Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otvoriť dok.

1. uvoľniť zatváracie zariadenie a umožniť tak vstup, priechod, prietok, prívod niečoho ap., op. zatvoriť, zavrieť: o. dvere, oblok; o. zásuvku; o. televízor zapnúť; o. plyn, (vodovodný) kohútik

2. oddialiť od seba niečo zavreté, roztvoriť, op. zatvoriť, zavrieť: o. knihu, nôž; o. ústa i fraz. a) ozvať sa b) začudovať sa; o. náruč i fraz. prijať niekoho

3. odstrániť uzáver a tak sprístupniť obsah, op. zatvoriť: o. fľašu, konzervu, o. list

4. uviesť do činnosti, začať, op. zatvoriť: o. obchod, o. schôdzku, výstavu, o-enie školského roka; o. účet založiť

● o. niekomu oči ukázať pravdu; o. niekomu, pred niekým srdce a) prejaviť city b) zdôveriť sa; o. niekomu dvere niekde umožniť prístup; pejor. o. niekomu dvere vyhodiť ho; nevie (ani) → ústa o.;

nedok. otvárať -a

// otvoriť sa

1. uvoľnením zatváracieho zariadenia sa stať voľným na vstup, priechod ap., op. zatvoriť sa, zavrieť sa: brána, skriňa sa o-la

2. rozovrieť sa, roztvoriť sa, op. zavrieť sa: zošit sa (sám) o-l, padák sa o-l, rana sa o-la

3. ukázať sa, zjaviť sa, odhaliť sa: o-lo sa pred nimi široké údolie; o-li sa nám nové perspektívy

● o-li sa mu oči spoznal pravdu;

nedok. otvárať sa

otvoriť -rí -ria otvor! -ril -riac -rený -renie dok.

otvoriť sa -rí sa ria sa otvor sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

*zahájiť → správ. začať, otvoriť

otvárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo) ▶ (mechanicky al. inou technológiou) dávať vec, ktorá tvorí prekážku, do polohy umožňujúcej prístup, vstup do niečoho, prietok, prúdenie niečoho (vzduchu, svetla, kvapaliny, plynu a pod.); op. zatvárať, zavierať: o. ráno okno; o. dvere do izby; o. vodovodný kohútik naplno; rýchlo otvárajte bránu!; počas povodne sa otvárajú stavidlá na hati; Údržbári v kotolni otvárajú ventily. [Sme 1993] ▷ tech. dopytové otváranie dverí koncové, periférne zariadenie (elektrického, pneumatického al. kombinovaného) systému otvárania dverí v prostriedkoch hromadnej dopravy, po ktorého stlačení sa na zastávke otvoria dvere; žel. otváranie závor pohyb závorových brvien z vodorovnej polohy do zvislej polohy
2. (čo) ▶ uvoľňovať zabezpečovací, uzatvárací, zamykací a pod. mechanizmus na niečom a umožňovať tak prístup dovnútra niečoho: o. kabelku, peňaženku; o. skriňu; o. výťah, šachtu; otvára kufre a čosi z nich vykladá; sused práve otvára garáž; často otváraná zásuvka stola; otváranie trezora je komplikované; Vyšiel som na poschodie, zacengal, a keď dlho neotvárali, začal som búchať na dvere. [K. Jarunková]; Cítim hlad. Vstávam a otváram chladničku. [D. Kováč]; Druhý raz mu neotváraj – nemusia sem chodiť ako muchy na med. [RAK 2009]
3. (čo) ▶ sprístupňovať verejnosti; op. zatvárať: kedy otvárajú v dedine obchod?; zisti, či budú o. to nové kúpalisko; budova nemocnice sa otvára o pol siedmej ráno
4. (čo (čím)) ▶ porušovať obal, povrch al. uvoľňovať, odstraňovať uzáver a tak sprístupňovať obsah, objem: o. fľašu, plechovku piva; o. list, balík; o. škatuľku cigariet; čím otváraš konzervy?; zaváraninový pohár sa ťažko otvára; vianočné darčeky otvárame až po štedrovečernej večeri; porezal sa, keď nožíkom otváral orech, lastúru; Na jarných oslavách sa otvárali sudy s novým vínom [...]. [V. Švenková] ▷ práv. profes. otváranie ponúk oprávnené sprístupnenie zapečatených a neporušených obálok s prihláškou a materiálmi uchádzačov pri verejnom obstarávaní, výberovom konaní a pod.
5. (čo) ▶ rozkladať, roztvárať, rozvinovať niečo zložené, poskladané, spojené: o. knihu, album; začína pršať, otváram dáždnik; muž neustále zatínal a otváral päste; matka len nasilu otvárala náruč a lúčila sa so synom ↗ i fraz.; V pravej dlani sa zjavuje veľký nôž, je zatvorený, a ľavá ruka ho už otvára, vyťahuje čepeľ. [P. Jaroš]; videl som, ako veľké i malé ryby otvárali ústa [L. Ťažký] ↗ i fraz.; Vyskočilo [dievčatko] aspoň z postele, stalo si k obloku a nasilu otváralo zalepené oči. [M. Jančová] ↗ i fraz.
6. (čo) ▶ (slávnostne, oficiálne) uvádzať do činnosti, do chodu, do prevádzky verejné zariadenie al. činnosť pre verejnosť; slávnostne vyhlasovať začiatok jednorazovej činnosti, podujatia; op. zatvárať: o. nové divadlo; o. výstavu, poradu, diskusiu; kurz budeme o. len v prípade dostatočného záujmu; o týždeň sa otvára šiesty ročník hudobného festivalu; v meste ustavične otvárajú nové obchody a reštaurácie vznikajú; slávnosť otváral spevácky zbor; otváranie diaľnic je už tradičnou súčasťou predvolebnej kampane ▷ etnogr. otváranie studničiek starý slovanský zvyk v období Turíc, keď ľudia (najmä dievčatá) obradne čistili a upravovali všetky studničky v chotári, aby ich zlé sily nepostihli nedostatkom vlahy, dnes začiatok turistickej sezóny
7. (čo (k čomu; komu, čomu)) ▶ poskytovať voľný prístup k niečomu, dávať príležitosť na niečo; robiť niečo prístupným, dostupným: o. literatúre nové obzory; o. priestor zahraničnej konkurencii; Hltala som knihy, ktoré mi otvárali cudzie, neznáme svety. [V. Jamnická]; Úspešne ukončené štúdium otvára prístup k zaujímavým pracovným príležitostiam. [Pt 2000]
8. (čo) ▶ rozširovať, opticky zväčšovať al. prepájať: terasy a lodžie priestor otvárajú a zároveň byty presvetľujú a prevzdušňujú
9. (čo) ▶ (opätovne) predklať niečo na diskusiu, posúdenie, očakávajúc zaujatie stanoviska al. navrhnutie riešenia, predostierať, nastoľovať: o. otázku predčasných volieb; dohodli sme sa, že túto citlivú tému nebudeme o.; mesto znova otvára verejnú diskusiu o výstavbe veterných elektrární; je dobré, že práve študenti otvárajú problém spoplatnenia vysokoškolského štúdia
10. (čo) ▶ rezom vnikať do organizmu (pri operácii): o. hrudník; neurochirurg pred odstránením nádoru otvára lebku; Pri cisárskom reze je však najdôležitejšie, akým spôsobom sa otvára maternica. [VNK 2003]
11. (čo) ▶ (opakovane) spúšťať nejaký softvér, aplikáciu, zobrazovať obsah súboru, webovú stránku a pod., sprístupňovať na ďalšie používanie, aktivovať, uvádzať do činnosti: o. programy OpenOffice; ľavé tlačidlo otvára kontextové menu; neotvárajte stránku cez odkaz v pošte; postupne otváral viaceré súbory v počítači; Keby som otváral všetky maily, ktoré sa mi objavia na obrazovke, v živote by som nikdy nič neurobil. [J. Heriban]
◘ fraz. otvárať náruč ochotne, s radosťou niečo, niekoho prijímať, dávať priestor na realizáciu niečoho; otvárať niekomu, niečomu dvere/brány umožňovať niekomu prístup al. uľahčovať niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); otvárať [niekomu, niečomu] okno/okná niekam a) umožňovať, sprostredkúvať kultúrny kontakt, spoznávanie a kultúrnu výmenu s inou krajinou al. regiónom, obyč. vyspelým a dovtedy nedostupným b) umožňovať, sprostredkúvať kontakt, spoznávanie inej, dosiaľ neznámej oblasti, činnosti a pod.; otvárať niekomu oči ukazovať skutočný stav vecí, poskytovať správny pohľad na niečo; otvárať niekomu svoje srdce/svoju dušu zdôverovať sa niekomu; otvárať novú kapitolu [v niečom] začínať niečo úplne nové, odlišné od predchádzajúceho; hovor. otvárať oči/ústa [nad niečím] veľmi sa niečomu čudovať, byť prekvapený; otvárať si ústa al. hrub. otvárať si hubu/papuľu veľa si dovoľovať, zbytočne al. nevhodne sa k niečomu vyjadrovať; otvárať si ústa na niekoho al. hrub. otvárať si hubu na niekoho osopovať sa na niekoho; otvárať staré rany pripomínať niečo, čo aj po čase spôsobuje duševnú bolesť, smútok, trápenie; otvárať svoje brány (o podujatí) začínať nejakú činnosť; náb. otvárať uši niekomu učiť počúvať a prijímať Božie slovo
◘ parem. otváraj oči, a nie ústa netreba robiť unáhlené závery bez dôkladného preskúmania situácie; šťastie oči zaslepuje, nešťastie otvára pohľad na okolie ovplyvňuje to, či je človek šťastný al. nešťastný
▷ dok. k 1 – 7, 9, 10 ↗ otvoriť

otvárať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. ▶ (obyč. o niečom, čo zabraňuje pohybu) dostávať sa (i samovoľne) do polohy umožňujúcej prístup, vstup, prívod, prietok a pod.; op. zatvárať sa, zavierať sa: vstupné dvere sa otvárajú na fotobunku; pri stanovenej hodnote tlaku sa ventil otvára; kryt objektívu sa automaticky otvára po zapnutí kamery; skriňa sa ustavične otvárala; Chalupa sa nadýchne vetra, až zapraská, s treskotom sa otvára okenica [...]. [D. Kužel]; pren. Pretože tento svet je plný zamknutých dvier, ktoré sa otvárajú veľmi neochotne. [D. Hevier]
2. ▶ (o niečom zavretom, spojenom al. celistvom) samovoľne sa od seba odďaľovať, rozťahovať sa do šírky al. do strán, roztvárať sa; op. zatvárať sa: jazva, rana sa otvára; padák sa otvára asi po jednej minúte; puky ruží sa otvárajú; plášť náboja sa po vystrelení otvára a oddeľuje od kovovej súčiastky náboja; zips na nohaviciach sa mu jednostaj otváral
3. (pred kým; kde; ø) ▶ (o priestore, území) stávať sa viditeľným, pozorovateľným, javiť sa ako voľný, doširoka sa rozprestierajúci, ukazovať sa, odkrývať sa: z hrebeňa sa otvára krásna panoráma Tatier; na horizonte sa otvára nekonečné more; na kopci sa otváral pohľad na malebné údolie; Pred cestujúcimi sa otvárajú neskutočné, menlivé obrysy mesta medzi zeleňou. [A. Hykisch]; Pod nami sa otvárala závratná hĺbka. Boli sme neobyčajne vysoko. [A. Chudoba]
4. (komu; pred kým; ø) ▶ (o abstraktných veciach, javoch) obyč. náhodou, nečakane sa objavovať, stávať sa reálnym, naskytať sa, naskytovať sa, vyskytovať sa: otvára sa nám veľká príležitosť, zaujímavá spolupráca; otvára sa nová stránka našich dejín; otvárajú sa netušené hranice poznania; otvárali sa pred ním sľubné možnosti uplatnenia
5. (komu, čomu) ▶ dávať možnosť, príležitosť aj niekomu inému, niečomu inému, odlišnému; poskytovať priestor širokému okruhu: skupina mení hudobný štýl – otvára sa širšiemu publiku; jazzový festival sa otvára aj iným žánrom; krajina sa pomaly otvárala svetu; Trh s energiami sa však dynamicky mení – otvára sa konkurencii. [HN 2009]; pren. Srdcia ľudí sa viac otvárajú, aby mohli prijímať lásku a zároveň ju rozsievať. [CN 2006]
◘ fraz. niekomu sa [pri niečom] otvára nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvoláva v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor; publ. otvárajú sa cenové/ekonomické/sociálne nožnice zväčšujú sa rozdiely medzi dvoma javmi (s nepriaznivým dosahom); otvárajú sa im oči postupne začínajú niečomu rozumieť a uvedomujú si skutočný stav vecí; všetky dvere sa pred ním otvárali bol všade vítaný
▷ dok. ↗ otvoriť sa

otvorenie -nia -ní s. 1. ▶ uvedenie do činnosti, do prevádzky; (slávnostný, oficiálny) začiatok spoločenského, kultúrneho, športového a pod. podujatia: o. divadla, festivalu; o. letnej kúpeľnej sezóny; o. hokejového šampionátu; zúčastniť sa na otvorení výstavy; súčasťou otvorenia predajne bola aj módna prehliadka; Ale týždeň pred otvorením nebola ešte v areáli zavedená elektrina ani položené trávniky. [Š. Luby]; Schádzali sa dlho pred otvorením rokovania, vzrušene besedovali. [J. Lenčo]
2. šach. ▶ začiatočná fáza šachovej partie charakterizovaná postupným vývinom figúr; op. koncovka: nepravidelné o. dostatočne nepreskúmané a odlišujúce sa od známych otvorení; repertoár otvorení ktoré hráč dobre pozná a s obľubou používa; novinka v otvorení; začínajúci hráči sa môžu poučiť z hrubých chýb v otvoreniach
▷ ↗ i otvoriť

otvoriť -rí -ria otvor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo) ▶ (mechanicky al. inou technológiou) dať vec, ktorá tvorí prekážku, do polohy umožňujúcej prístup, vstup do niečoho, prietok, prúdenie niečoho (vzduchu, svetla, kvapaliny, plynu a pod.); op. zatvoriť, zavrieť: o. bránu ↗ i fraz.; o. vodovodný, plynový kohútik; o. ventil vykurovacieho telesa; o. stavidlá na rybníku ↗ i fraz.; okamžite otvor tie dvere!; v izbe boli všetky okná otvorené dokorán; otvorením hrádze sa zrýchlil odtok nahromadenej vody; Niekto zvoní pri bráne. Idem otvoriť a stojí tam on [...]. [P. Krištúfek] □ u nás máte dvere (vždy) otvorené ste vítaní, ↗ i fraz.
2. (čo) ▶ uvoľniť zabezpečovací, uzatvárací, zamykací a pod. mechanizmus na niečom a umožniť tak prístup dovnútra niečoho; op. zatvoriť, zavrieť: o. zásuvku, truhlicu; o. skriňu, trezor; otvorí kabelku a obsah vysype na stôl; volebné miestnosti sa otvorili o siedmej hodine ráno; Vystúpi z auta, prejde dozadu a otvorí kufor. [S. Marec]; Vyšetrovateľ nariadil otvoriť zamknutý byt. [ŽVč 2010]
3. (čo) ▶ sprístupniť verejnosti; op. zatvoriť, zavrieť: idem zaplatiť poistné, ale neviem, či už otvorili poštu; celoročne otvorená pláž; záhrada je otvorená aj vo večerných hodinách
4. (čo) ▶ odstrániť nejaký uzáver, vrchnák al. narušiť vonkajší obal a tak sprístupniť obsah, objem; op. zatvoriť: o. balík, list; o. sud s pivom; nedočkavo otvorí vrecúško cukríkov; nožom si otvoril konzervu; Otvorí fľašu a naleje trochu červeného vína do pohára. [P. Pišťanek]; Otvoril krabičku s voňavými cigarami a ponúkol otca. [P. Jaroš]
5. (čo) ▶ roztvoriť, roztiahnuť niečo zložené, poskladané, spojené; op. zatvoriť, zavrieť: o. ústa ↗ i fraz.; o. náruč ↗ i fraz.; o. oči i pren. zobudiť sa, ↗ i fraz.; žiaci, otvorte si učebnice!; otvorila notes a niečo si zapísala; každé ráno si otvoril noviny; otvoril dáždnik, aby nezmokol; Otvoril zaťatú päsť a pozeral sa na prázdnu dlaň. [V. Mináč]; Skáče z brál, aby po voľnom páde otvoril padák a bezpečne pristál. [Šp 2006]
6. (čo) ▶ (slávnostne, oficiálne) uviesť do činnosti, do chodu, do prevádzky verejné zariadenie al. činnosť pre verejnosť; slávnostne vyhlásiť začiatok jednorazovej činnosti, podujatia; op. zatvoriť: o. výstavu; o. novú reštauráciu; o. schôdzu, diskusiu; o. si účet založiť; o. si živnosť začať súkromne podnikať; o. hlavné pojednávanie na súde; banka čoskoro otvorí dve nové pobočky; kedy sa konečne otvorí nová plaváreň?; cez víkend na Spišskom hrade otvorili letnú sezónu; otvorenie diaľnice, križovatky sa plánuje o rok
7. (čo (k čomu; komu, čomu)) ▶ poskytnúť prístup k niečomu, dať príležitosť na niečo; urobiť niečo prístupným, dostupným, sprístupniť: o. hranice umožniť voľné cestovanie mimo domovskej krajiny; o. prístup k vzdelávaniu; o. súdy verejnej kontrole; rokovanie nám otvorí možnosti ďalšej spolupráce; tieto knihy mi otvorili nové obzory; cez víkend mesto otvorilo verejnosti svoje parky a záhrady
8. (čo) ▶ rozšíriť, opticky zväčšiť al. prepojiť: svetlá farba izby opticky otvorí priestor
9. (čo) ▶ (opätovne) predložiť niečo na diskusiu, posúdenie, očakávajúc zaujatie stanoviska al. navrhnutie riešenia, predostrieť, nastoliť: o. problém spoplatnenia vysokoškolského štúdia; o. starý prípad na základe nových zistení dodatočne al. znovu prešetriť; politik otvoril tému predčasných volieb; médiá opäť otvorili problematiku zdravotných poisťovní; Otvoríte otázku odluky cirkvi od štátu? [Sme 2010]
10. (čo) ▶ rezom vniknúť do organizmu (pri operácii): o. brušnú dutinu; pre krvácanie do mozgu lekári museli o. lebku; chirurgické otvorenie močového mechúra, priedušnice; Srdce nešlo, nedýchal, tak som mu na mieste otvoril hrudník a začal s priamou masážou srdca. [Pd 1994]
11. (čo) ▶ spustiť nejaký softvér, aplikáciu, zobraziť obsah súboru, stránky a pod., sprístupniť na ďalšie používanie, aktivovať: o. stránku vo webovom prehliadači; otvorte dva súbory súčasne; otáčaním kolieska myši môžete prechádzať medzi otvorenými oknami; zapol počítač a otvoril si mail; otvorte si adresár, kde máte operačný systém, a v ňom príslušný podadresár
◘ fraz. mať cestu otvorenú mať možnosť slobodne konať; mať otvorené dvere niekam al. nájsť dvere otvorené niekde, niekam môcť sa niekam bez ťažkostí dostať, mať niekam voľný prístup, byť vítaný; nevie [si ani] ústa otvoriť al. hrub. nevie [si ani] hubu otvoriť a) je nesmelý b) nevie sa vhodne, dobre vyjadrovať; otvoriť cestu k niečomu dať možnosť, príležitosť, umožniť niečo; šport. publ. otvoriť hru (v kolektívnych hrách) zamerať sa na útočnú hru, menej taktizovať; otvoriť náruč ochotne niekoho, niečo prijať, dať priestor na realizáciu niečoho; otvoriť niekomu, niečomu dvere/dvierka/bránu umožniť niekomu prístup al. niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); otvoriť niekomu, niečomu okno/okná niekam a) umožniť, sprostredkovať kultúrny kontakt, spoznávanie a kultúrnu výmenu s inou krajinou al. regiónom, obyč. vyspelým a dovtedy nedostupným b) umožniť, sprostredkovať kontakt, spoznávanie inej, dosiaľ neznámej oblasti, činnosti a pod.; otvoriť niekomu oči ukázať niekomu skutočný stav vecí, poskytnúť nové informácie; otvoriť niekomu srdce al. otvoriť [si] dušu/srdce [pred niekým] a) prejaviť city, úprimne niečo vyrozprávať b) zdôveriť sa; otvoriť novú kapitolu a) začať niečo úplne iné, odlišné b) zvoliť iný postup; otvoriť Pandorinu skrinku (napriek všetkým varovaniam) spôsobiť niečo, čo môže nezvratne viesť k tragickým udalostiam, utrpeniu, biede a pod.; hrub. otvoriť si hubu/papuľu [niekde] prudko, s hnevom sa vyjadriť k situácii, veľa si dovoľovať; otvoriť si ústa na niekoho al. hrub. otvoriť si hubu na niekoho prudko, s hnevom niekomu niečo povedať, osopiť sa na niekoho; šport. publ. otvoriť skóre zápasu dať prvý gól; otvoriť stavidlá niečomu, niečoho zrušiť prekážky, ktoré bránili realizácii niečoho, dať voľný priebeh niečomu; otvoriť svoje brány a) začať sa (o podujatí) b) (opäť) začať svoju činnosť (o škole, novom obchodnom centre a pod.); otvoriť ústa a) povedať niečo, ozvať sa b) prejaviť prekvapenie, začudovať sa
▷ nedok. ↗ otvárať

otvoriť sa -rí sa -ria sa otvor sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok. 1. ▶ dostať sa (i samovoľne) do polohy umožňujúcej prístup, vstup, prívod, prietok a pod.; op. zatvoriť sa, zavrieť sa: skriňa sa zrazu otvorí; vykurovací ventil sa otvorí len vtedy, keď ste v dome; zafúkal vietor a okno sa prudko otvorilo; dvere výťahu sa nehlučne otvorili; Vyťukala kód a brána sa pomaly otvorila. [D. Dán]
2. ▶ (o niečom zavretom, spojenom al. celistvom) samovoľne sa od seba oddialiť, roztiahnuť sa do šírky al. do strán, roztvoriť sa; op. zatvoriť sa, zavrieť sa: kalichy ľalií sa ráno otvoria; stlačíš páčku a dáždnik sa sám otvorí; parašutistovi sa neotvoril padák; rana sa otvorila, trochu krvácala; Aj by ešte čosi povedal, lenže stŕpnuté ústa sa už neotvorili [...]. [V. Balla]; pren. nebesá sa otvorili spustil sa lejak
3. (pred kým; komu; kde) ▶ (o priestore, území) stať sa viditeľným, zjaviť sa ako voľný, rozľahlý, doširoka sa rozprestierajúci, ukázať sa, odhaliť sa: pred turistami sa otvorí nádherný výhľad; otvorilo sa pred nimi široké údolie; za zákrutou sa im otvorila dolinka; na konci úzkej ulice sa otvorí priestor veľký ako námestie; Otvoril sa pred nami kraj, mierne zvlnený ako jazero. [C. Štítnický]; pren. Medzi nami sa otvorila priepasť a on to tušil. [M. Krno] vznikol rozpor, nesúlad, odcudzenie
4. (komu; pred kým) ▶ (o abstraktných veciach, javoch) obyč. náhodou, nečakane sa objaviť, stať sa reálnym, vyskytnúť sa, naskytnúť sa: otvorili sa jej netušené, zaujímavé perspektívy; otvorili sa nám možnosti cestovať, študovať, pracovať v zahraničí; našim sa otvorili šance na dobré umiestnenie; Akýsi príťažlivý svet sa otvoril pred ním. [R. Jašík]; Cítim, že sa nám teraz otvorili nové obzory, preto sa budeme môcť poriadne rozbehnúť. [M. Zelinka]
5. (komu, čomu) ▶ dať možnosť, príležitosť aj niekomu inému, niečomu inému, odlišnému; poskytnúť priestor niečomu: o. sa širšej spolupráci; krajina sa musí o. investorom a novým technológiám; trh sa otvorí konkurencii
◘ fraz. otvorili sa cenové/ekonomické/sociálne nožnice zväčšili sa rozdiely medzi dvoma javmi (s nepriaznivým dosahom); niekomu sa [pri niečom] otvoril nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvolalo v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor; otvorili sa mu oči zrazu niečo pochopil a uvedomil si skutočný stav vecí; otvoriť sa pred niekým prejaviť niekomu úplnú dôveru, zdôveriť sa
▷ nedok. ↗ otvárať sa

otvárať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) odstraňovať, uvoľňovať zatváracie zariadenie al. prostriedok, ktorým je niečo uzavreté, uvoľňovať, odkrývať uzavretý otvor niečoho: o. oblok, bránu (dokorán), o. dvere

● o. dvere niečomu umožňovať niečo: liberalizmus otvára dvere prejavom formalizmu (Štítn.); Ani učenosť neotvára cestu do ich uzavretého kruhu (Záb.) neumožňuje prístup.

2. (čo) robiť niečo zjavným, viditeľným, voľným, prístupným z vnútornej časti, roztvárať: o. ruku, náručie vystierať ruky; o. listy, o. knihu; otvára dohánový paklík (Kuk.); o. ranu; Včera ho (dieťa) otvárali lekári (Jégé) pitvali; pren. celú dušu otvára (Jes-á) prejavuje úprimnosť, otvorenosť; Oni pred cudzincom otvárajú svoje domy, svoje srdcia (Vaj.) hostia ho a zdôverujú sa mu, Júlia badá, že život otvára jej i svoje temné strany (Vaj.) odhaľuje, ukazuje

● hovor. otvárať oči veľmi sa diviť, čudovať sa, byť prekvapený; o. ústa a) veľmi sa diviť, čudovať sa; b) vravieť;

3. (čo) začať nejakú činnosť, uviesť do činnosti: o. slávnosť, zasadnutie, o. nový školský rok; o. nové bane (Taj.); účt. o. účet;

dok. otvoriť

|| otvárať sa

1. uvoľnením zatváracieho zariadenia al. prostriedku niečo uzatvárajúceho stávať sa voľným, otvoreným: brána sa otvára; dvere sa otvárajú; pren. Otvárali sa mi všade ochotne dvere (Fr. Kráľ) všade ma ochotne prijímali.

2. stávať sa zjavným, viditeľným, voľným, prístupným z vnútornej časti, roztvárať sa: dlaň sa otvára, rana sa otvára; pren. otvárala sa štedrá kandidátova ruka (Vaj.) štedro obdarúval

● oči sa mu otvárajú chápe; druhom sa od prekvapenia ústa otvárajú (Fr. Kráľ) divia sa; srdce dievčaťa otvára sa mu pomaly (Kuk.) zdôveruje sa mu;

3. odhaľovať sa, odkrývať sa: Výhľad sa otváral do šírej diaľky. (Fel.); otvárali sa mu duchovné perspektívy (Vaj.); pren. Stano videl, ako sa otvára medzi ňou a ním priepasť (Vaj.) zosilňuje sa rozpor.

4. začínať sa: otvára sa kurz pravopisu (Zgur.);

dok. otvoriť sa

otvoriť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) odstrániť, uvoľniť zatváracie zariadenie al. prostriedok, ktorým je niečo uzavreté, uvoľniť, odkryť uzavretý otvor: o. oblok, bránu, o dvere (dokorán); o. miestnosť, byt; o. fľašu; o. kohútik (na vodovode); o. skriňu; odb. o. padák uvoľniť mechanizmus na upínacom páse po zoskoku z lietadla; o. očí, pren. a) prebudiť sa; b) začudovať sa; o. ústa, pren. a) prehovoriť, ozvať sa; b) zadiviť sa, začudovať sa; pren.: Radil prijať ich pohostinsky, otvoriť im ochotne komory a pivnice (Záb.) dobre ich pohostiť. Nemecká romantika otvorila mu nové svety (Vlč.) odkryla, ukázala.

● o. niekomu oči ukázať, vysvetliť správnosť niečoho, umožniť niekomu pochopiť niečo; o. srdce niekomu, pred niekým zdôveriť sa; otvoriť niekomu al. niečomu cestu umožniť niečo; o. niekomu dvere a) umožniť prístup; b) vyhnať, vyhodiť ho;

2. (čo) urobiť niečo zjavným, viditeľným, prístupným z vnútornej časti, roztvoriť: o. dlaň, ruku; o. knihu, o. list; o. kufor, balík; profesor otvorí notes (Al.); o. ranu; o. sliepku (Tat.) vypitvať;

3. (čo) začať nejakú činnosť, uviesť do činnosti: o. schôdzku, zasadnutie; slávnostné otvorenie výstavy; o. diskusiu; o. obchod predávať, začať obchodovať; o. kanceláriu začať úradovať; o. ordináciu začať ordinovať; fin. o. účet;

nedok. otvárať

|| otvoriť sa

1. stať sa voľným, neuzavretým, otvoreným (uvoľnením, zatváracieho zariadenia, závory ap.): dvere sa otvoria, oblok sa otvoril

● oči sa mu otvorili pochopil niečo; o. sa pred niekým zdôveriť sa;

2. stať sa zjavným, viditeľným, prístupným z vnútornej časti, roztvoriť sa: dlaň, ruka sa otvorí; otvorila sa stará rana z vojny (Žáry) začala hnisať;

3. kniž. (komu, pred kým) ukázať sa, objaviť sa, odhaliť sa, zjaviť sa: Otvorila sa pred nami širočizná ulica. (Pláv.) Otvorili sa pred ním nové, doteraz neznáme krásy. (Zúb.) Otvoril sa jej akýsi nový svet šťastia. (Jes-á)

4. začať sa: Ako prišiel september — otvorila sa škola. (Ráz.-Mart.); len do jari, kým sa robota neotvorí (Taj.);

nedok. otvárať sa

zahájiť², -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;

nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať

odovrieť p. otvoriť

otvoriť i odovrieť dok.
1. csl uvoľniť zatváracie zariadenie a tak umožniť vstup, priechod, prívod niečoho: Ket to ženi dusilo (pri páraní peria), že si otvoriľi a oňi šikovní vrapca tam pusťiľi (Lišov KRU); Manka otvorili dvere (Ružindol TRN); Aňi mi ľen dvere neotevrel (V. Rovné BYT); Brána biu̯a zamknútá, otevrít ju nevjedzeu̯ (Jablonové MAL); Otvoreľi dzvere, kukaju, ta ľem idu daľej (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. dvere mu otvoriľi (Hor. Lehota DK) - poslali ho preč, vyhnali ho; zahrešiu̯, aš sa nebesa otevreli (Závod MAL) - škaredo zaklial
2. odstrániť uzáver (z nádoby, fľaše ap.) a tak sprístupniť obsah: Ani pivovú flešku nevedel otvorič (Nandraž REV); Otvorili konzervu, jedli a čušali (Návojovce TOP); Otvoril mechúr s tabákom (Dobrá Voda PIE)
3. csl roztvoriť niečo zavreté: Starí oťedz otvoreľi oči, hľaďeľi si priamo do očí, meďved zo starím occom (Kľak NB); Mali pomocníkov, čo mu (koňovi) tú papulu otvóril (Modranka TRN); Došeu̯ prípis od verejného notára, že abi sme išli na otevreňí testamentu (Kopčany SKA); Otvorila gambi a uš papať (Brezina TRB)
F. otvoril hubu jako vrátá (Bošáca TRČ) - neslušne zívol; ústa otvoriť (V. Maňa VRB) - povedať svoju mienku; ňezna aňi gambi otvoric (Brezina TRB) - nevie sa ozvať, prehovoriť; zme si otevreli srce (Vajnory BRA) - zdôverili sme sa
4. csl rozrezať
a. zabité zviera (prasa, hus ap.) kvôli ďalšiemu spracovaniu mäsa: Prasä sä najprú miselo otvoriť, rozrezalo sä mu brucho (Veličná DK); Potom svinu otvorili a dali šeceg nútrajšeg ven (Limbach MOD); otvórid hus (Radošina NIT)
b. nejakú časť tela pri operácii: Eśči ňit take mudre dochtore, žebi znali hlavu otvirac (Vranov)
5. uviesť do činnosti, začať; sprístupniť: Otvoril som si opchot (Bobrov NÁM); Tuto tahor, čo bola cesta, tú zatvoriľi, iba potom pozdejšie ju zaz otvoriľi (V. Lom MK)
F. otvoriľi oheň na nas (M. Kazimír TRB) - spustili paľbu (vo vojne)

otvoriť sa dok.
1. uvoľnením zatváracieho zariadenia sa stať voľným na vstup, priechod ap.: Brána sa otvorela a von náz uš čakal ve dvore (Ďurčiná ŽIL)
2. roztvoriť sa, rozovrieť sa: Troška ústa pomrvilo, troška sä mu otvoriľi (Žaškov DK)
F. otvoriľi še mu oči (Brezina TRB) - pochopil; nožík sa mi vo vrecku otvoreu̯ (Pukanec LVI) - niečo ma pobúrilo, rozhnevalo

odevrieť p. otvoriť

otevreť p. otvoriť

otvoriť [ot-, od-, odt-], otevrieť [ote-, ode-] dk
1. čo uvoľniť zatváracie zariadenie a umožniť tak vstup, priechod do niečoho: (Bože) otewriss gemi dwere twe, na kterežto se klopa (BAg 1585); yako žena domuw pryssla, potom sem komoru otworyl (TRENČÍN 1610); dal Ocsenasz skrs slosjara odvorit pivnicu (KRUPINA 1747); (muž) chtel odtworit bez kriku, ale sa mu dwere neotworily (TURIEC 1773); diry z nečim tak zatworené býti maju, aby se, když potrebná wec bude, otewreti mohli (VOv 1779);
x. pren dobrému dwere srdca twého otewret, pred zlým ale zawret musýss (DC 1797) dobru musíš byť prístupný
F. wdowa nema, komu by srdco swe otworila smele (GV 1755) nemá sa komu zdôveriť
2. čo oddialiť od seba časti niečoho zavretého, roztvoriť: gestli by kdo toto narownany chtel zrussyti, potad nemagi se mu knihy otewrit, pokawad by nepolozyl f 100 (SLIAČE 1580); nech patient dolu chrbet lahne, oči otewre (RT 17. st); nechtegi-lj (deti) nicz prigimati, stiskny a zawry gim chripe, musegi usta otewrity (RN 17.-18. st)
F. ty zaslepený w russe owčim wlku, mal bis očy otewriti a poznati twe phantasmata (TP 1691) začal vidieť, chápať pravdu: smel ly nekdo na tebe usta otewrit a tobe sa protiwit (ŽA 1732) ozvať sa, povedať niečo proti tebe: pristúpil aj bašša, ale tento pre haňbu, bolesť ani ústa nemóhel otevreť (BR 1785) nemohol prehovoriť; bár by Buh oči otewrjti ráčil tymto slepym kycarom (BlR 18. st) ukázal im pravdu
3. čo (o liste) odstrániť uzáver a tak sprístupniť obsah: list Geho Milosti na stuol kladem, ale na ten czas any przed wamy otewrity nedam (RUŽOMBEROK 1576); (žena) gaknáhle pjsmo to otewrela, nalezla wssechno, co psane bylo (VP 1764); može bratr list otewrjti (PrV 1767)
4. uviesť do činnosti, začať: s požehnani Pana Boha vynalezl sem jednu zaležanu banu, kteru sem i otvoril (BOCA 1685 CM); aperire ludum: sskolu otevriti (LD 18. st)
5. čo (o tele al. jeho časti) rozrezať: w postawenj nežitu potreba hned dati žilu otewriti (RT 17. st); (Egypťania) podobne aj bruch otevríc, vičištili, a čo hňilobu telo malo priňesli, viházajíc, umili (BR 1785); telo geste meli otewreti, aby skusili, co by za nemoc mel (RPo 1790); otvárať, otevírať, zried otvorovať ndk k 1: prissiel Cibik do domu, tam hospodu magjce, ktere mu dwere sam (svedok) otwaral (P. ĽUPČA 1688); oleg jalowcowj otwira zacpanj ledwj a mechire (RN 17.-18. st); (Boh) ustanowil w síni pokáňj druhé, které bi klopagícímu odewíralo (BN 1796);
x. pren (Mária) za synuw a cery prygma wssech tych, ktery uklad tento zachowawaty budu, gym matyerynske srdce swe odtwyra, pomoc slybuge (Káz 18. st) prejavuje materinskú náklonnosť; k 2: kdo sobe knihy žadal otwáratj a čitatj (L. TRNOVEC 1641); Hospodine, otwirass ruku twu sstedru a naplnugess wssecko stworenja swatym požehnanjm (AgS 1708); (kresťania) ledwi rano očy odtwiragu, guž do nagblisseg krcmi ynduce naplnga žaludek (SJ 18. st); k 3: adaperio: otworugem (VT 1648); relino: oddspuntugem, odpečaťugem, otwjrám (KS 1763); (slon) zacpané nádobky odwjrá a wypjgá (StN 1785); k 4: žgadal, aby gjm bolo slobodno starge bane otwarat (BOCA 1728); k 5: (svedok) kdy se w ten czas traffil, žilu dal si otwarat (LACLAVÁ 1713); otvoriť sa, otevrieť sa dk
1. uvoľnením zatváracieho zariadenia sa stať voľným na vstup, priechod: (cisár) rucho kralowske zložiwssy, bosimy nohama križ nesel, tak se brana otworila (TP 1691); puta weznium z nohu popadaly, dwere zamčite se otewrely (KT 1753)
2. rozovrieť sa, roztvoriť sa: gestli ty ten orech pewné stikness, otewre se (AP 1771);
x. pren tu ten (syn) začal mudre zmysslat, tu sa mu len w bide očy otworilj (MiK 18. st) pochopil pravdu
3. začať sa: už robota sa otewrela (MODRA 1680); otvárať sa, otvírať sa ndk
1. k 1: až sobota židum den nedelnj nastala, teprw ta brana wichodnj se otwirala (KT 1753)
2. k 2: flores oscitant: kwjtj se otwjrá (KS 1763); od ukrutnich ran a bičowany otwiraly se na tele geho wssecky žily (KP 18. st) praskali
3. k 3: deň swatéčny tak gest, že sa any neotwjra s počátkem, any sa nezawjrá s kóncem (BlR 18. st)
4. začína sa javiť: dalece rownegssá k dobrému otewyra se cesta (PT 1778); guss se nam otwara scena a žalostne divadlo prehorkeho umučeny Krista (KP 18. st)