Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

otrava -y -ráv ž.

1. jed: o. na myši, o. v krvi

2. ochorenie al. smrť spôsobená jedom: o. alkoholom, o. krvi

3. hovor. expr. znechutenosť, nuda; čo al. kto ju spôsobuje: je tu (s tebou) o.; čakanie je o.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
otrava ‑y ‑ráv ž.

otrava -vy otráv ž.

otrava -vy otráv ž. 1. (i na čo) ▶ látka už v malom množstve poškodzujúca životné funkcie organizmu al. spôsobujúca jeho zánik; syn. jed: o. na potkany, na hmyz; o. na ničenie švábov; použiť nebezpečnú otravu; nedal si povedať, že aj cigarety sú o.; Na niektoré druhy otravy si však už hlodavce zvykli a sú voči nim značne imúnne. [VNK 2002]
2. (i čím) ▶ celkové poškodenie zdravia al. smrť organizmu chemickou jedovatou látkou po jej vstrebaní do organizmu, otrávenie, intoxikácia: akútna, prudká o.; o. alkoholom, nikotínom; chronická o. ortuťou; ťažká o. s trvalými následkami; smrteľná o. botulotoxínom; príznaky pri otrave hubami; podozrením na otravu plynom; starostlivosť o pacientov po otravách; smrť nastala otravou oxidom uhoľnatým
3. v prísudku hovor. expr. ▶ vyjadruje nepríjemný pocit človeka al. stav prostredia naplnený prázdnotou, otupenosťou pri nedostatku podnetov, činnosti al. rozptýlenia, nuda: je tu veľká o.; bola s nimi o.; sedieť celé dni v kancelárii je strašná, poriadna o.; dúfam, že na večierku nebude o.; Uznávam, tie nekonečné plesy sú príšerná otrava. [J. Blažková]
4. hovor. expr.kto do omrzenia otravuje, nedá pokoj (často ako nadávka): ty o. jedna!; náš strýko je o. a lakomec

jed 1. látka schopná spôsobiť už v malom množstve vážne ochorenie až zánik organizmu • otrava: smrtiaci jed, smrtiaca otrava; jed, otrava na myši

2. p. hnev 1, zloba


nuda 1. nepríjemný pocit pri nedostatku činnosti • prázdnotaotupenosť: všade vládne nuda, prázdnota, otupenosťdlhá chvíľa: prežíva dlhú chvíľuhovor. expr. otrava: čakanie je otravaotupnosťfádnosťkniž. otupa (Hviezdoslav)

2. čo spôsobuje nezáujem • nudnosťnezáživnosťnezaujímavosť: z učebníc treba odstrániť nudu, nudnosť, nezáživnosť, nezaujímavosťjednotvárnosťsuchopárnosť: jednotvárnosť, suchopárnosť výkladufádnosť: vo filme prevládala fádnosť


otrava 1. ochorenie al. smrť spôsobená jedom • otrávenie: otrava, otrávenie hubamiodb. sepsa: treba predchádzať sepse

2. p. jed 1 3. p. nuda 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

otrava, -y, -ráv ž.

1. jedovatá látka, jedovatý prostriedok, jed, ktorého použitie vážne poškodí organizmus al. spôsobí smrť: Víno je liekom a podľa toho ani hrozno nemôže byť otravou. (Al.); horký ako o.; pren. Práve že tej otravy dá trochu (Podj.) pálenky.

2. chorobný stav, pri ktorom je jed v organizme, otrávenie; o. krvi; o. plynom, mäsom, olovom, ópiom; chronická o.; prudká o.;

3. hovor. expr. čo spôsobuje znechutenie, rozčarovanie, nudu: Osem hodín je dosť v tejto otrave, a on už druhý deň. (Hor.) To je otrava! výraz na vyjadrenie znechutenia, rozčarovania, nudy.

4. niž. hovor. expr. človek, ktorý obťažuje, otravuje

otrava ž. (otrova)
1. csl jedovatá látka, ktorá poškodzuje al. ničí organizmy, jed: Gombaľija je vräj otrova (Žaškov DK); Dali zmo aj do té pšenici s té otravi (Kameňany REV); Kúpeľi zme otrovu a potrovíme šeteg hit (Čičmany ŽIL); Mali zme otrovu kúpenú na potkanóf (Ružindol TRN); To otrova, možeš śe ot teho otruc (Dl. Lúka BAR); Kupil som otrovu na potkaňe (Spiš. Štvrtok LVO)
2. akútna krvná infekcia, otrava krvi: Stupeu̯ na kliniec a dostau̯ otravu (Kšinná BÁN); otrava krvi (Lapáš NIT)
3. pejor. nepríjemný, otravný človek: otrova chlap (Bošáca TRČ)
4. expr. žart. pálenka: Náž Jožo bi aňi za sved ňepil téj otrovi (Bošáca TRČ); Takú otrovu do seba lévá ďeň čo ďeň, a ňiž mu ňeňi (Lapáš NIT)


otrova p. otrava

otrava [(v)ot-; -ra-, -ro-] ž
1. poškodenie organizmu al. spôsobenie smrti jedovatou látkou: o ranách a otrowie (ŽK 1517); prach z trewdawu z natržnykem dawaty, z winem smmyssenim, z wodu woloweho jazika pytj rano a z ssaffranem prygaty rano, toho dne otrawy gedem nebog se (HL 17. st); morskeg cibule sťahnuta woda, z mukow zmissana, z doložennu glgedow gest otrowa podkanow (PR 18. st)
2. jedovatá látka, jed: moga zena slyssala od Kaczj, ze ten prach otrowa bila, czo Wareczkowa zena Kalinkowe nosila (SKALICA 1616); otrawy kdo se bogy, rano at gy rutu, gedowate otrawy wypuzuge (HL 17. st); arsenik gest ten neghorssj ged pro čloweka, odkud y otrowa gménowan býwa (BH 1798)
P. atpn Michael Othrowa (v Honte 1476)


otrova p. otrava

Oťrawa Oťrawa
otrava
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) otrava
G (bez) otravy
D (k) otrave
A (vidím) otravu
L (o) otrave
I (s) otravou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) otravy
G (bez) otráv
D (k) otravám
A (vidím) otravy
L (o) otravách
I (s) otravami

Zvukové nahrávky niektorých slov

špecifické príznaky otravy, klinické testy signes spécifiques d'empoisonnement, essais cliniques

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu