osud -u m.
1. zhoda okolností pôsobiaca na život jednotlivca (riadená vôľou vyšších síl); priebeh života, život: mať rovnaký, smutný o.; nepriazeň, irónia o-u; rozhodnúť o svojom o-e, zmieriť sa s o-m
2. obyč. mn. životné príbehy, udalosti: rozpovedať svoje o-y
● ponechať svojmu o-u nestarať sa; → vziať do rúk svoj o.; spečatiť niečí o. rozhodnúť o niekom;
osudový príd. k 1: o-á predurčenosť, o-é rozhodnutie, o-á nevyhnutnosť;
osudovo, osudove prísl.;
osudovosť -i ž.
osudovo 2. st. -vejšie prísl.
osudovo prísl. 1. 2. st. -vejšie ▶ vyplývajúc z osudu, predurčenej budúcnosti; majúc podstatný, rozhodujúci vplyv na niečí osud, život, fatálne: o. dôležité chvíle; o. sa zaľúbila; o. vstúpil do jej života; prostý človek o. spätý s prírodou; život hrdinov je o. predurčený; možno sa o. mýliš; obec najosudovejšie zviazaná s povstaním; pozemský život je iba krátkou, i keď osudovo dôležitou epizódkou [Anton Hlinka]; Minulosť vrhá dlhé tiene do života postáv a osudovo motivuje ich konanie. [InZ 2001] 2. ▶ veľmi nepriaznivo, bolestne zasahujúc niekoho, niečo, ťažko: o. skúšaný slovenský národ; tieto udalosti o. zasiahli do ich života; táto skúsenosť ho o. poznamenala; niektoré problémy sa o. ťahajú cez niekoľko generácií
osudový príd.
1. vyplývajúci z osudu, určený osudom: o-á nevyhnutnosť (Brez., Mráz); o-é zlo (Bod.); o-á tvrdá robota (Ondr.);
2. životne dôležitý, majúci rozhodujúci význam, osudný: o. význam (Letz); o. zvrat (Tat.); čakali čosi osudového (Fig.);
osudovo i osudove prísl.;
osudovosť, -ti ž.