ostýchavý (zastar. ostiechavý) príd. hanblivý, bojazlivý, nesmelý: o. človek, o. úsmev, o-á reč; o-é prosby (Greg.); o-á nedôvera (Vaj.); chlap ostiechavý (Sládk.);
ostýchavo (zastar. ostiechavo) prísl.: o. vojsť, o. hovoriť;
ostýchavosť (zastar. ostiechavosť), -ti ž.