Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

osvetliť dok.

1. vybaviť svetlom a tak urobiť jasným; osvietiť, ožiariť: o. miestnosť, dobre o-ená ulica

2. objasniť, vyložiť: o. problém, situáciu;

nedok. osvetľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
osvetliť ‑í ‑ia dok.

osvetliť -lí -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok.


osvetliť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

osvetlenie -nia -ní s. 1. iba sg. i fyz.množstvo svetla dopadajúce na istú plochu; vybavenie zdrojom svetla: intímne, núdzové o.; prirodzené o. denným svetlom; dobré o. pracovného priestoru; nedostatočné o. miestnosti; o. interiérov, exteriérov; o. priečelí historických budov; intenzita osvetlenia; návrh denného osvetlenia vnútorných priestorov; lyžovať pri umelom osvetlení; fotoaparát umožňuje vytvoriť ostré snímky i pri slabom osvetlení; je veľmi dôležité; spoločnosť zabezpečuje vianočné o. mesta
2. ▶ zdroj (umelého) svetla: pouličné, verejné o.; bodové, stropné o.; neónové o.; montáž senzorového osvetlenia; digestor so zabudovaným osvetlením; na osvetlenia sa zo zákona vzťahuje dvojročná záruka
3. trochu kniž. ▶ vysvetlenie, výklad nejakého javu: táto práca môže prispieť k osvetleniu problému; autor pristupuje k osvetleniu jazyka a jeho fungovania z hľadiska všeobecnej jazykovedy; Doterajšie výsledky výskumu Nitry sú dôležité nielen pre osvetlenie počiatkov našich národných dejín, ale aj Slovanstva vôbec. [KSl 1960]
▷ ↗ i osvetliť


osvetlený -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ vybavený osvetlením, zdrojom umelého svetla: osvetlená zjazdovka; osvetlené ulice; o. hrad nasvietený; klientom je k dispozícii osvetlené tenisové ihrisko; čím je križovatka osvetlenejšia, tým je bezpečnejšia ▷ ↗ i osvetliť


osvetliť -lí -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ vybaviť svetlom, zdrojom svetla; zamerať na niečo, na niekoho svetlo al. zasiahnuť svetlom a urobiť viditeľnejším, jasnejším: správne o. obytný priestor, pracovný stôl; efektne o. záhradu; o. fotografovanú scénu; blesk na okamih osvetlí oblohu; mesiac jej osvetlil tvár; slnko osvetlilo končiare hôr; zrazu ma osvetlilo prudké svetlo; 1 500 reflektorov osvetlí nočné preteky; jasne, rovnomerne osvetlená chodba; kuchyňabyť dostatočne osvetlená
2. (čo) ▶ uvedením bližších faktov, dôvodov a pod. umožniť lepšie pochopenie niečoho, urobiť jasnejším, zrozumiteľnejším, vysvetliť; syn. objasniť: o. pozadie teroristického útoku; o. zdroje peňazí; o. politickú situáciu v krajine; bližšie o. okolnosti, podrobnosti tragédie; o. príčiny klimatických zmien; pátrať po dôkazoch, ktoré by osvetlili príčiny leteckého nešťastia; pokúsim sa o. túto problematiku z iného hľadiska
nedok.osvetľovať


osvetliť sa -lí sa -lia sa -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. ▶ stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným, vyjasniť sa: odrazu sa mi všetko osvetlilo; A tak sa mi osvetlili dávne minulé deje, lebo pravda o Ester sa zrazu stala vecou verejnou. [S. Háber]; Z množstva prejavov nás zaujal jeden citát, ktorý príkro vyslovil veľmi známu pravdu, lebo v jeho svetle sa odrazu veľa vecí akoby osvetlilo. [LT 2001]nedok.osvetľovať sa


osvetľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo, koho (čím)) ▶ vybavovať zdrojmi svetla; pomocou svetla robiť jasnejším, viditeľným: ulicu osvetľujú pouličné lampy; oheň v krbe osvetľoval miestnosť; plamene mu osvetľovali tvár; cestu slabo osvetľoval mesačný svit; osvetľovanie hradov, pamiatok, tunelov; zabezpečovať profesionálne ozvučovanie a osvetľovanie kultúrnych a spoločenských podujatí
2. (čo) ▶ uvádzaním faktov, dôvodov, príkladov robiť niečo jasnejším, zrozumiteľnejším, ľahšie pochopiteľným, objasňovať: o. dosiaľ neznáme skutočnosti; o. politické pozadie vojny; autor osvetľuje vzťah medzi históriou a súčasnosťou; Stará ríša sa zrútila prekvapujúco rýchle. Príčiny jej pádu pramene jasne neosvetľujú. [V. Zamarovský]; Kvantum informácií zo všetkých oblastí postupne osvetľuje fungovanie nášho sveta. [RAK 2011]
dok.osvetliť


osvetľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovaný -ľovanie sa nedok. 1. ▶ stávať sa svetlejším, viditeľnejším, jasnejším; nadobúdať jasné kontúry: Priestor sa pomaly osvetľuje už pri prvých zvukoch; na javisku je po výbuchu svetlo ešte slabé [...]. [K. Jarunková]; S príchodom Alberta sa postupne osvetľuje prázdna kaviareňosvetlenie však zatiaľ nepresahuje úroveň pološera. [P. Janík]
2. ▶ stávať sa zrozumiteľným, pochopiteľným, vyjasňovať sa: spomienky sa mi osvetľujú až teraz; pomaly sa mu niektoré informácie osvetľovali a začal chápať
dok.osvetliť sa

objasniť urobiť niečo jasnejším, jasným, zreteľnejším • osvetliť: objasniť, osvetliť sporné body návrhuvyjasniťujasniť (odstrániť čiastočnú nejasnosť niečoho): tu treba vyjasniť, ujasniť pojmyvysvetliťvyložiťkniž. explikovať (uvedením bližších okolností predstaviť niečo ako pochopiteľné): vysvetliť žiakom učivo; vyložil, explikoval nám svoj postupkniž. ozrejmiť (urobiť zrejmým, jasným): treba ozrejmiť vaše stanoviskohovor. expr. vytmaviť: nakoniec vytmavil, o čo idedemonštrovaťilustrovať (objasniť na príklade) • sprístupniť (urobiť prístupným) • fraz. postaviť do nového svetla (novo objasniť) • priblížiť (objasniť príkladom a pod.): problém vám priblížim z inej stranyexpr. posvietiť si (dôkladne objasniť): polícia si na prípad posvietilaodôvodniťzdôvodniťpodoprieťpodložiť (uviesť dôvody pri objasňovaní niečoho): pred kolektívom odôvodniť, zdôvodniť, podoprieť svoje konaniezastar. spovedomiť (Timrava)poobjasňovaťpoosvetľovaťpoozrejmovaťpovyjasňovaťpovysvetľovaťpovykladať (postupne, viac vecí)


odôvodniť podoprieť dôvodmi, podať dôvody nejakého javu, konania a pod. • zdôvodniť: odôvodnil svoju neúčasť choroboupodložiťpodoprieť (použiť ako východisko, dôvod niečoho): podložiť, podoprieť tvrdenie faktamioprávniťkniž. opodstatniť (podoprieť podstatnými, presvedčivými dôvodmi): postup treba vedecky opodstatniť; Čo vás oprávnilo tak konať? Čo odôvodnilo také konanie?motivovať (logicky odôvodniť): motivovanie zločinuobjasniťosvetliťvysvetliť (urobiť jasnejším s použitím dôvodov, faktov): objasniť, osvetliť, vysvetliť svoj postupospravedlniť (byť dôvodom na ospravedlnenie): vaše činy nevedomosť neospravedlňuje


osvetliť 1. p. ožiariť 2. p. objasniť


ožiariť žiarou, svetlom zaliať • osvietiťosvetliť: mesiac ožiaril, osvetlil nočnú krajinuoslniť (prudkým svetlom, obyč. na chvíľu): oslnili nás reflektory autakniž.: ozlatiťpozlátiťpoet. ozoriť: slnce ozlatilo, pozlátilo kopcevysvietiťiluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať sieňprežiariťpresvietiťpresvetliť (žiarou, svetlom celkom preniknúť): slnečné lúče prežiarili les; presvietená, presvetlená scénapoosvetľovať (postupne, viac vecí): poosvetľovať všetky kúty dvora


prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovaťrozobraťanalyzovaťrozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliťobjasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuťprežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetraťpreosiaťpreventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


rozžiariť spôsobiť, že niečo začne žiariť • rozsvietiťrozjasniť: blesk rozžiaril, rozjasnil oblohuosvietiťožiariťosvetliť: prudké svetlo ožiarilo scénurozjagaťrozjagotaťroztrblietaťrozligotaťrozblýskať (rozžiariť prerušovaným svetlom): slnko rozjagalo okenné tabuleiluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať výstavnú sieň


vysvetliť udaním príčin, okolností urobiť niečo pochopiteľným, jasným • vyložiť: presne vysvetliť, vyložiť, v čom je problémpodať vysvetlenie: podali nám na úrade vysvetlenie, ako pokračovaťpodať: všetky okolnosti podal jasneosvetliťobjasniťvyjasniť: profesor dobre osvetlil, objasnil dejinné súvislosti; treba si vyjasniť vzájomné vzťahyhovor. expr. vytmaviť: veď ja mu to vytmavímexpr. vyonačiť: Ako mu vyonačím, že som sa zmýlil?kniž. explikovať: teóriu explikovať na príkladeodôvodniťzdôvodniť (podoprieť dôvodmi): svoju neprítomnosť odôvodnil, zdôvodnil choroboupovysvetľovaťpovykladaťpoosvetľovaťpoobjasňovaťpovyjasňovať (postupne, zo všetkých strán)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

osvetliť, -í, -ia, rozk. osvetli dok.

1. (čo, koho čím) pomocou svetla urobiť jasným, viditeľným, osvietiť, ožiariť: o. ulicu, (dobre, zle) osvetlená miestnosť, izba; osvetlený oblok; tmavá miestnosť osvetlená lojovými sviečkami (Jégé); (žena) mútne osvetlená stiahnutou lampou (Jes-á); pren. Jej zjav zakaždým osvetlil celý smutný dvor (Šolt.) urobil krajším, príjemným, rozjasnil.

2. (čo) objasniť, vysvetliť, vyložiť: o. základnú myšlienku, o. problém, o. situáciu;

nedok. osvetľovať, -uje, -ujú

|| osvetliť sa pomocou svetla sa stať jasným, viditeľným, ožiariť sa: Konečne sa stráne za gazdovým dvorom osvetlili. (Hor.)

osvetliť dok. csl ožiariť svetlom, osvietiť: Ftom to svetlo sa obraťilo a osvetľilo nam taku doľinu (Or. Jasenica NÁM); Ag išlo auto, calkom me osvetlilo (Slavoška ROŽ); V jedném bohatém dome sedláckém bolo osvetlené (Ružindol TRN); Osvetľidz z lampu (Remeniny GIR); dvór osvetlit (Lukáčovce HLO)

osvetliť dk
1. urobiť svetlým, jasným, osvietiť, ožiariť: illumino: oswétliti (GrP 1771)
2. (o očiach, tvári) rozjasniť, rozžiariť: (Pane) oswetli twár swú nad služebnjkem twym, spás mňa skrze milosrdénstwi twé; aby dal Pán sylu nám a oswetlil oči nasse, žeby sme žiwy byli pod stjnem Nabuchodonozora (KB 1757)
3. objasniť, vyložiť niečo menej známe al. neznáme: adhibere alicui lumen: ňečo oswetliti, wyložiti (KS 1763)
4. náb čo, koho obdariť schopnosťou dokonalejšieho poznania, duchovne osvietiť: a potom gak oswetlen byl Tobiass, žiw byl za dwa sstyricet rokúw, y wiďel synúw, wnukúw swych (KB 1757); (Pane) očissti a oslaw srdco mé, polahči a oswetli mu mysel (BlR 18. st); -ovať ndk
1. k 1: znameňá také na nebi pohanom neukazugú, any gako slúnko bljssťat se nebudú, any gako mesyc oswetlowat nebudu (KB 1757); collumino: oswicugem, oswetlugem; collustro: oswetlugem, oswjcugem (KS 1763)
2. stávať sa svetlejším, blednúť: alabaster v čele prestáva svíťiti, ústa osvetlujú, krki oplavuju, začina sa z rokmi hladká tvár brázďiti (BR 1785)
3. vydávať svetlo, jas, svietiť, žiariť: kdiž ty oswetlugess prediwňe od hor wečnych (KB 1757)
4. koho slepého robiť vidomým, zbavovať slepoty niekoho: Pán oswetluge slepych; (žalm) poranenych uzdrawuge, slepych oswetluge, leniwych zbuduge, studenich rozžaruge (BlR 18. st)
5. k 4: y abych oswetlowal wsseckych, která gest rozdáwka tagemstwá skrytého od wekúw w Bohu (KB 1756); poďekowanj činjm za geho (Ježišovo) tela a krwi obžiwugjcég tagémstwj, s kterym sa w cyrkwe twég sw. krmjme, napagáme, obmjwáme, oswetlugeme;
x. pren daleko od teba (Mária) postawenych oswetlugess žárami milosrdenstwa obdarúvaš ich milosrdenstvom (BlR 18. st); osvetľovať sa ndk
1. (s čím) prijímať svetlo, stávať sa osvetleným: wssecko kolečko zemske z gasným sa oswetlowalo swetlem a nezabawowalo sa w swych prácach (KB 1757); eluceo: oswetlugem se, wygásnugem se, rozbljsstugem se (KS 1763)
2. náb získavať schopnosť dokonalejšieho poznania (obyč. náboženského), duchovného vnuknutia: pristupúgte k Pánu y oswetlugte sa a twári wasse zaháňbowat sa nebudú (KB 1757); oswetlugeme sa wčil, bratre, kdiž máme očné lekárstwi wjri (BlR 18. st)

oswetliť oswetliť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu