osvietenstvo -a s. myšlienkové hnutie v 17. a 18. stor. zdôrazňujúce ľudský rozum, slobodu a propagujúce výsledky vedy;
osvietenec -nca m. stúpenec osvietenstva;
osvietenský príd.
osvietenec -nca pl. N -nci m.
osvietenec -nca pl. N -nci m. 1. hist. ▶ stúpenec osvietenstva, myšlienkového prúdu vyzdvihujúceho rozum, slobodu myslenia, rovnosť, pokrok: francúzski osvietenci; diela slovenských osvietencov; Jozef II. – o. na tróne; patriť k osvietencom; byť ovplyvnený myšlienkami osvietencov; Ako žiak osvietencov bol presvedčený, že poslaním umelca je byť ozvenou svojej doby. [CN 1998] 2. často iron. ▶ logicky, pokrokovo zmýšľajúci, rozumom obdarený človek: si rodený o.; ty náš o.!; kde si stretla toho osvietenca? mudrlanta ▷ osvietenka -ky -niek, osvietenkyňa -ne -kýň ž.: významná francúzska fyzička, filozofka a o.; uctiť si v osobe kráľovnej veľkú reformátorku, osvietenku a humanistku
mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi
p. aj génius
2. p. mudrák
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
osvietenec p. mysliteľ 1
osvietenstvo, -a str. protifeudálny myšlienkový prúd na konci XVIII. stor., odrkaľujúci záujmy a myslenie vyvíjajúcej sa buržoázie a vyzdvihujúci rozum;
osvietenský príd.: o-á doba, o. panovník, o-á literatúra; o-á generácia (Mráz);
osvietenec, -nca m. stúpenec, prívrženec osvietenstva