otras -u m.
1. otrasenie (význ. 1): o-y pôdy; utrpieť o. mozgu
2. prudké psychické vykoľajenie: duševný o.
3. prudká (polit., hosp., fin. ap.) zmena: revolučné o-y;
otrasný príd. k 1, 3: o-á správa, o-é svedectvo; o-á doba;
pren. expr. o-é šaty škaredé;
otrasne prísl.
otrasne 2. st. -nejšie prísl.
otrasne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ vyvolávajúc silné citové pohnutie, psychický otras, vykoľajenie; syn. desivo, hrozivo, otriasajúco: o. vyzerajúca nehoda; o. pôsobiace výpovede svedkov; Vidí rub i líce vojny, nielen hrdinov, ale i hrozné vraždenie – a nikto to po ňom [Homérovi] nezobrazil otrasnejšie. [V. Zamarovský] 2. expr. 2. st. -nejšie ▶ vyvolávajúc svojím vzhľadom, znakmi, prejavmi, vlastnosťami a pod. negatívne vnímanie, negatívny postoj, negatívnu reakciu (okolia); syn. hrozne, príšerne, strašne: o. krikľavý odtieň zelenej; o. načarbaný podpis; o. zariadený byt; o. spievať; vyzeráš o., čo ti je?; tenistka hrala v prvom sete o. slabo; správal si sa k nej o.! veľmi nepekne; našťastie už nič otrasnejšie nevyviedol 3. hovor. expr. ▶ prekračujúc náležitú mieru, intenzitu, viac, než je bežné, zvyčajné, nadmieru, priveľmi, poriadne; syn. hrozne, strašne, odporne: o. drahé oblečenie; bol to o. slabý, nudný film; od rána má o. zlú náladu; Ale v čomsi mi otrasne lezieš na nervy. [M. Zimková]; Len keby to svedomie tak otrasne nehrýzlo. [G. Futová – R. Brat] 4. hovor. expr. obyč. vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje zlý, nepriaznivý stav ovzdušia, prostredia al. organizmu (po psychickej al. fyzickej stránke), veľmi zle; syn. hnusne, odporne: dnes je vonku o., zima, dážď, vietor; je mi o., cítim sa o., nemôžem jesť; viacerým z nás bolo z toho o.
otrasný príd. silne pôsobiaci, otriasajúci, mohutný, silný, ohromujúci (o niečom zlom, strašnom): o. zážitok, účinok, dojem; o-á zpráva (Krno); o-é doby (Chorv.);
otrasne prísl.;
otrasnosť, -ti ž.