osvietenstvo -a s. myšlienkové hnutie v 17. a 18. stor. zdôrazňujúce ľudský rozum, slobodu a propagujúce výsledky vedy;
osvietenec -nca m. stúpenec osvietenstva;
osvietenský príd.
osvietenský -ká -ké príd.
osvietenský -ká -ké príd. ▶ založený na osvietenstve, myšlienkovom hnutí zdôrazňujúcom ľudský rozum, slobodu myslenia, rovnosť, pokrok (v období 16. – 18. stor.); svedčiaci o osvietenstve; charakteristický pre osvietencov: osvietenská filozofia; osvietenské myslenie; významný o. mysliteľ, vzdelanec; osvietenskí panovníci; osvietenské reformy; vznešené osvietenské ideály; prenikanie osvietenských myšlienok do všetkých oblastí života ▷ hist. osvietenský absolutizmus politický systém spájajúci tradície absolutizmu s ideami osvietenstva a usilujúci sa reformami hospodársky pozdvihnúť krajinu, ktorý sa v 18. stor. uplatnil vo väčšine európskych krajín
osvietenstvo, -a str. protifeudálny myšlienkový prúd na konci XVIII. stor., odrkaľujúci záujmy a myslenie vyvíjajúcej sa buržoázie a vyzdvihujúci rozum;
osvietenský príd.: o-á doba, o. panovník, o-á literatúra; o-á generácia (Mráz);
osvietenec, -nca m. stúpenec, prívrženec osvietenstva