ostych -u m. nedostatok smelosti, hanblivosť, plachosť: prekonať o., urobiť niečo bez o-u
ostych -chu m.
ostych -chu m. (i pred kým) ▶ vlastnosť prejavujúca sa nesmelosťou, rozpakmi (v kontakte s inými ľuďmi), istými zábranami, hanblivosť; prejavy tejto vlastnosti; syn. ostýchavosť: chlapčenský, dievčenský o.; o. v komunikácii; o. detí pred cudzími ľuďmi; premôcť, prekonať počiatočný o.; pri anonymnom poradenstve majú ľudia menší o.; prvotný o. zo mňa rýchlo opadol; bezočivo a bez akéhokoľvek ostychu brali odmeny za nevykonanú prácu bez zahanbujúceho pocitu, bez zábran
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)
2. p. hanba 2
ostych p. hanblivosť 1
ostych, -u m. nedostatok smelosti, bojazlivosť, hanblivosť, ostýchavosť: Spoločnosti nevyhľadáva už i z ostychu pred ľuďmi. (Podj.); bez ostychu (Jégé) smelo, nebojazlivo, bez hanblivosti