ovčiarstvo -a s. chov oviec (vo veľkom);
ovčiar -a m. pracovník v ovčiarstve;
ovčiarsky príd.: o. pes, o. výskum
ovčiarstvo -va s.
ovčiarstvo -va s. ▶ (salašnícky) chov oviec; tradičné odvetvie v poľnohospodárskej prvovýrobe zaoberajúce sa chovom oviec, výrobou vlny, mäsa a mlieka: rozvoj ovčiarstva; kultúrne tradície spojené s pastierstvom a ovčiarstvom; venovať sa ovčiarstvu; živiť sa ovčiarstvom; Aj znak dediny o tom svedčil, že v dedine sa zaoberajú ovčiarstvom. Geletu, črpák a valaskú fujaru mali v erbe. [A. Habovštiak]; Pretrvávajúca kríza ovčiarstva a nezáujem o jeho dovtedajší hlavný produkt – vlnu – zhoršili situáciu takmer vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy. [Pt 2000]
ovčiar, -a m.
1. pastier oviec: ovčiar, čo tam neďaleko po stráni ovce pásol (Dobš.);
2. zried. chovateľ oviec: (Mojžík) predá voly a pôjde na ovce s ovčiarmi. (Tim.)
3. (mn. č. -e) zastar. ovčiak: biely ovčiar (Jégé);
ovčiarsky príd.: o. pes vycvičený na zaháňanie oviec; o. výskumný ústav;
ovčiarstvo, -a str. chov oviec;
ovčiarik, -a mn. č. -ci m. zdrob. expr.