Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

otvorený príd.

1. umožňujúci voľný prístup, op. (u)zavretý: o-á taška, o. dom; o-é auto a) nezavreté b) nekryté; cesta je už o-á; pozerať s o-mi ústami i fraz. začudovane; mať oči o-é i fraz. byť vnímavý; mať dvere o-é i fraz. mať voľný prístup; nechať si o-é dvere i fraz. počítať aj s inou možnosťou; s o-m náručím i fraz. srdečne

2. voľný (význ. 3, 5), nechránený, nezahradený, op. zatvorený: o-é more, o. výhľad; publ. o-é nebo vzdušný priestor prístupný lietadlám účastníkov Helsinského dohovoru

3. nevyriešený: o-é problémy, otázky

4. verejný, zjavný, neskrývaný, op. skrytý: o. boj, o-á nenávisť; o. list forma ver. vyhlásenia; o-á hra útočná, bez taktizovania

5. priamy, čestný, úprimný: o. človek, o-á reč

o-á hlava múdry človek; hrať s o-mi kartami konať priamo;

otvorene prísl. k 4, 5: o. protestovať; o. sa priznať;

otvorenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otvorený; otvorene prísl.; otvorenosť ‑i ž.

otvorený -ná -né 2. st. -nejší príd.

otvorený -ná -né príd. 1. ▶ umožňujúci voľný vstup, prístup, prechod do voľného priestoru; op. zatvorený, uzavretý, zavretý: otvorená brána; otvorené dverei lexikalizované spojenie; cez otvorené okno prúdil studený vzduchdeň, týždeň otvorených dverí akcia, pri ktorej je voľný vstup do nejakej inštitúcie (školy, knižnice, parlamentu a pod.)

