Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

otrok -a mn. -ci m.

1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných obdobiach: starovekí o-i; obchod s o-mi

2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho: o. zvyku, vášne; stal sa ženiným o-om

robiť ako o. ťažko;

otrokyňa -e -kýň ž.;

otrocký príd.: o-é zajatie; expr.: o-á práca ťažká; o-á závislosť, poslušnosť bezvýhradná; o. preklad doslovný;

otrocky prísl.;

otrockosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otrok ‑a mn. ‑ci m.; otrokyňa ‑e ‑kýň ž.; otrocký; otrocky prísl.; otrockosť ‑i ž.

otrocký -ká -ké príd.

otrocký -ká -ké príd. 1. hist. ▶ (v staroveku, v otrokárskej spoločnosti) súvisiaci s otrokom, bezprávnym človekom vo vlastníctve otrokára, súvisiaci s otroctvom: otrocké jarmo; otrocká pracovná sila; vykúpiť sa z otrockého postavenia; čítanie o tom, ako sa Izraeliti pripravovali zanechať otrocký život v Egypte [SmN 2003]
2. 2. st. -kejší expr. ▶ vyžadujúci obrovské vypätie síl, nesmierne úsilie na vykonanie al. dosiahnutie niečoho, ťažký, namáhavý: otrocká drina; otrocké podmienky zamestnancov neprijateľné; [...] takú otrockú robotu mohli zvládnuť iba vojaci alebo väzni. [K. Jarunková]; Tú najotrockejšiu prácu vykonali za vás a nik im nekázal. [R. Jašík]
3. expr., trochu pejor. ▶ prejavujúci prílišnú podriadenosť, pokoru, úslužnosť, prehnane pokorný, ponížený, ústupčivý; svedčiaci o tom: otrocká povaha, mentalita; otrocká pokora, poníženosť pred nadriadenými; má ustráchanú, otrockú dušu; od svojich blízkych vyžadoval otrockú poslušnosť a vernosť bezvýhradnú
4. 2. st. -kejší expr., trochu pejor. ▶ príliš sa pridržiavajúci originálu, pôvodnej podoby, presný, ale netvorivý, neinvenčný, doslovný: o. preklad literárnej predlohy; otrocké využívanie, napodobňovanie folklórnych prvkov; otrocké kopírovanie originálu; najotrockejšie filmové prepisy

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


doslovný ktorý je podaný presne, doslovne, úplne taký ako pôvodný (obyč. o písanom al. hovorenom prejave; op. voľný) • presnýverný: doslovný, presný citát; doslovné, verné pretlmočenie odkazuexpr. otrocký (neodbočujúci ani minimálne od originálu) • kalkový (utvorený ako kalk, t. j. doslovným preložením): čítať otrocký preklad románu; kalkový preklad anglických slov


otrocký 1. týkajúci sa otroka, charakteristický pre otroka • kniž. rabský: otrocké zajatie, otrocký vzťah; zhodiť otrocké, rabské putá

2. p. ponížený, pokorný 3. p. úplný 2; presný 4 4. p. ťažký 3


pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tváriodovzdanýoddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasomponíženýexpr.: poddanskýotrockýkniž. al. expr. rabskýkniž. devótnyzried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónomskrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenieexpr. prepokornýexpr.: psípsovský: psí, psovský pohľad


ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokornýskrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmizastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka)expr.: poddanskýotrockýrabskýpejor.: sluhovskýlokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správaniekniž. devótnypejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanieúctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobníkprosebnýzried. poddaný


presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otrocký p. otrok


otrok, -a, mn. č. -ci m.

1. v otrokárskom a feudálnom zriadení človek pozbavený všetkých práv, majetku a výrobných prostriedkov (bol vlastníctvom otrokára, ktorý ho mohol predať i zabiť): obchod s o-mi, predávať o-ov

expr. robiť, drieť, žiť ako o. vo veľmi ťažkých podmienkach;

2. expr. kto úplne podriadi svoju vôľu niekomu al. niečomu, človek úplne závislý od niekoho, od niečoho: je o-om svojho zvyku; o. svojich vášní; Pašovatelia boli otrokmi svojho remesla. (Urb.);

otrocký príd.

1. týkajúci sa otroka, typický pre otroka: o-á práca, i pren. veľmi ťažká, úmorná, nadľudská; o-é poníženie (Jégé)

o-é jarmo, o-é putá stav, položenie otroka, pren. poroba;

2. expr. bezvýhradný, úplný, absolútny: o-á vernosť, poslušnosť, poddanosť, o-á závislosť; o. zvyk ktorého sa nemožno zbaviť;

3. expr. presne napodobňujúci, kopírujúci, doslovný: o. preklad, o-é kopírovanie, napodobovanie;

otrocky prísl.;

otrockosť, -ti ž. bezvýhradná oddanosť, závislosť, podriadenosť;

otrokyňa, -ne, -kýň ž.

otrocký p. otrok


otrok m.
1. bezprávny človek ako majetok otrokára: Došeu̯ do zajacá a dostau̯ sa jak ostatňí za otrokú (Záh. Bystrica BRA); Otroci jih mušeľi krucic (V. Šariš PRE)
2. človek závislý od niekoho, niečoho, podriadený niekoho: A čo som ja váž otrok, abi som bez grajciara ľen robiu̯ (Králiky BB); Sedliak, to je takí ako otrok: vždi drhňe a ňiž ňema (Detva ZVO); To je otrok, aňi človeg už ňé, zoďere sa a čo s toho!? (Lapáš NIT)
F. biď aňi otrog od mlaďi (Bystrička MAR), narobiť sa jag otrok (Lapáš NIT), robiťi ako otrok (Málinec LUČ), robidz jag otrok (Sobrance) - veľa a ťažko pracovať; otrocký príd. k 2: To bolo otrocké jedno zamesnaňie (Lukáčovce HLO); otrocká robota (Koniarovce TOP)

otrok m
1. v otrokárskom zriadení bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára: zahradu dwa otrokowe geho (Telemacha), s kterjmj y sam pracowal, delaly (PT 1796); kolikrat z čelatku swu nakladate jako z otroki (SJ 18. st)
2. človek celkom ovládnutý niečím, závislý od niekoho, niečoho: Iudass z aposstola ucinen gest otrok diabelski (MS 1758); newerni o bogi tomto nic nevi, gsa otrok žadosti; pokritec svu bliskavu poslusznost neridi slovem božim, ale vuly lidsku, gichž otrok gest, nemate dedictvi v neby vi ste otroci dabla (SS 18. st); -yňa ž k 1: nektery manželowe swe manželky za opowržene dywky držagi, ale s nima gako z otrokinemy zachazegi (Le 1730); otrocký príd k 1: (kráľ) nas obauch do sausednjho lesa wyprawiťi rozkazal, abichom tam powinnosti otrocke wikonawali (PT 1778); servilis: otrocký (PD 18. st)
P. atpn Atrachyk ( 1274); Otrochyk ( 1277 v Gemeri);
x. tpn villa Otroc (Otrokovce 1156 CDSl); poss. Otrochok (Otročok 1291 VSO)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu