Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj

ostreľovať nedok. sústavne strieľať na niekoho, niečo (obyč. z diaľky): o. vežu, o. nepriateľské postavenie; o. bránu pri šport. hre

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ostreľovať ‑uje ‑ujú nedok.

ostreľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok.


ostreľovať sa -ľujú sa (ne)ostreľujte sa! -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok.

ostreľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. voj. (čo, koho (čím)) ▶ strieľať na niečo, na niekoho z diaľky, obyč. z ďalekonosnej zbrane, dela a pod., zasahovať, ničiť strelami: o. nepriateľa; delostrelecké ostreľovanie obce, mesta; bojové lietadlá ostreľovali pozície militantov; radikáli ostreľujú krajinu raketami; občania boli ostreľovaní teroristickou organizáciou; tri mesiace sa ostreľovalo, v noci bol zákaz vychádzania; Na krátky čas Turci Bratislavu obľahli a ostreľovali hradby. [P. Dvořák]
2. šport. (čo, koho) ▶ zasahovať prudkými strelami: o. súperovu, hosťujúcu bránku; počas každej presilovky ostreľovali nášho brankára; domáci neustále ostreľovali kôš; počas zápasu ma poriadne ostreľovali
3. expr. (koho, čo (čím)) ▶ prudko zasahovať niečím: fúkačkou ostreľoval okolie; ostreľoval ju snehovými guľami; ktosi ostreľoval okennú tabuľu malými kamienkami; pren. o. premiéra presne cielenými otázkami; pren. ostreľoval nás zlostnými pohľadmi


ostreľovať sa -ľuje sa -ľujú sa (ne)ostreľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. voj. (s kým (čím)) ▶ strieľať zo zbrane jeden na druhého: ostreľovali sa delami, granátmi; znepriatelené krajiny sa ostreľujú raketami; vojaci sa ostreľujú s protivládnymi separatistami
2. (s kým (čím); ø) ▶ pri hre, zo zábavy sa vzájomne niečím triafať: ostreľovali sme sa kôstkami, chlebovými guľkami, jarabinou; ostreľovali sa z prakov; ostreľoval sa s kamarátmi v lese
3. expr. (čím) ▶ slovne útočiť jeden na druhého, vzájomne si spôsobovať nejakú ujmu, škodu: o. sa infantilnými fórmi; ostreľujú sa vzájomnými udaniami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostreľovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho) strieľať sústavne na niečo, paľbou z nejakých zbraní zasahovať niečo: o. vojsko, mesto, hrad, loď, nepriateľa; o. postavenie (vojenských jednotiek); Lietadlo ostreľovalo ulice z guľometu. (Ondr.)

2. šport. slang (čo) neprestajne kopať, strieľať loptu na bránu: o. bránu

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu