osteň -tňa m. ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom al. živočíšnom tele: o-e kaktusa, ruže, o-e ježa;
pren. kniž.: o. satiry, kritiky; o. sklamania, bôľu trýzeň
osteň ostňa pl. N ostne G ostňov m.
osteň ostňa pl. N ostne G ostňov m. 1. ▶ ostrý, tvrdý výrastok na tele zvierat, pichliač: dikobrazie ostne; ryby s jedovatými ostňami; ježovky majú celé telo pokryté krátkymi ostňami 2. ▶ ostrý, zdrevnatený výrastok na rastline, tŕň, pichliač: divé ruže s hákovitými ostňami; stonky porastené drobnými ostňami; húština s nepreniknuteľnými ostňami 3. ▶ ostrá vyčnievajúca súčasť predmetu: vysoký železný plot s ostňami; ostňami vybíjaný obojok; opasky majú pokryté ostňami 4. kniž. ▶ čo spôsobuje duševné utrpenie, bolesť, trýzeň, bôľ, strasť: o. kritiky, satiry; ostne pochybností; pocítiť o. výsmechu, žiarlivosti, výčitiek; hrozivosť situácie akoby stratila svoj osteň [P. Vilikovský]; V srdci ma pichol akýsi neviditeľný osteň. [M. Zelinka]
osteň ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom al. živočíšnom tele • pichliač: ostne, pichliače dikobraza, ježa • tŕň (na rastline): ostne, tŕne ruže • hovor. picháč
tŕň 1. ostrý výrastok niektorých rastlín • pichliač: ruža má tŕne, pichliače • osteň
2. p. kolík
osteň, ostňa m. tŕňu podobný pichliač: pichľavý o.;
bot. zdrevnatený tŕňový výrastok na rastline;
zool. pichľavý pokožkový výrastok na tele zvierat;
pren. kniž. duševná trýzeň, bôľ, bolesť, strasť, utrpenie: o. bolesti, bôľu, trpkosti, hnevu, sklamania ap.; zacítila osteň v srdci (Tim.) pocítila trpkosť, bôľ; (Poštár) Cvolovi vrazil osteň priamo do srdca (Karv.) spôsobil mu trpkosť, bôľ. Smrť, máš svoj krutý osteň! (Horov) si krutá
osteň m. (uosťen) ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom (aj živočíšnom) tele, pichliač: Osťen mi f poľi dopichau̯ ľítka (Králiky BB); Plno uostňí mi je za košeľieu (Kociha RS)
osteň m 1. ostrý a tvrdý výrastok na rastlinnom al. živočíšnom tele, pichliač: gež ostne za srst ma (KoB 1666); gežowj a nagežene morske swini ostnowe (:ostre, končite štetynj:) gsau misto srstj (KoA 17. st); swedomy wiceg picha hrissnika nežly osten neb bodlač (MC 18. st) 2. niečo špicatého, pichľavé: aculeus: sspic, osten, žjhadlo (WU 1750); aculeus: žihadlo, osten; stimvlvs: sspicatý prut, osteň (CL 1777) 3. bodec na poháňanie ťažného dobytka: stimulus: osten (DQ 1629); stimulus: osteň, bodec (AP 1769); stimulus: osten, bodec (ML 1779); pren vec spôsobujúca nepokoj, bolesť, utrpenie: ó, smrty, kde gest osten twug? (AgS 1708); potupa, trapeňj a hrizaucj osten zleho swedomj na neg (na odsúdeného filozofa) dolehlo (PT 1796) F. žádny neuhodne, kdy smrt ostnem ubodne (ASL 1676) smrť prichádza neočakávane proti o-u sa spínať, spečovať byť v ťažkom položení, postavení: ťežko gest proti wode pluwati, proti ostnu se zpěčowati (SiN 1678); tessko gest proťy ostnu se spýnať (PP 1734) 4. trojzub, trojzubec: fuscina: osten (ML 1779) 5. podnet, popud, pobádanie, stimul: kdo pak ustawične očy swe k Bohu zdwyhá, weliki osteň má k wssemu dokonalym skutkum (PP 1734); Slovák pak bil a pretož slovenský písal, mislíc, že bárs jinšího úžitku z všeho usilováňí ňeuhlédňe, aspon cestu dražiťi buďe, vťipňejším a učeňejším osťenu dodá (BR 1785) L. o. satanov, o. tela pohlavný pud: potreby bylo oznamit, na čem ten dar zdrženliwosti zaležj. Na tem-li, že člowek magjce taky dar, nema žadne žadosti k žene, čili na tom, že ačkoli ze swatim Pawlem cyťi osten ssatanuw, wssak z pomocy božj premaha (TP 1691); to skusil sw. Pawel, na ktereho Buh osten tela dopustil, aby se skrze modlitby k Bohu utykal (Le 1730); odkúď zlé gest wiklešťenj mužské, kďiž i tak tím osťen tela nebíwá utíšen, než samé ploďenj zaneprázdňené (BN 1790) 6. nežiadúci, odstrašujúci príklad, vzor, prekážka: toto učeny katholicke o očisti (!) gest twrdi osten nowowercum, lahodnim na same wereni, že gim netreba strachu o pekle (TP 1691); zmerkowalj-lj bi ste čo zleho pri mnie (:od čeho Pan Buh ochran mnie:), s toho priklad a osten k zlemu neberte sobe (KT 1753); jestli sa pak jednúc ti (mnísi) nakazá, kterí i bili i musili vždicki biťi príklad a osteň všem jinším, čo náďeje mislíš pozustáva k dokonalosťi sveta? (BR 1785); ostňový príd k 3: stimulosus: ostnovy (LD 18. st)
ostňový p. osteň