Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

otriasť otrasie otrasú dok.

1. mocne zatriasť, zalomcovať: výbuch o-l dverami

2. trasením odstrániť z povrchu: o. popol, o. blato, sneh (z topánok)

3. trasením zbaviť niečoho: o. cigaretu

4. mocne zapôsobiť, vzrušiť: udalosť ním o-la

5. oslabiť, podlomiť: o. základmi zriadenia, o. dôver(o)u niekoho;

nedok. otriasať -a

// otriasť sa

1. mocne sa zatriasť, zachvieť sa: dom sa o-l;

pren. o. sa odporom

2. striasť zo seba, otrepať sa: o. sa ako pes i fraz.;

nedok. otriasať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otriasať ‑a ‑ajú nedok.; otriasať sa

otriasať -sa -sajú -saj! -sal -sajúc -sajúci -saný -sanie nedok.


otriasať sa -sa sa -sajú sa -saj sa! -sal sa -sajúc sa -sajúci sa -sanie sa nedok.

otriasajúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ vyvolávajúci silný citový otras, rozrušenie a pohnutie z niečoho veľmi zlého, ohavného; syn. otrasný, desivý: otriasajúca tragédia; o. obraz života v trestaneckom tábore; otriasajúce zvesti o hlade a epidémiách; podať otriasajúce svedectvo o osvienčimských hrôzach; nové fotografie sú ešte otriasajúcejšie; otriasajúci opis vraždenia a lúpenia, ktoré sa odohralo od vstupu do mesta [V. Zamarovský]
2. expr. ▶ (obyč. o zvuku) pôsobiaci s veľkou intenzitou, nadmieru hlasný, ohlušujúci: o. výbuch; o. výkrik; voda sa valila s otriasajúcim hrmotom; V roztvorených dverách obradnej siene sa zjaví žltá truhla, ozvú sa otriasajúce tóny dychovej hudby. [A. Baláž]
▷ ↗ i otriasať


otriasať -sa -sajú -saj! -sal -sajúc -sajúci -saný -sanie nedok. 1. (čím) ▶ nárazom, otrasmi uvádzať do (slabšieho) kmitavého pohybu, triasť, lomcovať: dupot otriasal domom; mestom otriasajú výbuchy; neos. loďou otriasalo; pren. S neslýchanou silou mnou otriasali výbuchy bolesti. [J. Lenčo]
2. (čím) ▶ (obyč. o prírodných živloch) s obrovskou silou vychyľovať niečo z pokojného stavu; syn. lomcovať: víchrica otriasa okenicami; vietor otriasal plachtou; dunenie kanónov otriasalo palubou
3. (čo (z čoho, z koho)) ▶ trasením, miernymi trhavými pohybmi odstraňovať, zhadzovať niečo nepotrebné, nežiaduce z povrchu; syn. striasať: o. vodu z vlasov; o. popol z cigarety do popolníka; z klobúka otriasa dažďové kvapky; dupkal nohami, otriasal zo seba sneh; otriasal chrústy zo stromov; Okolo nôh sa mu pletú sliepky, otriasajú zo seba celodenný prach, náhlivo sa tmolia po dvore. [D. Dušek]
4. (čo (od čoho)) ▶ trasením zbavovať niečo nepotrebných častí: o. repu od hliny; o. umytú vňať od vody; otriasa topánky od blata; A ruky, ktoré si otriasala od omrviniek chleba ako malá veverička? [L. Ballek]
5. (čím, kým) ▶ silno obyč. negatívne pôsobiť na psychický stav, rozrušovať, dojímať, rozochvievať niekoho: zhromaždeným davom otriasa žiaľ; únosy detí otriasajú svetom
6. (čím) ▶ vnášať, vyvolávať napätie, nespokojnosť, rozruch; syn. znepokojovať, rozrušovať: politickou scénou otriasa korupčný škandál; spoločenské nepokoje otriasajú krajinou; mestom otriasala vlna etnického násilia
7. (čo/čím) ▶ nepriaznivo meniť pôvodný stav a tým spôsobovať oslabenie niečoho, narúšať: o. dôveru v platnosti zákonov; o. autoritu štátu; o. základy, základmi demokracie; prípad otriasol jeho istotou
dok. k 1, 3 7otriasť


otriasať sa -sa sa -sajú sa -saj sa! -sal sa -sajúc sa -sajúci sa -sanie sa nedok. 1. (čím; ø) ▶ v rýchlom slede sa prejavovať krátkymi, kmitavými pohybmi, prudko, silno sa chvieť, triasť sa: zem sa otriasa dupotom koní; mesto sa otriasa výbuchmi; muzikanti vyhrávali, až sa okná otriasali drnčali; celý dom sa otriasal v základoch, od základov veľmi, silno sa chvel, ↗ i fraz.; jej telo sa otriasalo hlbokými vzlykmi; Anna plakala. Plakala len očami, bez otriasania pliec a ticho. [H. Zelinová]
2. (od čoho; ø) ▶ trasením, miernymi trhavými pohybmi sa niečoho zbavovať, striasať zo seba obyč. prach, nečistotu al. vodu; syn. otrepávať sa: o. sa od vody; zastali pred dverami a otriasajú sa od snehu; zmoknuté sliepky sa otriasajú; Len vrabce sa stále mrvili a otriasali, vykrúcali hlavy a naťahovali si krídla. [D. Dušek]
3. (čím/od čoho) ▶ jemne sa triasť, chvieť na tele, obyč. pri nepríjemných pocitoch a stavoch: o. sa strachom, chladom, odporom; otriasal sa rozhorčením; pri myšlienke na budúcnosť sa neotriasa hrôzou; Celé telo sa otriasalo od plaču. [I. Kadlečík]
4. publ.nepriaznivo sa meniť a tým spôsobovať oslabenie niečoho, oslabovať sa2; syn. narúšať sa, podlamovať sa: postavenie firmy sa otriasa; spoločnosť, v ktorej sa otriasajú piliere istôt; krajina sa otriasala pod ťarchou krízy; pren. expr. Manželstvo sa začína otriasať, atmosféra sa zahusťuje. [N. Tanská]
5. expr. al. publ. (ø; z čoho) ▶ znova nadobúdať duševné a fyzické sily, vôľu, schopnosti a pod., spamätávať sa: začal sa o. z prvých problémov; v tíme sa otriasajú z odchodu kvalitných hráčov; ekonomika sa pomaly otriasa z hospodárskej krízy
fraz. publ. otriasať sa v základoch/od základov preukazovať neschopnosť, nedostatok pevnosti2, stability fungovania, byť v rozklade
dok.otriasť sa


otriasť -rasie -rasú otras! -riasol -riasla -rasúc -rasený -rasenie dok. 1. (čím) ▶ nárazom, otrasmi uviesť do (slabšieho) kmitavého pohybu; spôsobiť chvenie, otrasy; syn. zatriasť, zalomcovať: prímorskou oblasťou otriaslo silné zemetrasenie; výbuch otriasol domom; obrovská explózia otriasla parkoviskom, trhoviskom; pren. Výkrik, ktorý otriasol múrmi horiaceho paláca. [J. Lenčo] hlasno sa rozľahol; Vtom horami otriasol náramný rachot. [A. Devečková]
2. (čo (z čoho, z koho)) ▶ trasením, miernymi trhavými pohybmi odstrániť niečo nepotrebné al. nežiaduce z povrchu; syn. striasť, oklepať: o. blato z topánok; o. zo seba prach; otrasie zo šiat omrvinky; Bol celý od srieňa. Otriasol ho. [J. Tužinský]
3. (čo (od čoho)) ▶ trasením postupne zbaviť niečo všetkých nepotrebných častí; syn. oklepať, otrepať: o. cigaretu do popolníka; o. čižmy od snehu; vojde na verandu, otrasie baranicu; otriasol si tretry od prachu; Zloží kufor, otrasie si dlane, akoby bol niesol múčne vrece. [Š. Žáry]
4. (kým, čím) ▶ silno obyč. negatívne zapôsobiť na duševný stav, rozrušiť, dojať, ohromiť, rozochvieť: správa ním hlboko otriasla; jej plač ním otriasol; slovami lekára boli hlboko otrasení; Takéto tragédie sa vtedy stávali, ale človekom to nemôže neotriasť. [E. Dzvoník]; Vincom otriaslo vedomie, že je starý, nepotrebný. [R. Jašík]; Domácimi gól neotriasol a už o tri minúty bolo vyrovnané. [Šp 2010]
5. (čím, kým) ▶ vyvolať, vniesť napätie, nespokojnosť, rozruch; syn. znepokojiť, rozrušiť: verejnosťou otriasol škandál s odpočúvaním; mestom otriasli prípady úmrtí dvoch mladých žien; všetkými otriasla krutosť páchateľov
6. (čo/čím) ▶ nepriaznivo zmeniť pôvodný stav a tým spôsobiť oslabenie niečoho; syn. narušiť, podlomiť: o. dôverou, dôveru; o. istotou, istotu; čo tak náhle otriaslo jeho sebadôverou?; kríza otriasla finančnými trhmi; spoločnosť bola po vojne od základu otrasená; hodnovernosť svedkov bola viac ako otrasená
nedok.otriasať


otriasť sa -rasie sa -rasú sa otras sa! -riasol sa -riasla sa -rasúc sa -rasený -rasenie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ prejaviť sa krátkymi, kmitavými pohybmi, zatriasť sa, zachvieť sa: zem sa otriasla pri výbuchu; okná sa otriasli; celý internát sa otriasol hromovým výkrikom; Dvere sa otriasli mohutnými údermi. [D. Dán]; pren. Zreval som tak, až sa otriasli hory a rozvlnilo more. [J. Lenčo]
2. (od čoho; ø) ▶ trasením, trhavými pohybmi postupne striasť zo seba niečo nepotrebné al. nežiaduce, zbaviť sa niečoho; syn. otrepať sa: vstane, otrasie sa od prachu; otraste sa poriadne od snehu!; Hladík sa otrasie ani pes, čo práve vyliezol z Dunaja. [P. Ševčovič]i fraz.
3. (čím/od čoho) ▶ jemne sa zatriasť, zachvieť na tele, obyč. pri nepríjemných pocitoch a stavoch: o. sa odporom, od odporu; o. sa hrôzou; otriasla sa od zimy a lepšie sa pozakrývala; Vypil na dúšok, s pôžitkom sa otriasol. [J. Balco]; Ruka bola spotená, vlhká, otriasol sa hnusom. [V. Mináč]
4. publ.nepriaznivo sa zmeniť a tým spôsobiť oslabenie niečoho, oslabiť sa2, narušiť sa: sociálne istoty sa otriasli v základoch; postavenie latinčiny sa otriaslo začiatkom 18. storočia; jeho postavenie najlepšieho šachistu sveta sa otriaslo
5. expr. al. publ. (ø; z čoho) ▶ dostať sa z nepríjemného stavu, znova nadobudnúť duševné a fyzické sily, vôľu, schopnosti a pod., spamätať sa, vzchopiť sa: o. sa z debaklu; niekto sa po neúspechu hneď otrasie; krajina sa otriasla z posledných nepokojov; je čas o. sa a ísť ďalej; Vrátil sa [športovec], otriasol sa a získal titul. [Šp 2007]
fraz. otrasie sa ako pes nehanbí sa za svoje skutky
nedok.otriasať sa

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasťotriasaťstriasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odporzmietaťklátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľmrviť: triaška ho mrvíexpr.: drviťdrgľovaťhrgľovaťhrkľovaťlomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomímykaťšklbaťtrhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazouexpr.: kmásaťdrmať: kmásal, drmal ho za plecenár. drvoliť


mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


otriasať sa p. triasť sa 2


triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejústriasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpaexpr.: klepať sadrgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimyvibrovaťkmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibrujemykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity mykápotriasať sapomykávať sapotrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasalazachvievať saochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení)zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajúdunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť


triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v rukeexpr.: drmaťdrmancovať: drme ho za plecepotriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostommykaťtrhaťhovor. expr.: myksovaťmyksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabátpomykávaťpotrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecamilomcovaťexpr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromuexpr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasaťotriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasaťmrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrvíexpr.: drviťdrgľovať: horúčka ním drví, drgľujelomcovaťexpr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otriasť, otrasie, otrasú, otriasol, rozk. otras dok.

1. (čo, čím) silno pohýbať niečím, zatrepať, zatriasť niečím; spôsobiť otras: Víchor otrasie (strom) do koreňa. (Kuk.) Ťuhík otriasol krídelkami. (Pláv.); výstrel otriasol vzduchom, oknami; neos. dvermi otriaslo (Fel.); pren. Pozíciu u plukovníka má už beztak otrasenú (Letz) oslabenú.

expr. o. krpce (krpcami) prísť o život: Človek by ľahko otriasol krpce. (Ráz.)

2. (čo, čo z čoho) trasením odstrániť z povrchu, striasť: o. cigaretu, o. popol z cigarety; o. sneh, blato, rosu z niečoho; o. hrušky, slivky zo stromu; otrasie zo šiat otrusinky (Vaj.); pren. Ľudoví ledva otriasol prach školský (Tim.) skončil školu;

3. (koho, čo, kým, čím) silne zapôsobil na niekoho, vzrušiť, dojať, rozochvieť niekoho: Petra otriasol hus. (Letz) Prípad otriasol skleslými ľuďmi. (Ondr.); čosi jedinečné, čo by otriaslo celým svetom (Urb.); (Deň priniesol) jedným duševné uspokojenie, iným otriasol svedomie až do základu. (Kuk.)

4. (čo, čím) podlomiť, zlomiť, oslabiť: o. dôveru, vôľu, vieru, istotu, dôverou, vôľou, vierou, istotou niekoho; o. základmi niečoho;

nedok. otriasať, -a, -ajú

|| otriasť sa

1. silno sa pohýbať, zatriasť sa, zachvieť sa: zem sa otriasla, okná, steny sa otriasli, dom sa otriasol napr. pri výbuchu; pren. Otriasol sa dvor salvou smiechu (Tat.) mohutne zaznel smiech.

2. (z čoho i bezpredm.) trepaním, striasaním sa zbaviť niečoho, striasť zo seba prach, sneh, vodu ap.: otrasie sa zo snehu (Ráz.); Otriasol sa ako pes, keď vylezie z vody. (Chrob.)

3. striasť sa na tele pri zimomriavkach al. od nejakého nepríjemného pocitu, zachvieť sa: Buček si upil, otriasol sa. (Urb.) „Brŕ!“ otriasol sa odporom. (Letz);

nedok. otriasať sa

otriasať nedok.
1. trasením zbavovať niečoho: Ket mažeš štukátor, dobre otrásaj ščetku do kíbla (Červeník HLO); otriasať stromi (Bobrovec LM); otrásaď jäbloň (Hor. Lehota DK)
2. csl trasením oddeľovať z povrchu, striasať: Mislín si, škoda bi bolo predajné ovocié otrásat (Dol. Súča TRČ); Ked dobra chviľa, cala rodzina idze do zahradi otriasac šľifki (Brezina TRB); jäbľčka otrásať (Hor. Lehota DK)


otriasať sa nedok. striasať niečo zo seba, trasením odstraňovať zo seba: Ňeotrásaj sa mi nat tú múkú! (Bošáca TRČ); otriasať sa (Zombor MK)

otriasť [-rá-] dk
1. čo kam z koho trasením odstrániť z povrchu, striasť: a on syce kdiž otrásel gassťerku do ohňa nic zlého nesnésel; podétnjte strom a obsekagte ratolésti geho; otráste ljstj geho y rozhážte owocj geho (KB 1757);
x. pren otras ze seba prach hrichuw a neprawosti, ktereho gsi na sebe w tomto swete nazbirala (MK 18. st) zbav sa
2. čo vysypať, zosypať niečo: Istjna gducze ponymo domu Iana Gabeloweho, žeby gako sa sama znala, fertussku swu z prahu, w ktereg nečzo žeby bulo, pusty na prach dwery geho otrasla (KOŠECA 1742); gako stjn kdiž se uchyluge, odneseň a otraseň sem gako kobylki (BlR 18. st); otriasať ndk k 1: excutio: wytrásám, otrásám ňečo; suecutio: potrásám, strásám, otrásám (KS 1763);
x. pren zemsky asnad gsi a od hrichuw smradlawy, hle, zem ktera mela prigati telo Krystowe, prweg se trasge, nečistoty otrasa (MS 1758); v tento den y s židovkámi gdau k vode, nad kteru otrásagu své ssaty (BT 1758); otriasať sa ndk trasením sa zbavovať niečoho: excutio: otrásám se (KS 1763)

smrtiacich zemetrasení, ktoré pravidelne otriasajú séismes meurtriers qui secouent régulièrement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu