otrokár -a m.
1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov
2. pejor. utláčateľ, tyran: biely o.;
otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;
otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie
otrokársky -ka -ke príd.
otrokársky -ka -ke príd. 1. hist. ▶ súvisiaci s otrokárstvom, spoločensko-ekonomickým systémom založeným na využívaní práce bezprávnych ľudí, otrokov v staroveku i v iných obdobiach, súvisiaci s otrokárom, majiteľom otrokov: o. štát; otrokárske zriadenie; antická otrokárska spoločnosť; o. spoločenský poriadok; o. spôsob výroby; otrokárske vzťahy v štátoch starovekého Východu; otrokárske lode plné otrokov 2. pejor. ▶ vyznačujúci sa bezohľadným využívaním a privlastňovaním výsledkov práce iných, vykorisťovateľský: novodobé otrokárske dielne; osvojiť si otrokárske metódy; bojovať proti otrokárskym praktikám; otrokársky postoj zamestnávateľa voči zamestnancom [HN 2005]
otrokár, -a m. vlastník, majiteľ otrokov, príslušník vládnucej triedy v otrokárskom a feudálnom zriadení vlastniaci výrobné prostriedky a otrokov;
pren. zotročovateľ, vykorisťovateľ: Ste nemravní utláčatelia a otrokári. (Jégé);
otrokársky príd.: hist., ekon. o-e zariadenie, o-a spoločnosť, o. systém triedna spoločnosť založená na vykorisťovaní otrokov otrokármi; o-e výrobné vzťahy forma vykorisťovania v otrokárskej spoločnosti;
otrokárstvo, -a str.
1. otrokárske zriadenie: antické o.;
2. expr. zotročovanie, útlak: hitlerovské o. (Heč.)