Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostrihať dok.

1. strihaním skrátiť (čo rastie): o. trávu, vlasy, výhonky, o. si nechty

2. strihaním (sčasti) zbaviť (porastu, vlasov, srsti ap.) a tým upraviť: o. trávnik; o. niekoho na ježka, dohola; o-ná ovca

// ostrihať sa dať si ostrihať vlasy: o-l sa v holičstve

ostrihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok.

ostrihať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -haný -hanie sa dok.

ostrihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok. 1. (čo (čím); čo z čoho (čím)) ▶ nožnicami oddeliť, skrátiť tenké vláknité al. zrohovatené výrastky na tele človeka a tým upraviť; syn. obstrihať: o. si nechty, ofinu; zajatcom ostrihali vlasy; elektrickým strojčekom o. bočné partie na hlave; zarovnávačom o. z vlasov päť centimetrov; Holič mi už ostrihal bradu i fúzy a začal vlasy na hlave. [P. Jaroš]
2. (čo (čím)) ▶ skrátiť zvieratám vonkajšiu pokrývku tela: o. psovi srsť nožničkami; sliepkam ostrihali krídla ↗ i fraz.; vlna, ktorú z barana ostrihali, vážila 40 kíl
3. (koho, čo (ako)) ▶ strihaním upraviť vlasy; zbaviť zviera srsti: o. dohola úplne, celkom zbaviť vlasov, vyholiť; už sa daj o.!; v kaderníctve dali dieťa o. nakrátko; za deň dokáže pastier o. niekoľko desiatok oviec
4. (čo z čoho (čím)) ▶ odrezaním skrátiť, odstrániť niektoré časti niečoho: o. postranné konáriky pri chodníku; z okrasných kríkov ostrihajte na jeseň zvyšky kvetov; o. okraj upečenej oblátky; fotografiu možno o. alebo inak upraviť
5. (čo (čím)) ▶ strihaním upraviť, dorovnať niečo, odstrániť prebytočné, okrajové časti: o. muškáty po odkvitnutí; ako správne o. vinič, jablone?; na jar treba stromy o.; živý plot ostriháme záhradnými nožnicami
◘ fraz. vyzerať ako ostrihaná ovca (o človeku) byť veľmi nakrátko vystrihaný; byť ostrihaný na chlapca (o dievčati, o žene) veľmi nakrátko; byť ostrihaný na ježka mať účes s krátkymi vlasmi trčiacimi dohora; zastaráv. ostrihať na kopasa úplne, celkom zbaviť vlasov, ostrihať dohola; ostrihať niekomu krídla obmedziť, znemožniť niekomu nejakú aktivitu
▷ nedok. ↗ strihať, k 4, 5 i ostrihávať

ostrihať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -haný -hanie sa dok. (ako; ø) ▶ skrátiť si vlasy; dať si skrátiť a upraviť vlasy: ostrihal sa dohola celkom; musím sa už o.; kedy si sa ostrihala takto nakrátko?
◘ fraz. dať sa ostrihať na ježka dať si skrátiť a upraviť vlasy tak, aby trčali dohora; dať sa ostrihať na koleno ostrihať sa úplne dohola

ostrihávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo z čoho (čím)) ▶ strihaním odstraňovať prebytočné, okrajové časti z niečoho, upravovať, dorovnávať niečo; syn. obstrihávať, obstrihovať: o. korene; ostrihávanie žltých listov; prilepenú gázu z rany musela o.; dodatočné ostrihávanie fotografií orezávanie
2. (čo) ▶ upravovať niečo skracovaním al. odstraňovaním niektorých časti, strihať; syn. obstrihávať, obstrihovať: o. stromčeky; s láskavou starostlivosťou ostriháva kríky vlastnoručne vysadených ruží
▷ dok. ↗ ostrihať

ostrihať, -á, -ajú dok. (čo, koho) strihaním niekomu al. niečomu odstrániť al. skrátiť vlasy, srsť, výhonky, vetvy ap.: o. vlasy, bradu, fúzy; nakrátko, na (do) ježka, dohola ostrihané vlasy; o. hlavu (dohola); o. si nechty; ostrihané kríky (Jil.); ostrihaná ovca, pren. žart. dohola al. nakrátko ostrihaný človek; pren. Myslím, že tomu spolku ostrihali hrebienok (Min.) obmedzili činnosť, právomoc;

nedok. ostrihávať, -a, -ajú

|| ostrihať sa dať si skrátiť al. odstrániť vlasy: Okúpali a ostrihali sme sa. (Jes.)

ostrihať i ostrísť dok.
1. csl strihaním (sčasti) zbaviť (porastu, vlasov, srsti, peria, konárov ap.) a tým upraviť: Potom ke_ca ofca ostrihá, dá sa (vlna) do koša (Zábiedovo TRS); Choj sa dac už raz ostrísc, ňebudzeš sa ponosovac, že ca rujú f škole za vlasi (Brvnište PB); Aj ťeba to čaká, že ťa dohola ostrihaju, keť póďež na vojnu (Lapáš NIT); Vrácel sa ostrihaní na posmech sveta (Rajec. Lesná ŽIL); na holo ostrihané viničné drevo (Pata ŠAĽ)
L. nahou̯o ostrihat (Kuchyňa MAL) - obstrihať viničné drevo po samú hlavu; ostrihad na dve očká (Tesáre TOP) - skrátiť viničné prúty nožnicami; ostrihadz na capka (Dl. Lúka BAR) - ostrihať na veľmi krátko
2. csl strihaním skrátiť, čo rastie: Kod ňevestu išle zaviťi, vlasi ostrihale, nahale ľem napretku (Čelovce MK); Dau̯a si vu̯asi ostrihat (Jablonové MAL); I doma ket sadzime, perše mušime oštrihac koreňi, dumam skracic, ňe cali otštrihnuc (M. Kazimír TRB); Kura preľeci, tag jej mušime ostrihac kridla (Kokšov-Bakša KOŠ); vlasi ośtrihac (Remeniny GIR)
3. kováč. odcviknúť klince vyčnievajúce z kopýt: Ośtrihaju śe (klince) a zaňituju śe (Budkovce MCH)

ostrihať zried ostrízť dk
1. koho, čo strihaním zbaviť niekoho al. niečo vlasov, vlny, peria ap.: mayerowy y walachowy gednemu každemu na hune a na nohawicze po dwa sstuky a na yar a w geseny po dwe owcze ma se dowolit ostricz (K. N. MESTO 1690 E); pecori lanae detrahuntur: ostryhagu sa owce (KS 1763); Samsonowi Dalila w spaňú hláwu ostrihala (BN 1790)
2. čo (o vlasoch, vlne, perí ap.) nožnicami odstrániť, oddeliť od pokožky: kdož ale mi k tomuto cili a konci wlasy ostriha (VP 1764); ostrihag gjm (morkám) na bolawem mjste perjá neb witrhag (PL 1787); -ovať ndk k 1: retondeo: zasé holjm, oholugem, ostrjhugem; detondeo: ostrjhugem, oholugem (KS 1763); k 2: rescindo: ostrihuji, odrezám, dolu rezem (ML 1779); ostrihať sa dk dať si nakrátko pristrihnúť vlasy: gesly že otupno gest žeňe oholiti sa aneb ostrihati sa, nech prikrywá hlawu swú (KB 1756)

ostrízť p. ostrihať