otrokár -a m.
1. príslušník vládnucej vrstvy v otrokárskom zriadení; vlastník otrokov
2. pejor. utláčateľ, tyran: biely o.;
otrokársky príd.: o-e zriadenie spoloč.-ekon. formácia nasledujúca po prvobytnej; predmetom súkromného vlastníctva sú v nej výr. prostriedky aj otroci;
otrokárstvo -a s. otrokárske zriadenie
otrokár -ra pl. N -ri m.
otrokár -ra pl. N -ri m. 1. hist. ▶ (v staroveku, v otrokárskej spoločnosti) osoba, obyč. z vládnucej vrstvy, vlastniaca otroka, otrokov; majiteľ otrokov v iných obdobiach: otrokári v starovekom Egypte, Ríme; krutosť otrokára voči otrokom; vzbura proti vláde otrokárov; predať zajatca otrokárovi 2. práv. al. publ. ▶ kto (násilne) potláča ľudské práva a slobody: novodobí otrokári páchatelia trestného činu, pri ktorom pod hrozbou násilia obmedzujú niečiu osobnú slobodu al. zdravie, a to núteným poskytovaním sexuálnych služieb, nútenou prácou a pod.; nechať sa nalákať otrokármi na prácu do zahraničia 3. pejor. ▶ kto niekoho vykorisťuje, bezohľadne využíva výsledky jeho práce, utláčateľ, vykorisťovateľ: pracovať na svojich otrokárov za ponižujúcu mzdu; vydržím u nejakého otrokára päť rokov, našetrím si a dám výpoveď; Hej, nerob zo mňa otrokára! – osopil sa naňho Juro. [Z. Šulajová] ▷ otrokárka -ky -rok ž. k 2, 3: správate sa ako o.; ste novodobá o., ktorá využíva nezamestnanosť
otrokár, -a m. vlastník, majiteľ otrokov, príslušník vládnucej triedy v otrokárskom a feudálnom zriadení vlastniaci výrobné prostriedky a otrokov;
pren. zotročovateľ, vykorisťovateľ: Ste nemravní utláčatelia a otrokári. (Jégé);
otrokársky príd.: hist., ekon. o-e zariadenie, o-a spoločnosť, o. systém triedna spoločnosť založená na vykorisťovaní otrokov otrokármi; o-e výrobné vzťahy forma vykorisťovania v otrokárskej spoločnosti;
otrokárstvo, -a str.
1. otrokárske zriadenie: antické o.;
2. expr. zotročovanie, útlak: hitlerovské o. (Heč.)