ovčiarstvo -a s. chov oviec (vo veľkom);
ovčiar -a m. pracovník v ovčiarstve;
ovčiarsky príd.: o. pes, o. výskum
ovčiar -ra pl. N -ri m. (človek)
ovčiar G a A -ra pl. N a A -re m. (pes)
ovčiar1 -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa zaoberá ovčiarstvom, chovom oviec, výrobou vlny, mlieka a mäsa: slovenskí ovčiari a bryndziari; ovčiari odmietajú legalizáciu falšovania bryndze 2. ▶ (v minulosti) kto pásol ovce, pastier oviec, valach: ovčiari zo salaša; na lúke pásal ovce mladý o.; obyvatelia obce boli ovčiari a drotári; Ovčiar videl, aká chmúrava sa valí do Roháčskej doliny, nuž zahnal chytro ovce do húštiny. [A. Habovštiak] ▷ ovčiarik -ka pl. N -kovia m. zdrob. k 2 expr.: ovčiarik s chorou ovečkou v náručí [KŽ 1960]; ovčiarka1 -ky -rok ž. k 2: Spomínal hundravú starú ovčiarku. Bola to jediná pôvodná obyvateľka tejto samoty. [A. Chudoba]
ovčiar2 G a A -ra pl. N a A -re m. zastar. ▶ plemeno väčších strážnych al. služobných psov, ovčiak: Obrovitý ovčiar zúrivo vyrazil po ľudskej stope a o chvíľu zmizol mohutným skokom v lese. [P. Jaroš] ▷ ovčiarka2 -ky -rok ž. ▶ samica ovčiara2: stredoázijská o.; Preto v čase návštev trávila ovčiarka svoj čas zavretá v búde. [VNK 2001]
ovčiak plemeno väčších služobných al. strážnych psov • zastar. ovčiar: od salaša vybehli ovčiaky, ovčiare • vlčiak (nemecký ovčiak)
ovčiar 1. p. pastier 2. p. ovčiak
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
ovčiar, -a m.
1. pastier oviec: ovčiar, čo tam neďaleko po stráni ovce pásol (Dobš.);
2. zried. chovateľ oviec: (Mojžík) predá voly a pôjde na ovce s ovčiarmi. (Tim.)
3. (mn. č. -e) zastar. ovčiak: biely ovčiar (Jégé);
ovčiarsky príd.: o. pes vycvičený na zaháňanie oviec; o. výskumný ústav;
ovčiarstvo, -a str. chov oviec;
ovčiarik, -a mn. č. -ci m. zdrob. expr.
óšär p. ovčiar
ovčiar m. (óśa̋r) 1. pastier oviec: Pri ruosäďe si bačä vipil vedno z ofča̋rmi (Podbiel TRS); Ofce pásou̯ očča̋r, ale híh museu̯ veďeť pásť (Zázrivá DK); Ešče zmo ani óša̋rovi ta nedali za pasenia (Brusník REV) 2. ovčiarsky pes: Na laze zme mali takého velkého ovčára, ten nikoho nepustel (Val. Belá PDZ) 3. čiernobiely spevavec, zool. trasochvost biely (Motacilla alba): ovčiar (Badín BB); ovčiarsky príd. k 1: oučiarski pes (Kaľamenová MAR); ofčárská búda (Hor. Súča TRČ); ovčiarske nožňice (Žiar n. Hron. KRE); ofčarska schodza (Hranovnica POP)
ovčiar [-ár] m pastier oviec: kdy chodil Sswab z ginymi na chotar z owcžarmj, dali sme za pecženu d 8 (ŽILINA 1586); owcar pase stado (OP 1685); owčár pozorowat ma, abi owce smradlaweg wodi nehleptali (PR 18. st); -sky príd: opilio: pastyr owčársky, bača owčársky; cultus pastoralis: owčárské odenj (KS 1763) L. owčar pase stado, magjce psa owčárskeho (OP 1685) vycvičeného na zaháňanie oviec