ovčiak -a mn. N a A -y m. plemeno väčších strážnych al. služobných psov: nemecký o. vlčiak
ovčiak G a A -ka pl. N a A -ky m.
ovčiak G a A -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. ▶ plemeno väčších strážnych al. služobných psov, pôvodne používané najmä na stráženie oviec: biely, čierny o.; krátkosrstý, dlhosrstý o.; chovateľská stanica ovčiakov; o. stráži ovce; od salaša vybehli dva ovčiaky; usporiadatelia zápasu chodili okolo trávnika s ovčiakmi ▷ kynol. nemecký ovčiak pes podobný vlkovi so súmernou a robustnou stavbou tela, pôvodne pastiersky pes vycvičený aj na vodenie nevidiacich, vlčiak; belgický ovčiak ovčiarske plemeno s huňatou srsťou príbuzné nemeckému ovčiakovi; kaukazský ovčiak plemeno stredne veľkého mohutného psa; československý ovčiak plemeno mohutného strážneho psa, ktoré vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka v bývalej ČSSR ▷ ovčiačik G a A -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob. i expr.: hnedý krížený o.; päťtýždňové nemecké ovčiačiky, päťtýždňoví nemeckí ovčiačikovia; šteniatka belgického ovčiačika; ovčiačka -ky -čok ž. ▶ samica ovčiaka: o. krížená s dobermanom; je majiteľkou nemeckej ovčiačky; darujem dvojmesačnú ovčiačku
ovčiak plemeno väčších služobných al. strážnych psov • zastar. ovčiar: od salaša vybehli ovčiaky, ovčiare • vlčiak (nemecký ovčiak)
ovčiak, -a, mn. č. -y m. plemeno psa vyššieho vzrastu, používaného najmä na stráženie oviec: biely o.; starý huňatý o. (Švan.)
ovčiak m. ovčiarsky pes: Mal ofčáka na salaši (Hor. Súča TRČ); Ten ofčág ho poslúchá na slovo (Nitr. Hrádok NZ); ovčiačisko m. zvel. expr.: Bača držával honného ofčáčiska, ten dobre zavracal (Hor. Súča TRČ)
ovčiak [-ák] m pastier oviec: pan gednoho owčzaka miel (KORYČANY 1560); Jan chitil paliczu Fformankowemu owcžakowi a tak tahalj (SKALICA 1661); ovium pastor: owčák (PD 18. st); ovčiačka [-áč-] ž pastierka oviec al. žena pastiera: (svedkyňa) Judku wjdela rozmluwatj z owczaczku Petra Palffiho na rjnku (SKALICA 1640); ovčiacky [-ác-] príd: L. canis pastoralis: pes owčácky (DQ 1629) vycvičený na zaháňanie oviec