ostrý
I. príd.
1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj
2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový
3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka
4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo
5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd
6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo
7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum
8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning
9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze
10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;
na ostro → naostro;
ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;
ostrosť -i ž.
II. ostré s. hovor. pálenka