Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otrhaný príd.

1. (o veciach) roztrhaný, ošklbaný: o-é šaty

2. pejor. (o človeku) majúci roztrhané oblečenie;

otrhane prísl.;

otrhanosť -i ž.

otrhaný -ná -né 2. st. -nejší príd.

otrhaný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o veciach) používaním, nosením viditeľne znehodnotený, opotrebovaný obyč. na povrchu; syn. roztrhaný: otrhané šaty; mal oblečenú otrhanú bundu a výraz bezdomovca; chodil v čoraz otrhanejšom oblečení; [...] aby sme sa nemuseli hanbiť za jeho večné strnisko, bezzubý úsmev, hrubé reči alkoholika, otrhané nohavice [V. Švenková]; Akási babka v otrhanom kabáte kŕmi holuby. [Sme 1996]
2. ▶ (o človeku) majúci roztrhané, zodraté, obnosené oblečenie, chudobne, biedne oblečený: po uliciach sa túlali otrhané deti; kto zamestná otrhaného človeka bez trvalého bydliska?; vyzeral špinavší a otrhanejší než ostatní; Po páde diktatúr sa v uliciach zjavili [...] arogantní zbohatlíci, prostitútky bez hanby, sebaistí díleri drog, otrhaní žobráci, pokorení starci. [P. Rankov]
◘ fraz. byť otrhaný ako lipa byť v zlom, znehodnotenom oblečení, byť veľmi otrhaný

otrhaný príd. expr.

1. (o človeku) majúci roztrhaný, obdratý oblek, biedne oblečený; (o šatách) roztrhaný, rozdriapaný, ošklbaný: o. človek; o-é a špinavé deti (Jégé); o. kabát, o-é nohavice; chodiť (byť) o. ako žobrák (ako lipa) veľmi;

2. zastar. ošumelý, ošarpaný: o-á chalupa (Dobš.); o-é krčmy (Kal.);

otrhane prísl.: o. oblečený (Dobš.);

otrhanosť, -ti ž.

otrhaný príd.
1. csl majúci roztrhané oblečenie, biedne oblečený (o človeku); Ag bi si mau̯ dáko zimušnuo kabaťisko, pošľi ujkovi, takí choďí otrhaní (Dol. Lehota DK); Choďí otrhaní (Bystrička MAR); Mala tíh ďeťí ňeúrekom, ale otrhané jej ňechoďili (Návojovce TOP); To si dze takí otrhaní na posmech sveta išiel!? (Rajec ŽIL); To zme take otarhane chodziľi (Fintice PRE);
F. otrhaní ako jäbloň (Jasenová DK), otrhaní jag lipa (Ružindol TRN), chodzi otrhani jak šintir (Kanaš PRE), otrhani jag džat (Markušovce SNV) - oblečený v biednych, dotrhaných šatách
2. expr. zried. ošarpaný (o stavbe): otrhaná chalupa (Necpaly MAR)

otrhaný [ot(e)r, otre-] príd
1. oddelený trhaním: nad pawlacžu gest powal z deskamj mnohymj otrhanymj (NEMŠOVÁ 1691)
2. (o človeku) majúci roztrhané, obtrhané šaty: (o šatách) roztrhaný, rozdriapaný, ošklbaný: psota na mnie, otrhany y bosy choditi musim, wuokol mi gedon wikapal (SKLABIŇA 1606); v otrhaných šatách, v podrápaných gatách do kúta posacuge (BV 1652); hotowegsa som sweg zemy skapat, lez tu otrehana byt a ot hladu umret (s. l. 17. st); (siroty) na potupu pred ludmj chodja otrhane (JASENICA 1710); poručil Iozafat negaké otrhané a wetché rúcho prinésti (VP 1764)
F. kdo ma kabat otrhanj, ten bywa opowrženj (Se 18. st) šaty robia človeka
3. (o predmete) starý, znehodnotený; ošarpaný: dom pak bil wssecek otrhany a yako spustateny (ĽUBIETOVÁ 1657); (:sztawany:) potem po uszkočzeny otrhane a obnazene ano y ze stranky poruczane zanyechal (ČACHTICE 1749); abi wsseci narodi vihnate neboli od otca meho do tegto otrhaneg masstali (SJ 18. st)