otrokár -a m.
1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov
2. pejor. utláčateľ, tyran: biely o.;
otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;
otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie
otrokárstvo -va s.
otrokárstvo -va s. 1. hist. ▶ spoločensko-ekonomický systém v staroveku v Európe a na Blízkom východe založený na využívaní práce (dočasných, doživotných či dedičných) otrokov; takýto systém aj v iných obdobiach: antické, staroveké o.; neľudskosť otrokárstva; zrušenie otrokárstva; boj proti otrokárstvu; v 16. storočí európske koloniálne veľmoci obnovili o. 2. práv. al. publ. novodobé otrokárstvo ▶ trestný čin, pri ktorom pod hrozbou násilia je obmedzená niečia osobná sloboda al. zdravie, a to núteným poskytovaním sexuálnych služieb, nútenou prácou a pod., obchodovanie s ľuďmi 3. pejor. ▶ závislé, neslobodné postavenie pracovníka, zamestnanca a pod., útlak, poroba; prílišná závislosť od niečoho, od niekoho: námezdné o.; práca detí hraničiaca s otrokárstvom; odbory obviňujú firmu z otrokárstva; pren. Novodobé otrokárstvo: spisovateľ je otrokom trhu. [LT 2001]
otrokár, -a m. vlastník, majiteľ otrokov, príslušník vládnucej triedy v otrokárskom a feudálnom zriadení vlastniaci výrobné prostriedky a otrokov;
pren. zotročovateľ, vykorisťovateľ: Ste nemravní utláčatelia a otrokári. (Jégé);
otrokársky príd.: hist., ekon. o-e zariadenie, o-a spoločnosť, o. systém triedna spoločnosť založená na vykorisťovaní otrokov otrokármi; o-e výrobné vzťahy forma vykorisťovania v otrokárskej spoločnosti;
otrokárstvo, -a str.
1. otrokárske zriadenie: antické o.;
2. expr. zotročovanie, útlak: hitlerovské o. (Heč.)