Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

oviť -je -jú dok. ovinúť (význ. 1, 2): o. ruky okolo šije; hlava o-tá vencom;

nedok. ovíjať -a

// oviť sa ovinúť sa: okolo stromu sa o-l had;

nedok. ovíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ovíjať ‑a ‑ajú nedok.; ovíjať sa

ovíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.


ovíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.

ovíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým, otáčavým pohybom umiestňovať niečo poddajné dookola niečoho; syn. obvíjať, okrúcať, omotávať: o. si pramienok vlasov okolo prsta; pri pletení sa priadza ovíja okolo ukazováka ľavej ruky; vlasy zapletali do dvoch vrkočov, ktoré si ovíjali okolo hlavy; bielu nezošitú zásteru si ženy ovíjali okolo tela odzadu dopredu; vietor jej ovíjal sukňu okolo nôh; Akoby si na ňu sadol pavúk a tkal sieť strachu, ovíjal okolo nej svoje vlákna [...]. [P. Nagyová-Džerengová]
2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokrývať, vo vrstvách obaľovať, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obvíjať, okrúcať, omotávať: o. si nohu obväzom; o. reťazou vyvrátené kmene stromov; stromčeky v záhrade sa ovíjali konopným povrazom; Klince si pre istotu pridržiaval kliešťami a ruku ovíjal ponožkou. [P. Hrúz]; Vstúpia [masky] do každého domu a zatiaľ čo medveď tancuje s gazdinou, ovíjajú ju povrazom. [ER 1998]
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. iným časťami tela držať, chytať, obopínať niečo, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obvíjať, obtáčať, okrúcať: ovíja jej ruku okolo drieku, okolo krku; nohami mu ovíjala boky; kráčala zavesená do manžela, ovíjala ho rukami; ovíjal ju ramenami, pridŕžal si ju pri sebe; Zastav, – vzlykla Vimka, popamäti, ovíjajúc prsty okolo povrazov [hojdačky]. [A. Pavelková]
4. (čo, koho) ▶ byť umiestnený okolo niečoho, dookola obopínať niečo: zopnuté ruky jej ovíja ruženec; v oblasti pŕs ju ovíjala pavučinová látka; [...] len hrubý sveter (rukávy na uzol) mu ovíjal bedrá a stehná [J. Johanides]; [...] prostredník pravej ruky ovíjal zlatý had, veľmi nepodarený pokus o extravagantný prsteň. [D. Dán]
5. trochu expr. (čo) ▶ byť, rozprestierať sa v blízkosti niečoho, dookola niečoho, tesne niečo obklopovať, obkolesovať: horské štíty ovíja opar hmly; mesto ovíjajú okolité kopce; lúčku ovíjal kľukatý chodník; Ponurú siluetu ovíjali stuhy dymu. [J. Červenák]; prales ovíja ničivými ramenami pyšné stavby mesta [K. Jarunková]
dok. k 1 3oviť


ovíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janý -janie sa nedok. 1. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, niekoho; syn. obvíjať sa, okrúcať sa, omotávať sa: [...] zľakla sa hada, ktorý sa okolo nej začal ovíjať, kým spala. [KN 2009]; Na peróne sa okolo žŕdky ovíjala zástava s červeným pruhom. [D. Dušek]
2. (okolo čoho) ▶ (o rastlinách) zachytávať sa pri raste úponkami okolo nejakej opory al. okolo inej rastliny; syn. obvíjať sa, okrúcať sa, popínať sa, vinúť sa: fazuľa sa ovíja okolo tyčiek; okolo kmeňov starých stromov sa ovíjal brečtan; spletené úponky viniča sa ovíjali okolo mriežky; pestovať popínavú odrodu rajčín ovíjajúcu sa okolo kolíkov
3. (okolo čoho, okolo koho (čím)) ▶ rukami al. inými časťami tela sa držať, chytať, vinutím sa obopínať okolo niečoho, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obvíjať sa, okrúcať sa: nohami sa mu ovíjala okolo drieku; Pavlove mocné ruky sa ovíjajú okolo mojich pliec. [K. Lászlová]; V tme som rozoznala Vierinu štíhlu postavu. Ovíjala sa okolo nejakého chalana. [E. Rúčková]
4. trochu expr. (okolo čoho, okolo koho) ▶ byť rozložený na väčšej ploche, obyč. tesne dookola niečoho, rozprestierať sa, vinúť sa: okolo stromov sa začala o. hmla; mračná sa ovíjajú okolo mesiaca; okolo osady sa ovíjali zelené kopce; mrazivý vzduch sa ovíjal okolo nej; Zdola sa dvíhal pivničný chlad, ovíjal sa mu okolo nôh a miešal s cigaretovým dymom. [J. Puškáš]
dok. k 1, 3oviť sa


oviť ovije ovijú ovi! ovil ovijúc ovitý ovitie dok. 1. (čo okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým, otáčavým pohybom umiestniť niečo poddajné dookola niečoho, niekoho; syn. obviť, okrútiť, omotať, ovinúť: o. remienky okolo nôh; oranžovú stuhu ovijeme okolo venčeka; zapletený vrkoč si ovite okolo hlavy; okolo pliec jej ovil deku; okolo krku mal ovitú červenú šatku; Zlodeji ovili okolo bankomatu lano a vytrhli ho. [Sme 2010]
2. (čo, koho (čím)) ▶ krúživým pohybom niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokryť, vo vrstvách obaliť, často na upevnenie, ošetrenie al. na ochranu pred niečím; syn. obviť, okrútiť, omotať, ovinúť: o. krk teplým šálom; ranu mu jemne ovila; takmer všetky prsty má ovité obväzom; prekrásne vianočné gule sú ovité lesklými farebnými niťami; pren. Aprílová chumelica ich čoskoro ovila svojím závojom. [J. Papp]
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. inými časťami tela chytiť, obopnúť niečo, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obviť, okrútiť, ovinúť: o. ruky okolo krku; pritúli sa k mužovi a on ju ovije ramenom okolo pliec; prstami ovil zábradlie; ovil dlane okolo hrnčeka, akoby ho chcel zohriať; áno, tu pod chatou sa prvý raz milovali, za tmy ovila stehnami jeho pás [V. Šven­ková]
nedok.ovíjať


oviť sa ovije sa ovijú sa ovi sa! ovil sa ovijúc sa ovitý ovitie sa dok. 1. (okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, niekoho; syn. obviť sa, okrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: okolo kmeňa sa ovil had; koniec biča sa mu ovil okolo ramena; spodné a stredné listy hlaváčika sú napoly ovité okolo stonky; pren. plamene sa ovili okolo jeho tela; pren. Smola nikdy neprichádza osamotene, vždy sa k nej pridružia iné smoly, ovijú sa okolo nej ako popínavé rastliny [...]. [M. Zelinka]
2. (čím) ▶ krúživým pohybom sa pokryť, obaliť sa niečím, obyč. nejakou textíliou, nejakým odevom; syn. obviť sa, okrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa: o. sa uterákom; ovila sa teplým plédom a vyšla na ulicu
3. (okolo čoho, okolo koho (čím)) ▶ rukami al. inými časťami tela sa pridržať, chytiť sa, vinutím sa obopnúť okolo niečoho, niekoho (často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod.); syn. obkrútiť sa, obtočiť sa, obviť sa, ovinúť sa: jej ruky sa mu ovili okolo šije; dievčatko sa pevne ovilo okolo matky; Len čo sa schýlil nad ňu a perami sa dotkol jej čela, okolo krku sa mu ovili rozhorúčené ramená. [J. Nižnánsky]
nedok. k 1, 3ovíjať sa

ovíjať p. vinúť 1


ovíjať sa p. pnúť sa 1


plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

4. p. klaňať sa 2


pnúť sa kniž. 1. pomocou úponov sa zachytávať na opore • popínať sa: na múre sa pne, popína divý viničovíjať sa: fazuľa sa ovíja okolo paliceťahať sa: imelo sa ťahá okolo konárapren. plaziť sa: po dome sa plazí zimozeleň

2. p. vypínať sa 2


vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ovíjať, ovíjať sa p. oviť, oviť sa


oviť, ovije, ovijú, rozk. ovi (čo okolo čoho; čo koho čím) obtočiť, obkrútiť, omotať, ovinúť: o. ruku, rameno okolo šije, drieku; Maroš si ovije návlaky okolo nôh. (Ráz.) Drôty na lampách ovili ružovým tylom. (Kuk.);

nedok. ovíjať, -a, -ajú

|| oviť sa (okolo čoho o čo) obtočiť sa, obkrútiť sa, omotať sa, ovinúť sa;

nedok. ovíjať sa: Pod hniezdom ovíja sa okolo kmeňa silný had. (Mor.); vínna réva sa ovíjala o železné oblúky (Bedn.)

ovíjať nedok. omotávať, obtáčať: Žitnu slamu na župi, šumňe omlacenu a virovnanu kladľi do hupki, prikrucaľi a zaź nakladaľi a z verbovim prutkom ovijaľi (Rozhanovce KOŠ); ňitku ovíjať (Hor. Lehota DK)


ovíjať sa nedok.
1. omotávať sa, popínať sa okolo niečoho: Bršlen sa ovíjá okolo stromóv (Trakovice HLO)
2. expr. náhliť sa pri práci, obracať sa: ovijac_ca pri krmeňi (Čadca)

owígať owígať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu