ostreľovač -a m. profesionálny strelec z ďalekonosnej os. zbrane: o-i rozmiestnení na strechách
ostreľovač -ča pl. N -či m.
ostreľovač -ča pl. N -či m. voj. ▶ profesionálny strelec na strednú a veľkú vzdialenosť, určený na plnenie špecifických úloh; strelec vo všeobecnosti: policajný o.; paľba neznámych ostreľovačov; stať sa terčom, obeťou ostreľovačov; na bezpečnosť dohliadali ostreľovači rozmiestnení na strechách okolitých budov ▷ ostreľovačka -ky -čiek ž.: do akcie boli nasadené obávané ženy ostreľovačky
ostreľovač p. strelec 1
strelec 1. kto strieľa zo zbrane: guľometný strelec • zastar. ostrostrelec (iron. dobrý strelec) • ostreľovač • snajper (strelec určený na osobitné úlohy)
2. šachová figurka, ktorá sa pohybuje uhlopriečne • hovor. zastar. bežec