Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otupiť dok.

1. zbaviť ostrosti, urobiť tupým: o. sekeru; o. ostrie i pren. znížiť účinnosť;

pren. o. dôveru, kritiku oslabiť

2. urobiť otupeným: o. záujem;

nedok. otupovať

// otupiť sa otupieť: kosa sa o-la; cit sa o-l;

pren. sluch sa o-l oslabil

otupiť -pí -pia otup! -pil -piac -pený -penie dok.

otupiť sa -pí sa -pia sa otup sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

otupiť -pí -pia otup! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (čo) ▶ zbaviť ostrosti, urobiť tupým: o. nôž, kosu, sekeru; o. hrot ceruzky; vrtákom nesmieme pracovať až do úplného otupenia
2. (koho, čo) ▶ urobiť ľahostajným, necitlivým voči okoliu a vonkajším podnetom; syn. znecitliviť, zľahostajniť: nekonečné čakanie nás celkom otupí; žiaľ, smútok jej otupil srdce; starosti ju celkom otupili; snažia sa len otupiť zmysly ľudí, znecitliviť ich voči nerovnosti, neprávu a neslobode [Slo 2012]
3. (čo) ▶ zmenšiť silu, intenzitu, účinnosť a pod. niektorých prejavov syn. oslabiť: o. záujem čitateľa; o. smútok z rozchodu; lieky na otupenie bolesti; radosť z gólu otupila ostražitosť domácich; Aby sa akcia vydarila, museli otupiť bdelosť strážcov a obstarať čln. [M. Rajský]; Jeho zvyčajnú opatrnosť zrejme otupil alkohol. [I. Kšiňan]
4. obyč. publ. (čo, koho) ▶ znížiť silu, účinnosť, urobiť slabším, slabým, zoslabiť, oslabiť: o. útočnú silu hostí; o. protihráčov; otupenie súperovej ofenzívy; hľadali spôsob, ako o. aktivitu domácich; Celkovo sme im otupili hru. [Sme 1999]
◘ fraz. otupiť hrany zmierniť napätie; otupiť ostrie niečoho zmierniť, oslabiť ostrosť al. podstatu (obyč. kritiky, útokov)
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ otupovať

otupiť sa -pí sa -pia sa -pil sa -piac sa -pený -penie (sa) dok. (ø; čím) 1. ▶ (obyč. o rezných nástrojoch) používaním stratiť ostrosť, stať sa tupým; syn. otupieť: časom sa ostrie otupí a treba ho prebrúsiť; hrot ihly sa otupí; nôž sa rýchlo otupil; čepele holiaceho strojčeka sa otupili; rýchle otupenie brúsnych zŕn; Lebo ani ja už nevládzem, otupila sa mi šablička. [V. Šikula]
2. ▶ stať sa ľahostajným, necitlivým voči okoliu a vonkajším podnetom; syn. otupieť, zľahostajnieť, znecitlivieť: otupila sa vnímavosť vidieť krásu; pil som, aby som sa trocha otupil
3. ▶ stratiť na sile, intenzite, účinnosti a pod., stať sa slabším; syn. oslabnúť, ochabnúť, zoslabnúť, zoslabiť: bolestné spomienky sa časom otupia; záujem sa otupil; vzájomná nevraživosť sa postupne otupila; odhodlanie bojovať sa neotupilo; postupné otupenie strachu; rokmi sa mu sluch otupil; Samovyliečenie je veľmi vzácne, čiastočne sa môže stať, že sa alergia otupí vekom. [Sme 1998]
▷ nedok. ↗ otupovať sa

otupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. 1. (čo) ▶ zbavovať ostrosti, robiť tupým: o. sekeru; pren. o. ostrie kritiky, satiry zmierňovať
2. (koho, čo (čím)) ▶ robiť otupeným, ľahostajným, necitlivým voči okoliu a vonkajším podnetom: umelé prísady môžu o. naše zmysly; lieky ho dosť otupovali; montážna linka otupujúca mozog [Týž 2009]; Veroniku, žiaľ, alkohol neotupuje, skôr naopak. [N. Tanská]
3. (čo) ▶ robiť slabým, slabším, zmenšovať silu, intenzitu, účinnosť a pod.; syn. zoslabovať, oslabovať: o. pozornosť; o. akcieschopnosť; sedatíva začali účinkovať a otupovali bolesť; otupovanie iniciatívy a zodpovednosti
▷ dok. ↗ otupiť

otupovať sa -puje sa -pujú sa (ne)otupuj sa! -poval sa -pujúc sa -pujúci sa -povaný -povanie (sa) nedok. (čím; ø) 1. ▶ (o rezných nástrojoch) používaním strácať ostrosť, stávať sa tupým: sekera sa otupuje; brúsne zrná sa otupujú oterom; pri rezaní sa nože otupujú; opakovanou sterilizáciou sa ostrie chirurgických nástrojov otupuje
2. ▶ stávať sa otupeným, ľahostajným, necitlivým voči okoliu a vonkajším podnetom: o. sa alkoholom; ľudia sa postupne otupujú a sú ľahostajní k tomu, čo sa deje; prečo pije, prečo sa otupuje?; Už som to ďalej nemohla znášať, a tak som sa otupovala heroínom a tabletkami proti bolesti, snažila som sa zabudnúť. [P7 2005]
3. ▶ strácať na sile, intenzite, účinnosti a pod., stávať sa slabším; syn. oslabovať sa²: vekom sa otupuje zrak, sluch i čuch; ak sa pochvaly používajú často, ich vplyv sa otupuje; bolesť sa časom otupovala; jeho záujem postupne klesal, otupoval sa
▷ dok. ↗ otupiť sa

otupiť, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť tupým, poškodiť ostrie, zatupiť: o. kosu, sekeru, nôž; o ostrie, i pren. znížiť vyhrotenosť, účinnosť nejakej myšlienky, vtipu, satiry ap.;

2. (koho, čo) urobiť otupeným, duševne ľahostajným, necitným, apatickým: Neostane celé ľahostajným, hoci ho hádam i otupil trochu život. (Kuk.); o. cit, myseľ; o. záujem;

nedok. otupovať, -uje, -ujú

|| otupiť sa

1. stať sa tupým, zatupiť sa: Keď do mraveniska zabehne kosa, zaškripí a sa otupí. (Rys.)

2. stať sa otupeným, duševne zľahostajnieť, otupieť: cit sa otupil, myseľ sa otupila, záujem sa otupil;

nedok. otupovať sa

tupiť¹, -í, -ia nedok. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria: t. sekeru, t.. ostrie (noža, sekery);

opak. tupievať¹, -a, -ajú;

dok. zatupiť, otupiť

|| tupiť sa¹ stávať sa tupým, tupieť;

dok. zatupiť sa, otupiť sa tupiť², -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom al. správať sa takto voči niekomu, niečomu, haniť, hanobiť, urážať, znevažovať: [Paľa] nechcela nikdy, tupila, prezývala ho sprostým ľoľom. (Tim.) Ten, od ktorého najviac očakávala obranu, tak ju tupí. (Jégé); t. ľudskosť (A. Mat.);

opak. tupievať², -a, -ajú;

dok. potupiť

|| tupiť sa² zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o sebe al. navzájom, haniť sa, urážať sa, znevažovať sa, osočovať sa

otupiť dok. urobiť tupším, poškodiť ostrie: otupit nóš (Lukáčovce HLO)

otupiť dk čo urobiť tupým: hebefacere: otupiti, ztupiti (PD 18. st)