Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

otrok -a mn. -ci m.

1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i; obchod s o-mi

2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne; stal sa ženiným o-om

robiť ako o. ťažko;

otrokyňa -e -kýň ž.;

otrocký príd.: o-é zajatie; expr.: o-á práca ťažká; o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná; o. preklad doslovný;

otrocky prísl.;

otrockosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otrok ‑a mn. ‑ci m.; otrokyňa ‑e ‑kýň ž.; otrocký; otrocky prísl.; otrockosť ‑i ž.

otrocký -ká -ké príd.


otrocky prísl.

otrocký -ká -ké príd. 1. hist. ▶ (v staroveku, v otrokárskej spoločnosti) súvisiaci s otrokom, bezprávnym človekom vo vlastníctve otrokára, súvisiaci s otroctvom: otrocké jarmo; otrocká pracovná sila; vykúpiť sa z otrockého postavenia; čítanie o tom, ako sa Izraeliti pripravovali zanechať otrocký život v Egypte [SmN 2003]
2. 2. st. -kejší expr. ▶ vyžadujúci obrovské vypätie síl, nesmierne úsilie na vykonanie al. dosiahnutie niečoho, ťažký, namáhavý: otrocká drina; otrocké podmienky zamestnancov neprijateľné; [...] takú otrockú robotu mohli zvládnuť iba vojaci alebo väzni. [K. Jarunková]; Tú najotrockejšiu prácu vykonali za vás a nik im nekázal. [R. Jašík]
3. expr., trochu pejor. ▶ prejavujúci prílišnú podriadenosť, pokoru, úslužnosť, prehnane pokorný, ponížený, ústupčivý; svedčiaci o tom: otrocká povaha, mentalita; otrocká pokora, poníženosť pred nadriadenými; má ustráchanú, otrockú dušu; od svojich blízkych vyžadoval otrockú poslušnosť a vernosť bezvýhradnú
4. 2. st. -kejší expr., trochu pejor. ▶ príliš sa pridržiavajúci originálu, pôvodnej podoby, presný, ale netvorivý, neinvenčný, doslovný: o. preklad literárnej predlohy; otrocké využívanie, napodobňovanie folklórnych prvkov; otrocké kopírovanie originálu; najotrockejšie filmové prepisy


otrocky prísl. 1. hist. ▶ v postavení bezprávneho človeka, otroka; ako otrok: vzali ho do zajatia, aby im o. slúžil
2. expr. ▶ s nadmernou fyzickou námahou, s vynaložením veľkého úsilia, ťažko, namáhavo: o. drieť, lopotiť sa v neľudských podmienkach; o. tlačiť motorku do kopca; nie sú zvyknutí o. pracovať s krompáčom a lopatou
3. expr., trochu pejor. ▶ s prílišnou podriadenosťou, úslužnosťou, prehnane pokorne, ponížene, bez dôstojnosti: o., bez rozmýšľania plniť každý príkaz; o. sa niekomu prispôsobovať; byť zvyknutý o. poslúchať; byť o. úslužný voči nadriadeným; odmieta sa o. podriaďovať; nemieni byť o. poníženou; Miloval ich [dcéry] slepo, oddane, priam otrocky. [J. Pronská]
4. expr., trochu pejor. ▶ s úplnou zhodnosťou s pôvodnou podobou, bez tvorivého, originálneho prístupu, presne doslovne: o. sa pridržiavať predlohy; preklad je o. doslovný; filmy nemusia o. napodobovať knižné predlohy; literatúra o. nekopíruje skutočnosť; Netvrdím, že vždy sa treba otrocky držať scenára, ale v tomto prípade som spokojný s výsledkom. [InZ 2002]
5. expr.nekriticky, neobjektívne so zreteľom na mieru, vo veľkej miere, veľmi, prehnane: o. lipnúť na majetku; o. dodržiavať všetky tradície

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


doslovný ktorý je podaný presne, doslovne, úplne taký ako pôvodný (obyč. o písanom al. hovorenom prejave; op. voľný) • presnýverný: doslovný, presný citát; doslovné, verné pretlmočenie odkazuexpr. otrocký (neodbočujúci ani minimálne od originálu) • kalkový (utvorený ako kalk, t. j. doslovným preložením): čítať otrocký preklad románu; kalkový preklad anglických slov


otrocky 1. porov. otrocký 1 2. porov. ponížený, pokorný 3. p. doslova 1


otrocký 1. týkajúci sa otroka, charakteristický pre otroka • kniž. rabský: otrocké zajatie, otrocký vzťah; zhodiť otrocké, rabské putá

2. p. ponížený, pokorný 3. p. úplný 2; presný 4 4. p. ťažký 3


pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tváriodovzdanýoddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasomponíženýexpr.: poddanskýotrockýkniž. al. expr. rabskýkniž. devótnyzried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónomskrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenieexpr. prepokornýexpr.: psípsovský: psí, psovský pohľad


ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokornýskrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmizastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka)expr.: poddanskýotrockýrabskýpejor.: sluhovskýlokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správaniekniž. devótnypejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanieúctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobníkprosebnýzried. poddaný


presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otrocký p. otrok


otrok, -a, mn. č. -ci m.

1. v otrokárskom a feudálnom zriadení človek pozbavený všetkých práv, majetku a výrobných prostriedkov (bol vlastníctvom otrokára, ktorý ho mohol predať i zabiť): obchod s o-mi, predávať o-ov

expr. robiť, drieť, žiť ako o. vo veľmi ťažkých podmienkach;

2. expr. kto úplne podriadi svoju vôľu niekomu al. niečomu, človek úplne závislý od niekoho, od niečoho: je o-om svojho zvyku; o. svojich vášní; Pašovatelia boli otrokmi svojho remesla. (Urb.);

otrocký príd.

1. týkajúci sa otroka, typický pre otroka: o-á práca, i pren. veľmi ťažká, úmorná, nadľudská; o-é poníženie (Jégé)

o-é jarmo, o-é putá stav, položenie otroka, pren. poroba;

2. expr. bezvýhradný, úplný, absolútny: o-á vernosť, poslušnosť, poddanosť, o-á závislosť; o. zvyk ktorého sa nemožno zbaviť;

3. expr. presne napodobňujúci, kopírujúci, doslovný: o. preklad, o-é kopírovanie, napodobovanie;

otrocky prísl.;

otrockosť, -ti ž. bezvýhradná oddanosť, závislosť, podriadenosť;

otrokyňa, -ne, -kýň ž.

otrocký p. otrok


otrok m.
1. bezprávny človek ako majetok otrokára: Došeu̯ do zajacá a dostau̯ sa jak ostatňí za otrokú (Záh. Bystrica BRA); Otroci jih mušeľi krucic (V. Šariš PRE)
2. človek závislý od niekoho, niečoho, podriadený niekoho: A čo som ja váž otrok, abi som bez grajciara ľen robiu̯ (Králiky BB); Sedliak, to je takí ako otrok: vždi drhňe a ňiž ňema (Detva ZVO); To je otrok, aňi človeg už ňé, zoďere sa a čo s toho!? (Lapáš NIT)
F. biď aňi otrog od mlaďi (Bystrička MAR), narobiť sa jag otrok (Lapáš NIT), robiťi ako otrok (Málinec LUČ), robidz jag otrok (Sobrance) - veľa a ťažko pracovať; otrocký príd. k 2: To bolo otrocké jedno zamesnaňie (Lukáčovce HLO); otrocká robota (Koniarovce TOP)

otrok m
1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára: zahradu dwa otrokowe geho (Telemacha), s kterjmj y sam pracowal, delaly (PT 1796); kolikrat z čelatku swu nakladate jako z otroki (SJ 18. st)
2. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho, niečoho: Iudass z aposstola ucinen gest otrok diabelski (MS 1758); newerni o bogi tomto nic nevi, gsa otrok žadosti; pokritec svu bliskavu poslusznost neridi slovem božim, ale vuly lidsku, gichž otrok gest, nemate dedictvi v neby vi ste otroci dabla (SS 18. st); -yňa ž k 1: nektery manželowe swe manželky za opowržene dywky držagi, ale s nima gako z otrokinemy zachazegi (Le 1730); otrocký príd k 1: (kráľ) nas obauch do sausednjho lesa wyprawiťi rozkazal, abichom tam powinnosti otrocke wikonawali (PT 1778); servilis: otrocký (PD 18. st)
P. atpn Atrachyk ( 1274); Otrochyk ( 1277 v Gemeri);
x. tpn villa Otroc (Otrokovce 1156 CDSl); poss. Otrochok (Otročok 1291 VSO)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu