otupný príd. jednotvárny, clivý, nudný: o-é popoludnie, o. život;
otupne, otupno prísl. i vetná prísl.: o. hľadieť; je mi o.;
otupnosť -i ž.
otupne, otupno 2. st. -nejšie prísl.
otupno, otupne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ nevzbudzujúc svojimi prejavmi, vlastnosťami, znakmi záujem, pozornosť, otupným spôsobom, rovnako, jednotvárne, bez zmien: o. žiť; čas sa pomaly a o. vliekol; po prebdenej noci o. ležal, nevládal vstať; Otupno pôsobí len pohľad na opustené sídliská. [Sme 2010] 2. vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje psychický stav pri nedostatku (zmysluplnej, zaujímavej, podnetnej a pod.) činnosti, nudne, jednotvárne: bolo mu o. tak dlho čakať; v nemocnici jej už bolo o.; nie je ti o. vysedúvať celý deň pred televízorom?; ach, ako je mi tu otupne! 3. vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje pocity smútku, clivoty, smutne, clivo: bolo mu bez nej o.; mame je v prázdnom byte o.; po víkendoch mi je samej tak o.; Idem i za vami, otec, už vám nebude otupno. [A. Hykisch]; Nie je vám smutne? – Cez deň to zbaví. Ale večerom je dakedy naozaj otupne. [A. Chudoba]; Zosmutnejú naše vŕšky! Otupnejšie nám bude! [Š. Žáry]
otupný príd. nudný, jednotvárny, clivý: o-á nálada, o. pocit; o. život, o-á práca; o-á dedina (Tim.); Otupný svet, keď sa začne smokliť. (Kuk.);
otupne, v prísudku i otupno prísl.: otupne hľadieť, o. žiť; je (mi) otupne (otupno);
otupnosť, -ti ž.