2. ▶ nachádzajúci sa v takej polohe, ktorá umožňuje prívod, prietok niečoho zastaveného, zadržiavaného, pustený, zapnutý; op. zatvorený, zavretý, vypnutý: o. ventil radiátora; zavrieť otvorené kohútiky na plynovom sporáku
3. ▶ roztiahnutý do šírky al. do strán, roztvorený; op. zatvorený, zavretý, zovretý: o. kvet ľalie; o. padák; otvorená kniha; pozerať sa s otvorenými ústamii fraz.; mať otvorené očii fraz.; dezinfikovať otvorené rany nezacelené; na stole ležali otvorené noviny; veci ukladala do otvoreného kufra; Potom zdvihol ruky s otvorenými dlaňami na znak, že sa vzdáva. [Z. Šulajová]; Ruky som mal zastrčené vo vreckách a absolútne ma netrápil otvorený rázporok na rifliach. [ŽVč 2006]lek. otvorená zlomenina, fraktúra porušenie mäkkých tkanív v okolí zlomenej kosti; pošt. otvorená (listová) zásielka nezalepená zásielka al. zásielka bez obalu s vytlačenou známkou, napr. poštová peňažná poukážka SIPO, korešpondenčný lístok; odev. otvorený výstrih výstrih v niektorej časti obvodu prerušený, ktorý možno rozopnutím zväčšovať; bot. poniklec otvorený Pulsatilla patens vysokohorská rastlina s hviezdicovito rozloženými kvetmi
4. 2. st. -nejší ▶ rozprestierajúci sa na veľkom priestore, rozľahlý, priestranný; ktorý je (z hľadiska prístupu, vstupu) bez prekážok, voľný, ničím nechránený, ničím neohraničený; op. uzavretý, zavretý: o. výhľad; otvorená planina; o. morský záliv; otvorená strana doliny; o. prístav ktorého vodná plocha je umiestnená bezprostredne pri mori s voľným prístupom plavidiel; otvorená kancelária veľkopriestorová, príp. priečkami členená na kóje (napr. v banke, grafickom štúdiu); plaviť sa po otvorenom mori šírom, ďaleko od brehov; stáť na otvorenom priestranstve; Tu v tejto širokej, otvorenej rovine mal pocit, že sa nemá kde skryť. [L. Ballek]; Odtiaľto chodník pokračuje otvorenejším terénom s krásnymi výhľadmi na okolitú zimnú krajinu. [Cs 2003]šport. otvorené bránky (v slalome) bránky udávajúce smer jazdy dolu svahom, v ktorých sú žŕdky umiestnené vedľa seba, kolmo na smer jazdy; arch., div. otvorené javisko a) stále al. na konkrétne verejné (umelecké, zábavné, politické a pod.) podujatie postavené nekryté al. len čiastočne kryté pódium vo verejnom priestore al. v prírode b) divadelné javisko ako prázdny priestor bez rekvizít, scénografie; astron. otvorená hviezdokopa zoskupenie hviezd s nesymetrickým rozložením, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané; voj., práv. otvorené mesto mesto, ktoré je v čase vojny oficiálne vyhlásené za demilitarizované, a preto by nemalo byť objektom nepriateľského útoku al. bombardovania; ekon. otvorená ekonomika voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu cez hranice jednotlivých krajín, charakteristický pre vyspelé ekonomiky s vysokým podielom vývozu a dovozu; sociol. otvorená populácia populácia, ktorá má migračné kontakty s inými populáciami, v ktorej existuje migrácia; šach. otvorené postavenie postavenie, pri ktorom väčšina figúr má veľkú možnosť pohybu; otvorený stĺpec stĺpec, v ktorom nie sú pešiaci; zool. otvorená obehová sústava sústava (mäkkýšov a článkonožcov) vyznačujúca sa vylievaním telesnej tekutiny do telovej dutiny □ Dohoda o otvorenom nebi medzi EÚ a USA dohoda platná od 30. marca 2008, liberalizujúca leteckú dopravu medzi dvoma najrozvinutejšími svetovými leteckými trhmi; potlesk na otvorenej scéne potlesk divákov počas predstavenia ako spontánne ocenenie momentálneho výkonu umelca na javisku
5. ▶ nemajúci ochranu (strechu, prístrešok, kryt a pod.) pred poveternostnými vplyvmi al. poškodením, nekrytý, nezastrešený, nechránený: o. nákladný vagón; otvorené vozidlo s plošinou al. s plošinou ohraničenou bočnicami a zadným čelom; otvorená karoséria; o. koč; o. ložný priestor člna, prívesu; otvorené klzisko op. kryté; otvorená paluba, rampa; otvorené nástupište; dvojplošník s otvorenou kabínou; sedieť na otvorenej tribúne; hokej sa hral na otvorenom štadióne; v miestnosti sa kúrilo na otvorenom ohnisku; V mrazivých dňoch sú doma viacerí robotníci pracujúci na otvorených stavbách. [Sme 2010]stav. otvorený komín komín, ktorý odvádza dym priamo (bez rúr) a je postavený nad ohniskom; fyz., lek. otvorené rádioaktívne žiariče žiariče používané na diagnostické a terapeutické účely, obsahujúce rádionuklidy □ zákaz manipulácie s otvoreným ohňom výstražná tabuľka týkajúca sa bezpečnosti pri práci
6.ktorý nie je objasnený, vyriešený, pri ktorom sa (zatiaľ) nedosiahol výsledok; syn. nevyriešený; op. vyriešený, uzavretý: dodnes o. problém; zatiaľ otvorená téma; nedávno otvorené kauzy; navrhnúť opatrenia na uzavretie otvorených prípadov; otvorená ostáva aj otázka financovania projektu; tvorcovia nechali záver filmu o.; Najotvorenejšia je nominácia v kategórii kajakárov, v ktorej sú voľné všetky tri miestenky. [Šp 2009]
7. 2. st. -nejší ▶ uskutočňujúci sa, konaný bez utajovania a zakrývania; prejavovaný, prejavujúci sa verejne, pred ľuďmi; syn. zjavný, verejný; op. skrytý, tajný: otvorená diskriminácia; o. výsmech; o. boj proti režimu; uchýliť sa k menej otvoreným formám protestu; naučiť sa reagovať na otvorenú a skrytú agresivitu; dostať sa do otvoreného sporu; nespokojnosť verejnosti prerastala do otvorenej kritiky; otvorenejšia diskusia pomáha odkrývať tabuizované alebo podceňované problémyotvorený list vyjadrenie jednotlivca al. skupiny osôb k určitej problematike, publikované v tlači al. sprostredkované inými médiami
8. 2. st. -nejší ▶ konajúci bez pretvárky, nezakrývajúci svoje myšlienky, pocity a pod., zmýšľajúci čestne, priamo, úprimne; svedčiaci o tom; syn. priamy, úprimný, bezprostredný; op. uzavretý, neprístupný: o. človek; otvorená tvár; otvorená spoveď, debata; všetci ho mali radi pre jeho otvorenú povahu; deti bývajú priame a otvorené; naše rozhovory boli čoraz otvorenejšie; Táto otvorená reč uviedla kapitána do rozpakov. [V. Krupa]
9. 2. st. -nejší šport. publ. ▶ zameraný najmä na útok; hraný bez taktizovania: o. zápas; hral sa obojstranne o. futbal; súper prekvapil svojou otvorenou hrou; druhý polčas bol otvorenejší; Hral sa otvorenejší hokej od bránky k bránke a hlavne sa rodili šance i góly. [ŽPš 2008]
10. 2. st. -nejší (i čomu; s neurčitkom) ▶ prístupný zmenám, novým myšlienkam, vplyvom a pod.; prijímajúci niečo nové, neznáme, odlišné; op. uzavretý: otvorená spoločnosť založená na uznávaní ľudí všetkých vyznaní, s rôznorodými názormi a záujmami; kolektív s otvoreným myslením; otvorení ľudia sú vždy ochotní priučiť sa niečomu novému; je o. urobiť niečo so svojím životom; mladšie vekové kategórie sú otvorenejšie novým informáciám
11. ▶ zbavený prekážok, nie obmedzený; neviazaný na nijaké podmienky, hranice, nemajúci vopred stanovený rozsah, platnosť niečoho, voľný, neohraničený: otvorená volebná kandidátka; otvorená letenka bez konkrétneho dátumu spiatočného letu; otvorené manželstvo v ktorom si partneri ponechávajú úplnú slobodu vrátane voľnosti v sexuálnom živote, voľné manželstvo; žiť v otvorenom vzťahu; nevyužíva možnosti, ktoré mu poskytuje dnešný o. svet a sloboda cestovania; v klube sa konajú uzavreté aj otvorené akcie; hodiny jogy sú otvorené, nemusíte sa dopredu objednaťekon. otvorený podielový fond fond ponúkajúci podielnikom možnosť kedykoľvek z fondu vystúpiť a požiadať o vyplatenie aktuálnej hodnoty podielu, op. uzavretý fond; šport. otvorené preteky, otvorené majstrovstvá športové podujatie, na ktorom sa môže zúčastniť každý, kto sa prihlási; knih. otvorený prístup bezplatný online prístup k vedeckým príspevkom s limitovanými vlastníckymi a licenčnými obmedzeniami; otvorená veda koncepcia vedeckého výskumu zdôrazňujúca princíp otvoreného prístupu k využívaniu digitálnych zdrojov, k dátam aj vzdelávaniu
12. 2. st. -nejší publ. ▶ (obyč. o orgánoch štátnej moci a verejnej správy) ktorého činnosť je z hľadiska rozsahu uskutočňovaných opatrení a kvality zverejňovaných informácií transparentná a prebieha pod kontrolou verejnosti: otvorená justícia; otvorená samospráva; Šaľa, Martin, Rožňava patrili v roku 2012 medzi najotvorenejšie mestá na Slovensku
13. lingv. otvorená slabika ▶ slabika zakončená samohláskou, dvojhláskou al. inou slabikotvornou hláskou; otvorená samohláska samohláska, pri ktorej artikulovaní tvoria čeľuste väčší uhol a jazyk sa posúva nadol (napr. a)
fraz. čítať v niekom ako v otvorenej knihe poznať myšlienky niekoho iného bez ich vyslovenia; dívať sa okolo seba [s] otvorenými očami al. hľadieť/chodiť s otvorenými očami al. mať oči otvorené byť vnímavý, pozorne si všímať svoje okolie; dobýjať sa do otvorených dverí riešiť niečo už vyriešené; hrať s otvorenými kartami konať otvorene, čestne; mať otvorené srdce (o človeku) byť priamy, srdečný, bezprostredný; nechávať/nechať si otvorené dvere al. nechávať/nechať si zadné dvierka/vrátka otvorené rátať aj s inou možnosťou, s ústupom, taktizovať; otvorená hlava a) múdry, bystrý človek b) bystrý um; otvorená rana niečo, čo aj po čase spôsobuje duševnú bolesť a zármutok; počúvať s otvorenými ústami byť prekvapený, príp. ohromený novou informáciou; pozerať sa/hľadieť s otvorenými ústami al. hrub. pozerať sa/hľadieť s otvorenou hubou byť prekvapený, udivený; prijať/vítať niekoho, niečo s otvoreným náručím al. kniž. prijať/vítať niekoho, niečo s otvorenou náručou mať radosť z toho, že niekto sa v istej situácii objavil al. že istá situácia nastala; snívať s otvorenými očami oddávať sa príjemným predstavám, rojčiť

-ený/256058±41 4.28: participoidy (pasívne) m. neživ. N+A sg. 1. st. 127894 určený/4346 otvorený/3786 založený/3582 pripravený/3264 uvedený/3255 spojený/3075 postavený/2268 zvýšený/2093 vzdialený/1701 stanovený/1696 vytvorený/1630 obmedzený/1581 schválený/1398 obľúbený/1346 rozšírený/1155 umiestnený/1112 uložený/1071 zložený/1057 stratený/1023 spôsobený/947 rozdelený/930 upravený/912 naplnený/858 predložený/855 odsúdený/830 poškodený/820 zabezpečený/767 ohrozený/763 podmienený/729 vybavený/706 označený/699 vedený/693 vystavený/690 chránený/683 oblečený/679 vyjadrený/678 zvolený/677 zničený/656 vyrobený/653 ukončený/649 ovplyvnený/644 ucelený/630 odvodený/619 zaradený/613 vyhlásený/610 zasvätený/608 tlmený/604 poznačený/603 povolený/586 položený/576 stvorený/573 opustený/563 doplnený/560 strávený/558 vymedzený/556 znížený/532 zavedený/528 oprávnený/522 tvorený/521 vydarený/520 nastavený/505 uverejnený/503 zverejnený/502 zobrazený/497 vyvážený/488 ozbrojený/481 zaslúžený/479 zlomený/478 zrušený/475 riadený/469 poverený/466 uvoľnený/446 zriadený/437 vylúčený/433 (472/53396)

-ný/1305277±925 5.23: participoidy (pasívne) m. neživ. N+A sg. 1. st. 199169 urče/4346 otvore/3786 da/3585 založe/3582 priprave/3264 uvede/3255 spoje/3075 zamera/2604 postave/2268 vyrovna/2203 zvýše/2093 spomína/2057 vzdiale/1701 stanove/1696 vytvore/1630 obmedze/1581 schvále/1398 obľúbe/1346 napísa/1243 venova/1242 očakáva/1229 rozšíre/1155 vyda/1114 umiestne/1112 nečaka/1079 ulože/1071 zlože/1057 strate/1023 spôsobe/947 rozdele/930 uprave/912 zakáza/897 používa/888 plánova/886 naplne/858 predlože/855 vypracova/842 odsúde/830 poškode/820 zaznamena/793 organizova/782 predpoklada/775 zabezpeče/767 ohroze/763 považova/757 zachova/734 realizova/733 podmiene/729 nazýva/728 orientova/718 definova/711 viaza/708 vybave/706 označe/699 vede/693 vystave/690 chráne/683 obleče/679 vyjadre/678 zvole/677 komplikova/674 naplánova/673 zniče/656 vyrobe/653 ukonče/649 ovplyvne/644 sprevádza/639 ucele/630 vybudova/628 požadova/621 odvode/619 zarade/613 vyhláse/610 zasväte/608 získa/606 tlme/604 poznače/603 nazva/598 povole/586 polože/576 stvore/573 spracova/570 opuste/563 doplne/560 stráve/558 vymedze/556 zníže/532 zavede/528 oprávne/522 tvore/521 vydare/520 nastave/505 uverejne/503 zverejne/502 podpísa/499 zobraze/497 vyváže/488 usporiada/485 ozbroje/481 pripravova/480 zaslúže/479 zlome/478 zruše/475 riade/469 hra/467 povere/466 integrova/450 adresova/447 uvoľne/446 vyvola/445 opísa/440 zva/438 zriade/437 situova/434 (829/88202)

/3407478±3935 5.24: participoidy (pasívne) m. neživ. N+A sg. 1. st. 220080 určený/4346 otvorený/3786 daný/3585 založený/3582 pripravený/3264 uvedený/3255 spojený/3075 zameraný/2604 postavený/2268 vyrovnaný/2203 zvýšený/2093 spomínaný/2057 vzdialený/1701 stanovený/1696 vytvorený/1630 obmedzený/1581 prijatý/1469 schválený/1398 skrytý/1359 obľúbený/1346 uzavretý/1243 napísaný/1243 venovaný/1242 použitý/1239 očakávaný/1229 rozšírený/1155 vydaný/1114 umiestnený/1112 nečakaný/1079 uložený/1071 zložený/1057 stratený/1023 spôsobený/947 rozdelený/930 upravený/912 zakázaný/897 používaný/888 plánovaný/886 naplnený/858 predložený/855 vypracovaný/842 odsúdený/830 poškodený/820 zaznamenaný/793 organizovaný/782 predpokladaný/775 zabezpečený/767 ohrozený/763 považovaný/757 zachovaný/734 realizovaný/733 podmienený/729 nazývaný/728 orientovaný/718 ukrytý/711 definovaný/711 viazaný/708 vybavený/706 označený/699 vedený/693 vystavený/690 chránený/683 oblečený/679 vyjadrený/678 zvolený/677 komplikovaný/674 naplánovaný/673 zničený/656 vyrobený/653 ukončený/649 ovplyvnený/644 sprevádzaný/639 ucelený/630 vybudovaný/628 dosiahnutý/623 požadovaný/621 odvodený/619 zaradený/613 vyhlásený/610 zasvätený/608 získaný/606 tlmený/604 poznačený/603 nabitý/599 nazvaný/598 povolený/586 položený/576 stvorený/573 spracovaný/570 opustený/563 doplnený/560 strávený/558 vymedzený/556 vyvinutý/539 znížený/532 zavedený/528 dohodnutý/527 oprávnený/522 tvorený/521 spomenutý/521 vydarený/520 pokrytý/513 nastavený/505 uverejnený/503 zverejnený/502 podpísaný/499 zobrazený/497 vyvážený/488 usporiadaný/485 ozbrojený/481 pripravovaný/480 zaslúžený/479 zlomený/478 zrušený/475 riadený/469 hraný/467 poverený/466 navrhnutý/450 integrovaný/450 adresovaný/447 uvoľnený/446 vyvolaný/445 opísaný/440 zvaný/438 zriadený/437 situovaný/434 (939/99320)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radostizjavnýneskrývanýotvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasunápadnývytŕčavývonkajškovýzastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázyproklamačnýproklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika


nevyriešený ktorý (zatiaľ) nemá riešenie (op. vyriešený) • nezodpovedanýzáhadný: nevyriešený, nezodpovedaný problém; nevyriešený, záhadný prípad vraždynejasnýnevyjasnený: nejasná spoločenská situácianeuzavretýotvorený: bytová otázka zostala otvorená, neuzavretánerozhodnutýpren.: nerozseknutýnerozťatý (bez konečného rozhodnutia): nerozhodnutý, nerozťatý spor


otvorený 1. ktorý je z hľadiska prístupu, vstupu zbavený prekážok (op. uzavretý, zavretý) • voľnýnehatený: otvorená, voľná cesta; nehatený, voľný priebeh rokovanianeobmedzenýslobodný (op. zamedzený, ohraničený): mať k moru neobmedzený, slobodný prístupnekrytý (bez krytiny, strechy a pod.): otvorený, nekrytý koč; nekrytá verandaširokýďalekýšíry (bez prekážok, ktoré by obmedzovali, zmenšovali a pod. istý priestor): otvorený, široký priestor; otvorený, ďaleký výhľad; otvorená, široká samohláska a; vyplávať na otvorené, šíre moreprístupný (otvorený pre návštevníkov): park je prístupný aj vo večerných hodináchexpr.: rozdrapenýrozďavenýkniž. rozjatrenýnár. rozjedený (o rane)

2. p. nevyriešený 3. p. priamy 2, srdečný, úprimný 1 4. p. verejný 2, zjavný


priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestamilineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorenýúprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská rečhovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konaniehovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3


prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitýrozloženýmohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruďveľkývoľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľnáplantavý: široké, plantavé nohaviceexpr.: rozčapenýrozcapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapenýrozčľapnutýrozpleštenýroztľapčenýroztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nosexpr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre morerozsiahlyrozľahlýpriestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceánotvorenýnekonečnýbezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíryširokánskyširočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavyhovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný krajpanoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1


úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

3. p. milý 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otvorený príd.

1. neuzavretý, umožňujúci voľný prístup: o. dom; o. hrob; o. koč; o-é vagóny bez strechy; o. list a) nezapečatený, b) zverejnený tlačou; fon. o-á samohláska artikulovaná s veľkým čeľustným uhlom, široká; fin. o. účet s ktorým možno disponovať, neuzavretý; pren. mať u niekoho o. účet a) dlh, podlžnosť; b) nevybavenú záležitosť; škol. deň o-ých dverí v ktorom majú rodičia prístup na vyučovanie; vodohosp. o. vodojem zhora nezakrytý; o. prístav

o-á hlava, o. rozum o bystrom, múdrom človeku; dívať sa s o-ými ústami začudovane, udivene, prekvapene; chodiť, dívať sa s o-ými očami; mať o-é oči dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý; nechať, nechávať si o-é dvere počítať i s inou možnosťou; mať o-é dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup; prijať niekoho s otvoreným náručím veľmi srdečne;

2. nechránený, voľný, nezahradený, nezabezpečený: o. terén, o-é priestranstvo, o-é more, o-é hranice; o. výhľad; o. oheň; lek. o-á tuberkulóza aktívna, pozitívna; fon. o-á slabika zakončená samohláskou;

3. nevyriešený, nerozhodnutý; o-á otázka, o. problém;

4. priamy, úprimný, bezprostredný: o. človek, o. charakter, o-á reč; o-á tvár; o-á srdečnosť (Laz.);

5. zjavný, neskrývaný, verejný: o. boj, o-á intervencia; o-á zrada, o-é nepriateľstvo; o-á výmena názorov; o-á výzva do boja (Min.); šport. o-á hra pri ktorej sa hrá obojstranne útočne

hrať s o-ými kartami konať neskrývane, netajiť sa s niečím;

otvorene prísl.

1. priamo, úprimne, bez pretvárky: o. povedať niečo, priznať niečo, priznať sa k niečomu, o. pozrieť do očí;

2. verejne, zjavne, nezakryte, priamo: o. vyhlásiť niečo, o. protestovať proti niečomu, o. vystúpiť proti niekomu, niečomu;

otvorenosť, -ti ž.

1. priamosť, úprimnosť;

2. nezakrytosť, zjavnosť;

3. fon. o. samohlások stupeň veľkosti čeľustného uhla

odovretý p. otvorený


otevríty p. otvorený


otvorený i odovretý príd. (otevrítí)
1. strsl, zsl umožňujúci voľný prístup, neuzavretý, nekrytý: Obe vráta bejvale otvorenej na pajťe (Čelovce MK); Keť končí (pletenie slameného úľa), to je otvorené, ale potom sa bal obráťi a dá na dosku čeľiňe (V. Maňa VRB); Vráta bili otevríté dokoreňa (Brodské SKA); Mali jamu otvorenú a ból tam chlap f téj jame (Ružindol TRN)
L. otevrítá kuchiňa (Hlboké SEN) - bez povaly; otevrítá studna (Stupava BRA) - zrubová studňa bez prístrešku; otvorení komín (Rumanová HLO) - v starom type kuchyne komín s nezamurovaným spodným otvorom
F. maď otvorenú hlavu (Rim. Píla RS) - byť inteligentný a bystrý; máž dicki dvere otvórené (Bošáca TRČ) - môžeš odísť (prísť), kedy chceš
2. roztvorený, nezavretý: Kniha otvorená, aľe ňečítau̯, driemau̯ (Hor. Lehota DK); Štefan rospleščení na oji, oči otvorené (Ružindol TRN)
3. uvedený do činnosti, v prevádzke: Enom jeden skleb biu̯ otevrítí (Jablonové MAL); Ked biu̯a hospoda otevrítá, to sme si uš išli na dvie deci (Mokrý Háj SKA)
L. flinta bola otvorená (Dlhá n. Or. DK) - puška bola odistená, pripravená na výstrel
4. úprimný, priamy, čestný: Otvorení človek povie ždi, čo má na srci (Martin); otvorene i otvoreno prísl. k 4: No a tag vieťe, tag vám poviem otvoreňe, ako som to robievau̯ (Kľak NB); Otvoreno či poviam, eš si to nemau̯ robič (Ploské REV); Ňeh hovorí otvoreňe (Mošovce MAR)

odevrený p. otvorený


otevrený p. otvorený


otvorený, otevrený [ote-, ode-], zried otevritý príd
1. umožňujúci vstup, nezavretý: (učeň) se ma pry otworeneg lade prypowedaty (CA 1663); cez odewrené potowé diry se do teplého tela sskodliwá chmla a ostré wetry wbijajú (VOv 1779); owocze do sklepu složitj, tam okna a dwere pres den otewrene nechatj (Kal 18. st);
x. pren lechké chiry prigimá z otworenyma ussámi (PT 1778) pozorne počúva
2. nechránený, nezahradený, voľný: dobre wim, ze k prawu wždicky cestu otewrenu mam (BOBOT 1645); (zviera) skokem skrz otewrene pole z oču muže smizlo (VP 1764); wenkonczom sa zakazuge, abi z otewreným swetlom, to gest ze sweczu, z tresku, wen z izby do masstale winist kdokoly nesmel (KOŠECA 1771)
3. roztvorený na dve strany: swatý Agathon w posledneg nemocy ležjcý, za try dny očy swe otewrene a nepohnute držal (SK 1697); semihians: napúl otewritych ust (KS 1763); bili drén strká sa do otworenych rán (Zel 18. st)
4. neskrývaný, verejný, zjavný: wedeti dáwame tjmto listem nassim otewreným (TRENČÍN 1625); apertus: otewreny, zgáwny, nezakryty (KS 1763); diploma: otewreni list s pečeti (ML 1779)
5. priamy, úprimný: lidj otewreneho srdce; to, aby Filokles bil slibowaty mohl, geho uprimna a otewrena misl nedopustila (PT 1796)

Zvukové nahrávky niektorých slov

otvorený: →speex →vorbis
a cez otvorené dvere et par la porte ouverte
boli otvorené a kapitán ouverte, et le capitaine
dokorán otvorené a tri toute grande ouverte, et trois
keďže dvere zostali otvorené la porte restant ouverte
otvorené dvere vnikala dnu la porte ouverte entrait
spal s otvorenými očami dormait les yeux ouverts
tejto vždy otvorenej rany cette plaie toujours ouverte
to je okno otvorené c'est la fenêtre ouverte
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu