárskych plemien
2. náb. ▶ kto je zverený do niečej starostlivosti, člen cirkvi, kresťanského spoločenstva, veriaci nasledujúci Krista ako pastiera, ovečka: Ježišove ovce; stratená o. zblúdilý človek al. kresťan, ↗ i fraz.; Ján Pavol II. bol kňazom až do konca, keď obetoval svoj život Bohu za svoje ovce; Pán Ježiš sa prirovnal k dobrému pastierovi, ktorý pozná, čo ovce potrebujú. [KN 2001]
3. pejor. ▶ pokorný, poddajný, stádovitý človek podliehajúci názorom väčšiny (aj ako nadávka): spraviť z ľudí ovce; ty hlúpa o.!; treba sa vrátiť do reality a nebyť tupou ovcou; Aj on potrebuje len poslušné ovce a nie samostatne mysliacich voličov. [P7 2007]
◘ fraz. bečí/bľačí ako/ani ovca hovorí, kričí, spieva nepríjemným, škrekľavým hlasom; bibl. byť/blúdiť ako ovce bez pastiera byť bez vedenia, opatery, pomoci, byť opustený, ponechaný sám na seba; ísť za niekým ako ovca [za baranom] zaslepene, bez uvažovania, poslušne niekoho nasledovať; chodiť ako bludná/stratená ovca byť bezradný, bez cieľa; krotký ako ovca (o človeku) a) nevýbojný b) tichej, poddajnej povahy; počítať ako bača ovce starostlivo, dôkladne spočítavať, zratúvať obyč. niekoho; vyzerať/byť ako ostrihaná ovca (o človeku) byť dohola al. veľmi nakrátko ostrihaný; čierna ovca kto sa niečím, obyč. správaním, názormi, často aj negatívnymi vlastnosťami odlišuje, vymyká z prostredia, v ktorom žije; prašivá ovca naničhodný, zlý, opovrhovaný človek, ktorého ostatní odmietajú, odsudzujú, obyč. pre jeho zlé vlastnosti a skutky; odísť k Abrahámovi ovce pásť zomrieť; pustiť vlka medzi ovce zveriť niečo na nespoľahlivého človeka
◘ parem. jedna prašivá ovca celé stádo nakazí jeden nedobrý človek môže zničiť dobré vzťahy v kolektíve; každý pes z inej dediny/z iného dvora, každá ovca z iného košiara ľudia, ktorí sa niekde (náhodne) zišli, al. zhromaždené predmety tvoria nesúrodý celok; kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia kto bez výhrad všetko prijíma, odovzdane sa všetkým podriaďuje, doplatí na to; sto valachov – jedna ovca veľa nadriadených spravuje málo podriadených; ťažko ovcu s vlkom meriť nie je jednoduché odstraňovať spor medzi znepriatelenými ľuďmi
▷ zdrob. ↗ ovečka; ovčička -ky -čiek ž. zdrob. expr. zried.: pastierik blúdi s ovčičkami [SP 1954]
ovčička ↗ ovca